Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 63/02

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. júna 2002

predbežne prerokoval sťažnosť Mgr. M. P., Ing. M. P., Ing. arch. Ž. L., Ing. P. L., M. I. a P.

I., všetci bytom K. n., B., zastúpených advokátom JUDr. P. A., B., vo veci porušenia čl. 20

ods. 4 a rozhodnutiami Okresného úradu Bratislava I,

odboru životného prostredia, č. ŽP-2001/11897-K/456-Mar z 21. novembra 2001

a Krajského úradu v Bratislave, odboru životného prostredia, č. W-500/3/2002-HVR z 21.

marca 2002 a konaním hlavného mesta

Slovenskej republiky Bratislavy a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Mgr. M. P., Ing. M. P., Ing. arch. Ž. L., Ing. P. L., M. I. a P. I.

o d m i e t a pre nedostatok právomoci na prerokovanie veci.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. júna 2002

doručená sťažnosť Mgr. M. P. (ďalej len „sťažovateľ 1), Ing. M. P. (ďalej len „sťažovateľ

2“), Ing. arch. Ž. L. (ďalej len „sťažovateľ 3), Ing. P. L. (ďalej len „sťažovateľ 4“), M. I.

(ďalej len „sťažovateľ 5“) a P. I. (ďalej len „sťažovateľ 6“), všetci bytom B., zastúpených

advokátom JUDr. P. A., B., označená ako „Sťažnosť podľa a nasl.

Z. z.“

Hoci sa v sťažnosti uvádza, že advokát JUDr. P. A. zastupuje iba sťažovateľov 2 až

6, zo splnomocnenia z 31. mája 2002 vyplýva, že JUDr. P. A. zastupuje všetkých

sťažovateľov, teda aj sťažovateľa 1.

Sťažovatelia uvádzajú, že rozhodnutiami Okresného úradu Bratislava I, odboru

životného prostredia (ďalej len „odporca 1“), č. ŽP-2001/11897-K/456-Mar z 21. novembra

2001 a Krajského úradu v Bratislave, odboru životného prostredia (ďalej len „odporca 2“),

č. W-500/3/2002-HVR z 21. marca 2002 sa podľa

o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov

povolilo Š. K., bývajúcej v B., predĺženie lehoty na ukončenie stavby „Prestavba podkrovia

na byt“ v obytnom dome na K. n. v B., pričom sa zároveň zamietli námietky sťažovateľov

týkajúce sa nesúhlasu s predĺžením lehoty na ukončenie stavby. Druhostupňové rozhodnutie

odporcu 2 bolo doručené sťažovateľom 1 a 3 ešte 3. apríla 2002, ostatným sťažovateľom

doposiaľ zákonným spôsobom doručené nebolo. Týmito rozhodnutiami došlo k porušeniu

(ďalej len „“), lebo po vydaní stavebného

povolenia na prestavbu podkrovia na byt v obytnom dome na K. n. v B. pre Š. K. previedlo

hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava (ďalej len „odporca 3“) na sťažovateľov

zmluvou o prevode vlastníctva bytu zároveň aj spoločné priestory obytného domu na K. n.,

v časti ktorých sa mala výstavba bytu podľa stavebného povolenia uskutočniť, pričom

odporca 3 v zmluve prehlásil v rozpore so skutočnosťou, že na prevádzanej nehnuteľnosti

neviaznu žiadne ťarchy a bremená. Po uplynutí dvojročnej zákonnej lehoty platnosti

stavebného povolenia, v rámci ktorej sa so stavbou nezačalo, došlo k vydaniu citovaných

rozhodnutí odporcov 1 a 2. Tým sa otvára možnosť na vydanie kolaudačného rozhodnutia,

čím podľa zákona dôjde k zmenšeniu majetku sťažovateľov na spoločných častiach

a spoločných zariadeniach bytového domu, teda k vyvlastneniu v súkromnom záujme a bez

náhrady. Okrem tejto skutočnosti sťažovatelia namietajú, že nedostatočným zistením

skutkového stavu ohľadne zániku platnosti stavebného povolenia porušili odporcovia 1 a 2

aj . Ďalej podrobne rozoberajú pochybenia, ktorých sa odporcovia 1 a 2

dopustili v súvislosti so zisťovaním skutkového stavu. Požadujú vydať nález, ktorým by sa

vyslovilo, že konaním a vyššie citovanými rozhodnutiami odporcov bol porušený čl. 20 ods.

4 a . Požadujú aj zrušenie citovaných rozhodnutí odporcov 1 a 2. Domáhajú sa

priznania primeraného finančného zadosťučinenia vo výške po 50 000 Sk pre každého

sťažovateľa a žiadajú rozhodnúť o dočasnom opatrení, ktorým by ústavný súd odložil

vykonateľnosť citovaných rozhodnutí.

II.

Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti je oprávnený podľa

rozhodovať o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak

namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv

a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika

ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv

a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 a 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) pri predbežnom prerokovaní sťažnosti skúma splnenie procesných podmienok, za

splnenia ktorých môže sťažnosť prijať na ďalšie konanie. Sťažnosť neprijme aj vtedy, ak nie

je daná jeho právomoc.

Odporcovia 1 a 2 mali porušiť ústavné práva sťažovateľov podľa čl. 20 ods. 4 a čl. 46

rozhodnutiami, ktoré sú vyššie citované.

Sťažovatelia uvádzajú, že odvolacie rozhodnutie odporcu 2 bolo doposiaľ doručené

iba sťažovateľom 1 a 3 a že ostatným sťažovateľom doposiaľ doručené nebolo. Ústavný súd

toto tvrdenie bližšie nepreveroval, keby však bolo pravdivé, potom by v zmysle § 52 ods. 1

o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov

nebolo toto rozhodnutie ešte právoplatné. Pritom podľa citovaného

môže ústavný súd preskúmavať právoplatné rozhodnutia. Skúmanie neprávoplatného

rozhodnutia nie je v právomoci ústavného súdu.

Odhliadnuc od uvedenej skutočnosti z ustanovenia § 247 ods. 1 a § 248 Občianskeho

súdneho poriadku v spojení s prílohou A možno vyvodiť

záver, že proti rozhodnutiu odporcu 2 po tom, čo sa stane právoplatným, bude možné podať

žalobu na správnom súde v zákonnej dvojmesačnej lehote.

Právomoc ústavného súdu v zmysle je iba subsidiárna, teda je

daná iba vtedy, ak na preskúmanie právoplatného rozhodnutia nie je príslušný všeobecný

súd. Z tohto dôvodu je ústavný súd toho názoru, že v tejto časti nie je daná jeho právomoc.

Vo vzťahu voči odporcovi 3 namietajú sťažovatelia porušenie

tým, že odporca 3 previedol na nich vlastnícke právo k bytom, spoločným priestorom

a spoločným zariadeniam v obytnom dome s nepravdivým vyhlásením, že na nehnuteľnosti

neviaznu žiadne ťarchy a bremená, hoci v skutočnosti v tom čase už odporca 3 dal súhlas na

vydanie stavebného povolenia na prestavbu podkrovia na byty v tomto obytnom dome.

Kolaudácia novopostaveného bytu by mala za následok, že podkrovie by prestalo byť

súčasťou spoločných častí obytného domu, čím by došlo ku zmenšeniu majetku

sťažovateľov.

Napokon o nárokoch sťažovateľov voči odporcovi 3, ktoré vyplývajú z nepravdivého

vyhlásenia odporcu 3 pri uzatváraní zmlúv o prevode bytov, je oprávnený rozhodovať

všeobecný súd v občianskom súdnom konaní. Preto vzhľadom na subsidiaritu právomoci

ústavného súdu ani v tejto časti nie je daná právomoc ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde o odmietnutí sťažnosti, tak ako to je uvedené vo výroku rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. júna 2002