Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_9Er-2752-2006.pdf
PDF · 92.68 KB
Case nature
Area
Subarea
9Er/2752/2006
Uznesenie
Okresný súd Prievidza v exekučnej veci oprávneného: Řempo Vega, s.r.o., IČO: 25384686, so sídlom Skopalíkova 2354/47/A, Kroměříž, Česká republika, v zast. Advokátska kancelária Gallo s.r.o., IČO: 36715352, so sídlom Jilemnického 30, 036 01 Martin, proti povinnému: X. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXXX/XX, XXX XX J., pre vymoženie istiny vo výške 1 139,04 eur s prísl., o námietkach oprávneného proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie, takto
rozhodol:
I. Podnet oprávneného na podanie návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov na Ústavnomsúde Slovenskej republiky o ústavnosti zákona č. 233/2019 Z. z. sa z a m i e t a .
II. Námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom doručeným pôvodnému súdnemu exekútorovi dňa 22.11.2006 domáhal proti povinnému vykonania exekúcie pre vymoženie istiny 1 139,04 eur s prísl., na základe exekučného titulu, ktorým je právoplatný a vykonateľný Platobný rozkaz Okresného súdu Prievidza č.k. 11Rob/16/2005 zo dňa 16.05.2006. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi Mgr. Jurajovi Gallovi udelené tunajším súdom 19.12.2006. Náhradníkom súdneho exekútora je Mgr. Milan Somík.
2. Dňa 24.06.2020 vydal súdny exekútor upovedomenie o zastavení starej exekúcie, ktorým upovedomil oprávneného, že došlo k zastaveniu starej exekúcie podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 233/2019 Z.z. a zároveň oprávneného vyzval, aby v lehote 60 dní od ukončenia exekučného konania zaplatil trovy starej exekúcie v celkovej výške 42 eur (paušálne trovy vo výške 35 eur + DPH).
3. Oprávnený podal proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie v zákonnej lehote námietky, ktoré odôvodnil tým, že oprávnený eviduje úhradu 15,- eur zo dňa 18.12.2019, vďaka ktorej exekúcia spadá pod výnimku z plynutia rozhodnej doby podľa §2 ods. 2 písm. f) zákona č. 233/2019 Z.z. Ďalej oprávnený podal súdu podnet na začatie konania o súlade právnych predpisov pred Ústavným súdom. Vzhľadom na uvedené, oprávnený navrhuje, aby súd námietkam oprávneného v plnom rozsahu vyhovel a uznesením zrušil upovedomenie o zastavení starej exekúcie.
4. Podľa § 233a zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov postup ukončenia exekučných konaní začatých pred 1. aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31. marca 2017 upravuje osobitný zákon.
5. Dňa 01.01.2020 nadobudol účinnosť zákon č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v uznesení uvádzaný aj len ako „ZoUNEK“), ktorý upravuje postup ukončenia exekučných konaní začatých pred 1. aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31. marca 2017 (ďalej len „exekučné konanie“) a osobitosti postupu pri podaní opätovného návrhu na vykonanie exekúcie (ďalej len „opätovný návrh“), s tým, že na účely tohto zákona
sa starou exekúciou rozumie exekúcia začatá pred 1. aprílom 2017 a vedená podľa predpisov účinných do 31.marca 2017 (§ 1 ods. 1, 2 zákona).
6. Podľa § 2 ods. 1 ZoUNEK, stará exekúcia sa týmto zákonom zastavuje, ak d) dôvod na zastavenie starej exekúcie vyplýva z osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie; na tento účel platí, že stará exekúcia sa zastavila vznikom dôvodu na jej zastavenie.
7. Podľa § 5 ods. 1 ZoUNEK, ak sa stará exekúcia zastavila, exekútor vyhotoví upovedomenieo zastavení starej exekúcie, ktorého vzor zverejní Slovenská komora exekútorov po dohode s Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo") na svojom webovom sídle v strojovo čitateľnom elektronickom formáte.
8. Podľa § 6 ods. 1 ZoUNEK, trovy starej exekúcie exekútora pozostávajú z trov exekútora, ktoré si pred zastavením starej exekúcie z prijatého alebo vymoženého plnenia oprávnene ponechal, a paušálnych trov vo výške 35 €; ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa výška paušálnych trov o daň z pridanej hodnoty, ktorú je exekútor povinný platiť podľa osobitného predpisu. Na úhradu iných trov starej exekúcie, ako trov uvedených v prvej vete, nemá exekútor nárok.
9. Podľa § 6 ods. 2 ZoUNEK, paušálne trovy znáša oprávnený. Exekútor vyzve oprávneného nazaplatenie paušálnych trov v upovedomení o zastavení starej exekúcie, ak exekútor paušálne trovyuplatňuje.
10. Podľa § 6 ods. 3 ZoUNEK, upovedomenie o zastavení starej exekúcie s výzvou na úhradupaušálnych trov, na základe ktorej neboli paušálne trovy uhradené do 60 dní od ukončenia exekučnéhokonania, je exekučným titulom. Potvrdenie o vykonateľnosti sa nevyžaduje.
11. Podľa § 6 ods. 4 ZoUNEK, exekútor nemá nárok na náhradu paušálnych trov, aka) oprávnenému zaslal upovedomenie o zastavení exekúcie po uplynutí lehoty podľa § 5 ods. 3 alebob) ide o starú exekúciu, ktorá nebola zapísaná v centrálnom registri exekúcií.7)
12. Podľa § 7 ods. 1 ZoUNEK, proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie, ktoré bolo vydané vrozpore s týmto zákonom, môže oprávnený podať do 30 dní od jeho doručenia u exekútora námietky.Námietky proti paušálnym trovám nie sú prípustné.
13. Podľa § 7 ods. 3 ZoUNEK, súd dôvodným námietkam vyhovie tak, že uznesením upovedomenieo zastavení starej exekúcie zruší. Oneskorené alebo neprípustné námietky súd uznesením odmietne.Nedôvodné námietky súd uznesením zamietne. Rozhodnutie o námietkach súd doručí oprávnenémua exekútorovi.
14. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku (ďalej aj len EP), ak tento zákon v § 243i až 243kneustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
15. Podľa § 9a ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov účinného do 31.3.2017 (ďalej v uznesení uvádzaný len ako „Exekučný poriadok“ alebo „EP“ s tým, že ide o znenie účinné do 31.3.2017), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
16. Podľa § 36 ods. 5 Exekučného poriadku, ak osobitný zákon4c) neustanovuje inak, exekučné konanie nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení exekučného konania nemožno podať žalobu na obnovu exekučného konania.
17. Podľa § 162 ods. 1 písm. b) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (v uznesení uvádzaný aj len „CSP“), súd konanie preruší, ak pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá ústavnému súdu návrh na začatie konania.
18. Podľa § 162 ods. 2 a 3 Civilného sporového poriadku, súd konanie preruší aj bez návrhu; v takom prípade pred vydaním uznesenia o prerušení konania upovedomí strany a dá im možnosť vyjadriť sa k dôvodom prerušenia konania. O zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej.
19. Podľa čl. 144 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, Ak sa súd domnieva, že iný všeobecne záväzný právny predpis, jeho časť alebo jeho jednotlivé ustanovenie, ktoré sa týka prejednávanej veci, odporuje ústave, ústavnému zákonu, medzinárodnej zmluve podľa čl. 7 ods. 5 alebo zákonu, konanie preruší a podá návrh na začatie konania na základe čl. 125 ods. 1. Právny názor ústavného súdu obsiahnutý v rozhodnutí je pre súd záväzný.
20. Podľa Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 488/2017-25, všeobecný súd mámožnosť prerušiť exekučné konanie, ktoré sa pred ním vedie, pre účely podania návrhu na začatiekonania o súlade právnych predpisov, s ohľadom na čl. 144 zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskejrepubliky v znení neskorších predpisov.
21. Účastník konania nemá právny nárok na prerušenie konania podľa § 162 ods. 1 písm. b) CSP navlastnú žiadosť, avšak má možnosť predniesť súdu svoje argumenty o tom, že skutkový a právny stavkonania v jeho veci odôvodňuje uplatnenie postupu súdu podľa § 162 ods. 1 písm. b) CSP. Toto právoúčastníka konania je obsiahnuté v ľudskom práve na prístup k súdu a zároveň v základnom práve nasúdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, a preto je implikované v norme § 162 ods. 2 CSP („Súdkonanie preruší aj bez návrhu; v takom prípade pred vydaním uznesenia o prerušení konania upovedomístrany a dá im možnosť vyjadriť sa k dôvodom prerušenia konania.“). Formulácia „súd konanie prerušíaj bez návrhu“ vytvára súdu príležitosť, aby konanie prerušil aj na návrh. Účastník konania navrhujúciprerušenie konania za účelom rozhodnutia ústavného súdu o súlade právneho poriadku s ústavou má vakom prípade právo na odôvodnenie rozhodnutia súdu o zamietnutí návrhu na prerušenie konania zozorného uhla namietnutého porušenia ústavy, teda na vysvetlenie príčin, pre ktoré sa súd nedomnieva,že ústava je porušená spôsobom, ktorý tvrdí účastník konania.
22. Súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. PL. ÚS 20/06 z 18.októbra 2006: „Podľa čl. 144 ods. 2 ústavy ak sa súd domnieva, že iný všeobecne záväzný právny predpis, jeho časť alebo jednotlivé ustanovenie, ktoré sa týka prejednávanej veci, odporuje ústave, ústavnému zákonu, medzinárodnej zmluve podľa čl. 7 ods. 5 alebo zákonu, konanie preruší a podá návrh na začatie konania na základe čl. 125 ods. 1. Na túto formuláciu ústavy nadväzuje ustanovenie § 37 ods. 1 zákona o ústavnom súde, podľa ktorého, ak osoby uvedené v ustanovení § 18 ods. 1 písm. a) až e) dospejú k názoru, že právny predpis nižšej právnej sily nie je v súlade s právnym predpisomvyššej právnej sily (...), môžu podať ústavnému súdu návrh na začatie konania. Navrhovateľ vo svojom návrhu výslovne uviedol, že „Aj keď sa okresný súd nestotožňuje s právnymi závermi žalobcu, urobil tak z opatrnosti...“, čo znamená, že v danom prípade nie je splnená zákonná náležitosť návrhu na začatie konania, pretože samotný okresný súd síce podal návrh na začatie konania, ale podľa jeho vlastnej formulácie nie je presvedčený o nesúlade namietaných ustanovení zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov s uvádzanými článkami ústavy, listiny a dohovoru, ale návrh na začatie konania podal len z dôvodu opatrnosti s prihliadnutím na zásadu hospodárnosti konania a rozhodovaciu prax odvolacieho súdu.“
23. Právomoc všeobecných súdov vyvolať pred ústavným súdom konanie o súlade právneho poriadku nie je absolútna a vzniká iba ak sú splnené dve podmienky, a to v prípade, ak sa nesúlad všeobecne záväzného právneho predpisu nižšej ako ústavnej sily s ústavou spája s „prejednávanou vecou“, a preto sa očakáva jeho priamy účinok na rozhodnutie v konkrétnom spore, a v prípade, ak „sa súd domnieva”, že medzi pod ústavným všeobecne záväzným právnym predpisom a ústavou je nesúlad. Podľa právneho názoru ústavného súdu, všeobecný súd splní podmienku čl. 144 ods. 2 ústavy, t. j. „ domnieva sa“ iba vtedy, ak je presvedčený o nesúlade prameňa práva s ústavou, resp. ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 5 alebo zákonom.
24. Ako vyplýva z vyššie uvedeného exekučný súd preruší exekučné konanie, ak súd (nie účastníkkonania) pred rozhodnutím vo veci dospeje k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý satýka veci, je v rozpore s ústavou, so zákonom alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenskárepublika viazaná. V prejednávanej veci však exekučný súd nie je presvedčený o nesúlade
namietanéhoprávneho predpisu s ústavou, listinou a dodatkovým protokolom k dohovoru, preto má za to, že nie jesplnená podmienka pre podanie návrhu na začatie konania pred ústavným súdom podľa čl. 125 ods. 1 v spojení s čl. 130 ods. 1 písm. d) ústavy, a preto podnet oprávneného na podanie návrhu na začatiekonania o súlade právnych predpisov na ústavnom súde o ústavnosti ZouNEK zamietol.
25. ZoUNEK upravuje dôvody zastavenia exekúcií, ktoré definuje, rovnako ako podmienky, za ktorýchsa tieto exekúcie zastavujú. Podmienky a dôvody zastavenia exekúcií upravuje aj Exekučný poriadok,ktorý bol mnohokrát novelizovaný a postupne boli dopĺňané, resp. menené dôvody zastavenia exekúciíaž do dnešnej podoby, pričom dôvody zastavenia exekúcií vyplývali a vyplývajú aj z iných zákonova exekúcie sa zastavujú nielen rozhodnutím súdu, ale aj zo zákona (§ 57 ods. 2 EP, § 48 zákonač. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii). Skutočnosť, že v ZoUNEK boli stanovené dôvody, zasplnenia ktorých sa konkrétne exekúcie zastavujú zo zákona, nie rozhodnutím súdu, a taktiež ani preďalšie dôvody uvádzaných oprávneným, nepovažuje exekučný súd ZoUNEK za rozporný s ÚstavouSR, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Zastavením starejexekúcie nezaniká pohľadávka, staré exekúcie sa nezastavujú spätne, ale najskôr dňom účinnosti ZoUNEK, zastavenie starej exekúcie nie je prekážkou rozhodnutej veci, oprávnený má stále možnosťpodať nový návrh na vykonanie exekúcie a ak súd na základe opätovného návrhu vydá poverenie navykonanie exekúcie, účinky úkonov smerujúcich k zabezpečeniu majetku podliehajúcemu starej exekúciiostávajú zachované a oprávnený má nárok aj na náhradu súdneho poplatku za nový návrh. V prípadepodania opätovného návrhu dôjde aj k zjednoteniu vymáhania pohľadávok v exekučných konaniachzačatých podľa Exekučného poriadku účinného do 01.04.2017 a od 01.04.2017. Podmienky a lehoty napodanie nového návrhu sú rovnaké pre všetkých oprávnených, ktorí sa návrh rozhodnú podať. Pokiaľide o paušálne trovy, aj keď proti nim nie sú prípustné námietky, aj doposiaľ podľa predchádzajúcejprávnej úpravy, teda v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie, existovala pre oprávnených hrozbaznášania trov exekúcie, v prípade jej zastavenia, dokonca vo výške skutočných trov, pričom vyhláškoubola stanovená aj minimálna odmena exekútora, ktorý mal okrem toho nárok na ďalšie náhrady, vrátanezvýšenia odmeny a náhrad o daň z pridanej hodnoty (ak je exekútor jej platiteľom). Z uvedenýchhľadísk nie je podľa názoru súdu ZoUNEK retroaktívnym, nenarúša právnu istotu oprávneného a taktiežneporušuje jeho právo vlastniť majetok a ani právo na súdnu ochranu.
26. Súd poukazuje aj na aktuálnu rozhodovaciu prax ústavného súdu v súvislosti so ZoUNEK, a to Tlačovú správu z neverejného zasadnutia II. senátu Ústavného súdu Slovenskej republiky č.S2/12/2020 publikovanú dňa 01.06.2020, z obsahu ktorej vyplýva, že ústavný súd sa opakovane zaoberal ústavnými sťažnosťami podanými v súvislosti s ustanoveniami zákona č. 233/2019 Z. z., pričom rozhodol opakovane totožným spôsobom, a síce tak, že ústavné sťažnosti odmietol ako zjavne neopodstatnené. Hoci v týchto prípadoch nešlo o konania o súladnosti zákona s ústavou, ale o konania o individuálnych ústavných sťažnostiach, tieto rozhodnutia dávajú náhľad na to, akým spôsobom ústavný súd nahliada na zákon č. 233/2019 Z. z. Napr. v rozhodnutí sp. zn. II. ÚS 234/2020 ústavný súd konštatoval, že sťažnosť sťažovateľky v časti, ktorou namietala porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods.1 ústavy, čl. 36 ods. 1 listiny a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej aj len „dohovor“) napadnutými upovedomeniami o zastavení starej exekúcie v časti výziev na úhradu paušálnych trov starých exekúcií je zjavne neopodstatnená. Rovnako konštatoval zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti sťažovateľky v súvislosti s námietkou porušenia základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1, čl. 11 ods. 1 listiny a analogického práva na ochranu vlastníctva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k dohovoru.
27. ZoUNEK upravuje dôvody, spôsob a podmienky ukončenia exekučných konaní, ktoré sa začali pred 01.04.2017 (starých exekúcií), ako aj možnosť oprávneného podať za zákonom stanovených podmienokopätovný návrh na vykonanie exekúcie (§ 9). Povinnosťou súdneho exekútora podľa ZoUNEK jevydať upovedomenie o zastavení každej starej exekúcie, v ktorej sú splnené zákonom stanovenépodmienky zastavenia starej exekúcie, t. j. v ktorej došlo k zastaveniu exekúcie zo zákona a následnetoto upovedomenie zaslať v zákonom stanovených lehotách oprávnenému - § 5 ods. 1, 3 ZoUNEK.Náležitosti upovedomenia vyplývajú z § 5 ods. 2 ZoUNEK. Pre prípad vydania upovedomenia ozastavení starej exekúcie v rozpore so zákonom poskytuje ZoUNEK oprávnenému opravný prostriedokvo forme námietok (§ 7 ods. 1 prvá veta ZoUNEK). Upovedomením v rozpore so zákonom je takéupovedomenie, ktoré bolo vydané napr. predčasne, alebo napriek tomu, že neboli splnené zákonnépredpoklady pre zastavenie starej exekúcie podľa ZoUNEK. Stará exekúcia sa podľa ZoUNEK zastavujezo zákona, ak vznikne niektorý z dôvodov jej zastavenia taxatívne vymedzených v
§ 2 ods. 1 ZoUNEKa v prípade zastavenia exekúcie uplynutím rozhodnej doby podľa § 2 ods. 1 písm. a) ZoUNEK, ak voveci nie je daná niektorá z výnimiek zastavenia podľa § 2 ods. 2 ZoUNEK (absolútne výnimky) alebopodľa § 4 ZoUNEK (relatívne výnimky).
28. Podľa § 167f ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ak bol vyhlásený konkurz, ide o dôvod, aby sa bez zbytočného odkladu rozhodlo o zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú. Výťažok exekúcie, ktorý ešte nebol vydaný oprávnenému, exekútor po odpočítaní odmeny a svojich trov, vydá oprávnenému.
29. Okresný súd lustráciou v obchodnom vestníku zistil, že uznesením Okresného súdu Trenčín sp.zn. 40OdK/701/2019 o dňa 15.11.2019 zverejnený v Obchodnom vestníku č. 226/2019 dňa 22.11.2019,bol vyhlásený konkurz na majetok povinného.Osobný bankrot, resp. oddlženie fyzickej osoby je relatívne samostatné súdne konanie, ktorého dôsledkom v úspešnom prípade je, že zákonom vymedzené pohľadávky veriteľov voči dlžníkovi sa stanú nevymáhateľnými. Pohľadávka vymáhaná v tomto konaní nepatrí medzi nedotknuté pohľadávky. Z ust. § 167f ods. 2 zákona č. 7/2005 jasne vyplýva, že v prípade oddlženia povinného nedochádza k zastaveniu exekúcie priamo zo zákona, ale zákonodarca uložil súdom povinnosť zastaviť exekúciu bez zbytočného odkladu samostatným rozhodnutím. Do dátumu 01.01.2020 však súd takéto rozhodnutie nevydal a exekúcia bola zastavená podľa § 2 ods. 1 písm. d) zákona č. 233/2019 Z.z. a súdny exekútor správne a v lehote vydal upovedomenie o zastavení starej exekúcie. Výnimky podľa §2 ods. 2 zákona 233/2019 Z. z. sa používajú jedine pri dôvode podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 233/2019 Z. z. plynutie rozhodnej doby.
30. Nakoľko iné relevantné argumenty neboli v konaní vznesené, súd podané námietky ako nedôvodné podľa § 7 ods. 3 tretia veta Zákona č. 233/2019 Z.z. zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal. O sťažnosti rozhoduje súd prvej inštancie spravidla bez nariadenia pojednávania. Ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne. Ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.
Podľa § 243 CSP, v sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha.
Podľa § 127 ods. 1 CSP, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis.
Podľa § 127 ods. 2 CSP, ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.