Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 3 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (8)II. ÚS 103/02
PDF · 178.02 KB
No categories available
II. ÚS 103/02
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. júna 2002
predbežne prerokoval návrh skupiny 30 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky,
zastúpenej advokátom JUDr. K. B., N., podľa čl. 125 ods. 1 písm. d) Ústavy Slovenskej
republiky na začatie konania o súlade ustanovenia § 3 kapitoly B ods. 3 písm. e) všeobecne
záväzného nariadenia mesta Levice č. 56 o územnom pláne sídelného útvaru Levice –
zmeny a doplnky s čl. 20 ods. 4 a s čl. 71 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a s § 128
ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, a takto
r o z h o d o l :
Návrh skupiny 30 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 18. apríla 2002
doručený návrh skupiny 30 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len
„navrhovatelia“), zastúpenej advokátom JUDr. K. B., N., „na začatie konania podľa čl. 125
ods. 1 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky o súlade všeobecne záväzného nariadenia
orgánu územnej samosprávy podľa čl. 71 ods. 2 s ústavou a zákonmi“. Z jeho obsahu
vyplynulo, že navrhovatelia ním požadujú konanie „o súlade ustanovení §-u 3 kapitola B
ods. 3 písm. e) v časti dobudovať a revitalizovať biocentrum lokálne – topoľový lesík
a školské areály obytného súboru Rybníky všeobecne záväzného nariadenia mesta Levice
č. 56 z roku 2001 o územnom pláne sídelného útvaru Levice – zmeny a doplnky s čl. 20
ods. 4 a čl. 71 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, §-u 3 kapitola B ods. 3 písm. e) v časti
dobudovať a revitalizovať biocentrum lokálne – topoľový lesík a školské areály obytného
súboru Rybníky všeobecne záväzného nariadenia mesta Levice č. 56 z roku 2001
o územnom pláne sídelného útvaru Levice – zmeny a doplnky s §-om 128 ods. 2 zákona č.
40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, pričom navrhovatelia
napádajú všeobecne záväzné nariadenie mesta Levice č. 56 z roku 2001 o územnom pláne
sídelného útvaru Levice – zmeny a doplnky v rozsahu zodpovedajúcom jeho ustanoveniu §-u
3 kapitola B ods. 3 písm. e) – dobudovať a revitalizovať existujúce biocentrum lokálne –
topoľový lesík a školské areály obytného súboru Rybníky.
Podľa ustanovenia čl. 125 ods. 1 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky a ustanovení
druhej hlavy prvého oddielu zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov a z dôvodov ďalej uvedených navrhujeme, aby Ústavný
súd vydal nález, podľa ktorého Ústavný súd Slovenskej republiky na verejnom pojednávaní
takto rozhodol:
1. Ustanovenie §-u 3 kapitola B ods. 3 písm. e) v časti dobudovať a revitalizovať
bicoentrum lokálne – topoľový lesík a školské areály obytného súboru Rybníky všeobecne
záväzného nariadenia mesta Levice č. 56 z roku 2001 o územnom pláne sídelného útvaru
Levice – zmeny a doplnky nie je v súlade s čl. 20 ods. 4 a s čl. 71 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky.
2. Ustanovenie §-u 3 kapitola B ods. 3 písm. e) v časti dobudovať a revitalizovať
biocentrum lokálne – topoľový lesík a školské areály obytného súboru Rybníky všeobecne
záväzného nariadenia mesta Levice č. 56 z roku 2001 o územnom pláne sídelného útvaru
Levice – zmeny a doplnky nie je v súlade s ustanovením §-u 128 ods. 2 zákona č. 40/1964
Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov.
3. Podľa čl. 125 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky ustanovenie §-u 3 kapitola B
ods. 3 písm. e) v časti dobudovať a revitalizovať biocentrum lokálne – topoľový lesík
a školské areály obytného súboru Rybníky všeobecne záväzného nariadenia mesta Levice
č. 56 z roku 2001 o územnom pláne sídelného útvaru Levice – zmeny a doplnky, ktorého
nesúlad s Ústavou Slovenskej republiky a zákonom č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník
v znení neskorších predpisov, Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovil podľa čl. 125 ods. 1
písm. d) Ústavy Slovenskej republiky, dňom vyhlásenia tohto nálezu v Zbierke zákonov
Slovenskej republiky stráca účinnosť. Mestské zastupiteľstvo mesta Levice je povinné do
šiestich mesiacov od vyhlásenia nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky v Zbierke
zákonov Slovenskej republiky označené ustanovenie všeobecne záväzného nariadenia mesta
Levice č. 56 z roku 2001 uviesť do súladu s Ústavou Slovenskej republiky a zákonom
č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov. Ak mestské zastupiteľstvo
mesta Levice neuvedie označené ustanovenie všeobecne záväzného nariadenia mesta Levice
č. 56 z roku 2001 o územnom pláne sídelného útvaru Levice – zmeny a doplnky do súladu
s Ústavou Slovenskej republiky a so zákonom č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení
neskorších predpisov, stráca predmetné ustanovenie po šiestich mesiacoch od vyhlásenia
tohto nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky platnosť.“
Základom argumentácie navrhovateľov bolo tvrdenie, že všeobecne záväzné
nariadenie mesta Levice č. 56 o územnom pláne sídelného útvaru Levice – zmeny a doplnky
(ďalej len „všeobecne záväzné nariadenie“) obsahujúce záväzné časti územného plánu
[podľa § 27 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku
(stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon“)] sa dostalo do
nesúladu s ústavnou a aj zákonnou úpravou vlastníckeho práva podľa čl. 20 ods. 4 Ústavy
Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj § 128 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb.
Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“), ako aj
s čl. 71 ods. 2 ústavy, čo malo aj priamy dopad na vlastnícke právo konkrétneho vlastníka
nehnuteľností. Pokiaľ ide o konkretizáciu takejto argumentácie, navrhovatelia ďalej uviedli,
že „V zmysle predmetného všeobecne záväzného nariadenia mesta Levice - §-u 3 kapitoly B
– zásady a regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využívania územia, ods. 3 –
Ochrana a tvorba životného prostredia, písm. e) je potrebné dobudovať a revitalizovať
existujúce biocentrum lokálne – topoľový lesík a školské areály obytného súboru Rybníky.
Jedná sa o, resp. je tu plánovaný topoľový lesík a školské areály obytného súboru Rybníky
ako lokálne biocentrum, ktorý je nutné dobudovať a revitalizovať v rámci miestneho
územného systému ekologickej stability. ...
Predmetné lokálne biocentrum sa nachádza na nehnuteľnostiach parc. č. 3656/1
a parc. č. 3657/13 takto vedených Správou katastra Levice pre katastrálne územie mesta
Levice. Tieto nehnuteľnosti sú vo výlučnom vlastníctve Rehole piaristov na Slovensku,
Provincialát Rehole piaristov so sídlom ul. Dr. Kautza 17, 900 21 Svätý Jur“, pričom
„predmetný územný plán sídelného útvaru Levice bol schválený a jeho záväzná časť bola
vyhlásená napriek nesúhlasu vlastníka predmetných nehnuteľností s určením budúceho
užívania predmetných nehnuteľností“. Podľa názoru navrhovateľov všeobecne záväzným
nariadením došlo k „nútenému obmedzeniu“ vlastníckeho práva Rehole piaristov na
Slovensku spôsobom, ktorý nie je v súlade ako s čl. 20 ods. 4 ústavy, tak aj s § 128 ods. 2
Občianskeho zákonníka a ktorý tiež prekračuje rámec čl. 71 ods. 2 ústavy, pretože „priamo
všeobecne záväzným nariadením, ktorým obec vyhlasuje záväzné časti územnoplánovacej
dokumentácie... nemožno obmedziť vlastnícke právo iného subjektu...“, keďže „nútene
obmedziť vlastnícke právo možno len za splnenia podmienok stanovených v čl. 20 ods. 4
ústavy a v danom prípade postupom, ktorý ustanovuje zákon č. 50/1976 Zb. o územnom
plánovaní a stavebnom poriadku vo svojich ustanoveniach §-ov 108 až 116...“.
II.
Ústavný súd návrh navrhovateľov predbežne prerokoval podľa § 25 ods. 1 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), pričom zisťoval, či neexistujú dôvody na
jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 citovaného zákona. Pri svojom rozhodovaní ústavný súd
bral do úvahy, že predbežným prerokovaním návrhu v konaní podľa čl. 125 ods. 1 písm. d)
ústavy sa má o. i. zabezpečiť, aby po jeho prijatí na ďalšie konanie bolo možné dosiahnuť
účel konania o súlade právnych predpisov, t. j. zistenie súladu alebo nesúladu označených
ustanovení právneho predpisu nižšieho stupňa právnej sily s právnym predpisom vyššieho
stupňa právnej sily. V prípade, ak pri predbežnom prerokovaní návrhu ale ústavný súd zistí,
že samotný predmet úpravy právneho predpisu nižšieho stupňa právnej sily vylučuje, aby sa
vôbec dostal do nesúladu s označenými ustanoveniami právneho predpisu vyššieho stupňa
právnej sily, takýto návrh (a aj vzhľadom na účel konania o súlade právnych predpisov) po
jeho predbežnom prerokovaní odmietne.
Z tohto hľadiska ústavný súd preskúmal návrh navrhovateľov a zistil, že sa ním
namieta nesúlad označeného ustanovenia všeobecne záväzného nariadenia [konkrétne § 3
kapitola B písm. e)] s čl. 20 ods. 4 ústavy, ako aj s § 128 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
1. Ústavný súd preto pri predbežnom prerokovaní skúmal, či namietané všeobecne
záväzné nariadenie (obsahujúce záväznú časť územného plánu sídelného útvaru) sa
dotýka vlastníckych práv, a zistil, že tomu tak nie je. Vychádzal pritom z charakteru
územnoplánovacej dokumentácie, ktorá predstavuje „základný nástroj územného rozvoja
a starostlivosti o životné prostredie Slovenskej republiky, regiónov a obcí“ (§ 8 ods. 3
stavebného zákona), pričom „komplexne rieši priestorové usporiadanie a funkčné
využívanie územia, zosúlaďuje záujmy a činnosti ovplyvňujúce územný rozvoj, životné
prostredie a ekologickú stabilitu a ustanovuje regulatívy priestorového usporiadania
a funkčného využívania územia (§ 8 ods. 1 stavebného zákona). Na toto všeobecné
vymedzenie reagujú územné plány obcí, ktoré ustanovujú zásady a regulatívy priestorového
usporiadania a funkčného usporiadania územia obce, zásady a regulatívy starostlivosti
o životné prostredie, zásady a regulatívy využívania prírodných zdrojov, kultúrno-
historických hodnôt a významných krajinných prvkov, zásady a regulatívy verejného
dopravného a technického vybavenia, prípadne plochy pre verejnoprospešné stavby
a chránené časti krajiny a pod. (§ 11 a) až g) stavebného zákona), pričom v záväznej časti
územnoplánovacej dokumentácie (ktorá tiež tvorí predmet úpravy všeobecne záväzného
nariadenia) obce schvaľujú zásady a regulatívy „priestorového usporiadania a funkčného
využívania obce, hranice zastavaného územia, usporiadania verejného dopravného,
občianskeho a technického vybavenia, ustanovenia plôch pre verejnoprospešné stavby, na
vykonanie asanácie a pre chránené časti krajiny, ochrany a využívania prírodných zdrojov,
kultúrno-historických hodnôt a významných krajinných prvkov, územného systému
ekologickej stability, starostlivosti o životné prostredie, tvorby krajiny vrátane plôch zelene“
(§ 13 ods. 3 písm. b) stavebného zákona). Uvedené zámery napĺňa územnoplánovacia
dokumentácia obce bez toho, že by sa nejakým spôsobom vôbec dotýkala, či dokonca
konkrétnym spôsobom postihovala vlastnícke práva vlastníkov tých nehnuteľností, na
ktorých by sa tieto jej zámery mali postupne (a s využitím jednotlivých druhov územného
konania) uvádzať do praxe. Podľa ustanovenia § 27 ods. 6 stavebného zákona: „Schválená
územnoplánovacia dokumentácia je v určenom rozsahu záväzným... podkladom na
vypracovanie a schvaľovanie ďalšej územnoplánovacej dokumentácie, na územné
rozhodovanie a na vypracovanie dokumentácie stavieb.“ Aj z uvedených dôvodov
spracovanie a schvaľovanie územného plánu obce nie je podmienené súhlasom konkrétnych
vlastníkov tých nehnuteľností, na ktorých sa majú zámery územného plánu obce realizovať.
Nejde totiž o konanie, v ktorom sa rozhoduje o právach a oprávnených záujmoch
individuálne určených fyzických osôb a právnických osôb, ako je tomu v jednotlivých
druhoch územného konania. Uvedené však nevylučuje, aby v stavebnom konaní došlo
k zásahom do vlastníckych práv vlastníkov konkrétnych nehnuteľností, a to ich
vyvlastnením (§ 108 stavebného zákona). K takýmto opatreniam priamo a konkrétne
postihujúcim vlastnícke práva konkrétnych vlastníkov však dochádza až v etape samotnej
realizácie schválenej územnoplánovacej dokumentácie, a nie v dôsledku jej samotného
prijatia, keďže (a podľa § 108 ods. 2 písm. a) stavebného zákona) vyvlastniť možno vo
verejnom záujme „pre verejnoprospešné stavby podľa schválenej územnoplánovacej
dokumentácie“ za podmienky rešpektovania ústavného princípu upraveného v čl. 20 ods. 4
ústavy. Hoci vo fáze realizácie schválenej územnoplánovacej dokumentácie obce môže
dôjsť k reálnemu obmedzeniu vlastníckeho práva jednotlivých vlastníkov (napríklad
prostredníctvom vyvlastnenia na účely verejného záujmu), samotná schválená
územnoplánovacia dokumentácia na úrovni územného plánu obce (sídelného útvaru) takýto
konkrétny vzťah k vlastníckym právam, a teda aj k ich ústavnej či zákonnej úprave
postráda, keďže jej obsah a účel je diametrálne odlišný. Keďže vzhľadom na uvedené
ústavný súd nepovažoval za dôvodné tvrdenie navrhovateľov, že všeobecne záväzné
nariadenie (obsahujúce záväznú časť územného plánu sídelného útvaru Levice) sa môže
dostať do obsahového nesúladu s čl. 20 ods. 4 ústavy, ako aj s § 128 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, bolo potrebné ich návrh (a vzhľadom na účel konania o súlade právnych
predpisov) v tejto časti odmietnuť.
2. Navrhovatelia namietali aj nesúlad ustanovenia § 3 kapitoly B ods. 3 písm. e)
všeobecne záväzného nariadenia s čl. 71 ods. 2 ústavy. Ústavný súd aj v tejto časti návrh
navrhovateľov odmietol, keďže predmet právnej úpravy všeobecne záväzného nariadenia
spadá pod rozsah úpravy čl. 68 ústavy (čo výslovne potvrdzuje aj § 4 ods. 3 písm. i) zákona
Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov,
v súlade s ktorým sa za výkon samosprávy obce považuje aj obstarávanie a schvaľovanie
„územnoplánovacej dokumentácie sídelných útvarov a zón“), a nie čl. 71 ods. 2 ústavy.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 12. júna 2002