Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 65/02
PDF · 108.89 KB
No categories available
III. ÚS 65/02
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. mája
2002 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. D. K., bytom B., ktorou namietal porušenie
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava IV
v konaniach vedených pod sp. zn. E 155/92 a sp. zn. 15 E 537/98, a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť Ing. D. K. o d m i e t a ako podanú oneskorene.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. marca
2002 doručená sťažnosť Ing. D. K., bytom B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal
porušenie základného práva na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov
garantovaného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)
postupom Okresného súdu Bratislava IV (ďalej len „odporca“).
Konkrétne namietal zbytočné prieťahy v konaní vedenom u odporcu pod sp. zn.
E 155/92, v ktorom boli vydané nasledovné rozhodnutia (všetky ďalej citované
rozhodnutia tvorili prílohu sťažnosti podanej sťažovateľom na ústavný súd):
- uznesenie odporcu č. k. E 155/92-26 z 2. mája 1994, ktorým bolo vyhovené
sťažovateľovi o jeho návrhu vo veci výkonu rozhodnutia podaného odporcovi 5. mája
1992,
- uznesenie Mestského súdu v Bratislave č. k. 7 Co 222/96-55 z 30. augusta
1996, ktorým bolo v rámci odvolacieho konania zrušené vyššie uvedené prvostupňové
rozhodnutie a vec vrátená na ďalšie konanie,
- uznesenie odporcu č. k. E 155/92-61 z 28. apríla 1997, ktorým bolo konanie
o výkon rozhodnutia vedené pod sp. zn. E 155/92 zastavené,
- uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 30 Co 251/97-66 z 24. septembra
1997, ktorým bolo vyššie uvedené odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa
potvrdené.
Na tomto uznesení je vyznačená doložka právoplatnosti: „Toto rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť dňa 22. 9. 1998, Okresný súd Bratislava IV, dňa 30. 11.
1998“.
Sťažovateľ ďalej namietal prieťahy v konaní o tej istej veci vedenej u odporcu
pod sp. zn. 15 E 537/98, v ktorom boli vydané nasledovné rozhodnutia:
- uznesenie odporcu č. k. 15 E 537/98-9 z 29. septembra 1999, ktorým bolo
zastavené konanie vo veci nariadenia výkonu rozhodnutia o návrhu podanom
sťažovateľom odporcovi 10. júna 1998,
- uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 15 Co 463/99-14 z 22. decembra
1999, ktorým odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vrátil mu
vec na ďalšie konanie,
- uznesenie odporcu č. k. 15 E 537/98-28 zo 14. marca 2001, ktorým návrh
sťažovateľa zamietol,
- uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 15 Co 252/01-35 z 24. júla 2001,
ktorým odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil.
Na vyššie uvedenom uznesení odporcu zo 14. marca 2001 je vyznačená doložka
právoplatnosti: „Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 11. 9. 2001, Okresný
súd Bratislava IV, dňa 23. 1. 2002“.
Sťažovateľ žiadal ústavný súd, aby vyniesol nasledovný „nález a rozhodnutie:
Slovenská republika, jej justičné orgány Okresný súd Bratislava 4 a Krajský súd
v Bratislave v právnej veci návrhu na výkon rozhodnutia podľa právoplatného
rozsudku bývalého Obvodného súdu Bratislava 4 č. k. 11 C 344/82 zo dňa 27. 4. 1983
v exekučnom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava 4 pod zn. spisu E 155/92
a neskoršie opakovane vedenom pod zn. spisu 15 E 537/98 v obidvoch konaniach
opakovane a viacnásobne porušili právo navrhovateľa garantované Ústavou SR, lebo
nekonali bez prieťahov a pochybili tým, že nevyniesli spravodlivé rozhodnutie ani
prvostupňové ani druhostupňové v obidvoch konaniach na súdoch a preto v mene
republiky Ústavný súd SR zaväzuje Slovenskú republiku, aby vyplatila navrhovateľovi
majetkovú a nemajetkovú ujmu vo výške 427 000,- Sk každoročne po dobu od
jedného roka od poškodenia pozemku občana SR teda od 28. 5. 1981 dokedy štátna
firma SR skutočne mohla pozemok poškodený uviesť do pôvodného stavu, teda ujmu
navrhovateľ trpel 20 rokov, teda Ústavný súd SR zaväzuje Slovenskú republiku, aby
vyplatila navrhovateľovi odškodné za porušenie jeho práv celkom 427 000,- Sk x 20
rokov 8 540 000,- Sk a úrok vo výške dvojnásobku diskontnej sadzby 8,8 % x 217,6 %
do dňa zaplatenia od podania tohto návrhu a trovy konania vo výške ...“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických
osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo
slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej
zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom
ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred
ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez
prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd
skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho
prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na
prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti
predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene a návrhy zjavne neopodstatnené
môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť bez ústneho pojednávania.
Podľa ustanovenia § 53 ods. 3 prvej vety zákona o ústavnom súde sťažnosť
možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia
opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu.
Z obsahu sťažnosti a z k nej pripojených písomností (rozhodnutí súdov
v predmetnej veci) vyplýva, že sťažnosťou napadnuté konania odporcu boli ukončené
rozhodnutiami, ktoré nadobudli právoplatnosť:
- vo veci vedenej pod sp. zn. E 155/92 dňa 22. septembra 1998,
- vo veci vedenej pod sp. zn. 15 E 537/98 dňa 11. septembra 2001,
teda sťažnosť bola podaná po uplynutí dvojmesačnej lehoty uvedenej vo vyššie
citovanom ustanovení § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde.
Z uvedeného dôvodu preto ústavný súd sťažnosť Ing. D. K. odmietol ako
podanú oneskorene.
Keďže sťažnosť nesplnila vyššie uvedený zákonný predpoklad na jej prijatie na
ďalšie konanie, ústavný súd nepovažoval za potrebné skúmať, či sťažnosť spĺňa aj
ďalšie požiadavky ustanovené zákonom o ústavnom súde.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 16. mája 2002