Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 125/02

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. augusta 2002

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. V. K., bytom N. Z., toho času v Ústave na výkon väzby

v N., zastúpeného advokátom JUDr. L. M. , N. Z., pre porušenie práv podľa čl. 46 ods. 1

a a a Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd v trestnom konaní vedenom proti nemu na Krajskom

súde v Nitre pre trestný čin podvodu podľa § 9 ods. 2 k § 250 ods. 1, ods. 4 písm. a) a ods. 5

a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. V. K. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Na Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) sa obrátil s podaním

z 3. júna 2002 Ing. V. K. (ďalej len „sťažovateľ“), pričom toto podanie bolo doplnené

podaním jeho právneho zástupcu z 8. júla 2002. Prvé podanie je označené ako „Sťažnosť“

a týka sa porušovania sťažovateľových „základných práv a slobody vyplývajúcich z

SR ako i z Európskeho dohovoru na Krajskom súde v Nitre“. Druhé podanie je označené

ako „Doplnenie sťažnosti“.

V prvom podaní sťažovateľ poukázal na viacnásobné porušenie jeho práv a slobôd

garantovaných a (ďalej len „“)

a čl. 5 ods. 4 a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dohovor“).

Zdôraznil predovšetkým, že: do väzby bol vzatý 18. mája 2000 Okresným súdom

v Nitre z dôvodov podľa a (ďalej len „“) a od

tej doby sa nachádza v Ústave na výkon väzby v Nitre; po podaní obžaloby na Krajský súd

v Nitre (ďalej len „krajský súd“) 3. januára 2001 tento súd nekonal v primeranej lehote,

pretože periodicita hlavného pojednávania bola v priemere 2,5 - mesačná (čl. 48 ods. 2

); došlo k porušeniu práva na nezávislý a nestranný súd, pretože krajský súd

v podstate neprihliadal na dôkazy v jeho prospech, pričom celé trestné stíhanie je

nedôvodné a pri nedôvodnom trestnom stíhaní nie je možná ani existencia dôvodov väzby

podľa ( a dohovoru).

Na záver tohto podania sťažovateľ uviedol: „Verím, že ÚS SR podľa čl. 130 ods. 1

písm. f) SR v tejto veci začne urýchlene konať a vysloví názor, že boli porušené

moje ústavné práva a potvrdí, že väzba, v ktorej sa momentálne nachádzam je nedôvodná.

Za dostatočné zadosťučinenie by som predpokladal prepustenie mojej osoby z väzby, ako

i úhradu za spoločenskú ujmu a za nezákonne trávený čas vo väzbe – primerané finančné

odškodnenie.“

Druhé podanie nasledovalo po výzve ústavného súdu z 1. júla 2002, v ktorej bol

sťažovateľ upozornený na podmienky poskytovania ústavnej ochrany [s odkazom na znenie

príslušných ustanovení

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“)], vyzvaný na

odstránenie nedostatkov jeho podania a poučený o možnosti odmietnutia sťažnosti podľa

v prípade ich neodstránenia.

K druhému podaniu právny zástupca sťažovateľa pripojil aj viaceré prílohy

vzťahujúce sa na trestnú vec sťažovateľa, predovšetkým uznesenia krajského súdu

a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky týkajúce sa jeho väzby.

V tomto podaní poukázal okrem iného najmä na sťažnosť adresovanú Ministerstvu

spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo spravodlivosti“) z 3. júna 2002

ohľadne prieťahov v súdnom konaní na krajskom súde ( ), ako aj

ignorovanie dôkazov vykonaných v prospech sťažovateľa ( a

dohovoru); krajský súd vo svojich uzneseniach o predĺžení väzby nevykladal dôvody

reštriktívne a svoje odôvodnenie len zovšeobecňoval, a tým predlžoval väzbu neúmerne

dlhú dobu (čl. 5 ods. 4 dohovoru); po vynesení odsudzujúceho rozsudku voči nemu

krajským súdom 1. júla 2002 (podal proti nemu odvolanie) požiadal o prepustenie z väzby

na slobodu, a vzhľadom na to, že krajský súd žiadosť zamietol, podal 7. júla 2002 sťažnosť

na takýto postup ministerstvu spravodlivosti.

Napokon právny zástupca v mene sťažovateľa požiadal, aby „Ústavný súd vyriekol,

že súdne konanie na Krajskom súde v Nitre bolo neprimerane dlhé a zároveň žiadam, aby

Ústavný súd SR vyriekol, že moja väzba bola a je v súčasnosti nezákonná a preto žiadam,

aby Ústavný súd SR zrušil uznesenie Krajského súdu v Nitre zo dňa 1. júla 2002

o dôvodnosti mojej väzby“.

II.

Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti podľa túto

poskytuje v rozsahu vyplývajúcom z ustanovení - 130 , a to za presne

vymedzených procesných podmienok vrátane kvalifikovaného podania, návrhu na začatie

konania, ktorého náležitosti sú bližšie ustanovené napr. v § 20 ods. 1, § 49, § 50 a § 53

ods. 1 .

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje inú súd.

Podľa návrh na začatie konania sa ústavnému

súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne

proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu

a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich)

zástupca.

Podľa sťažnosť okrem všeobecných náležitostí

uvedených v § 20 musí obsahovať označenie,

a) ktoré základné práva alebo slobody sa podľa tvrdenia sťažovateľa porušili,

b) právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým sa porušili základné

práva alebo slobody,

c) proti komu sťažnosť smeruje.

V zmysle ústavný súd návrh predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene, môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je

zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil,

uznesenie sa nemusí odôvodniť.

III.

Jednou zo zákonných náležitostí sťažnosti podľa a a nasl. zákona

o ústavnom súde je aj označenie rozhodnutia, akého sa sťažovateľ od ústavného súdu

domáha, v zmysle § 20 ods. 1 cit. zákona. Ústavný súd je podľa § 20 ods. 3 zákona

o ústavnom súde v zásade viazaný návrhom na začatie konania, čo sa najtransparentnejšie

prejavuje pri viazanosti návrhom rozhodnutia, ktoré by mal vysloviť, keďže v tomto návrhu

je vyjadrená podstata návrhu na začatie konania (teda aj sťažnosti).

Ani v podaní sťažovateľa a ani v podaní jeho právneho zástupcu nie je vôbec

označené konanie krajského súdu, kde má byť trestne stíhaný (sp. zn. vyplýva iba

z príloh).

Ani v jednom z návrhov rozhodnutí, ktoré by mal ústavný súd vysloviť, nie je

komplexne a presne označené to, čo má takýto návrh v obdobných prípadoch minimálne

obsahovať, t. j. orgán, ktorý mal porušiť právo alebo slobodu; konanie, v ktorom vykonával

svoju právomoc; porušené právo alebo sloboda; spôsob, ktorým malo k tomuto porušeniu

dôjsť.

Naznačená formulácia návrhu rozhodnutia, ktoré by mal ústavný súd vysloviť, ako

nevyhnutná súčasť zákonom predpísaných náležitostí návrhu na začatie konania, je tiež

nevyhnutnou podmienkou na to, aby pri predbežnom prerokovaní v zmysle § 25 ods. 1

ústavný súd mohol preskúmať návrh na začatie konania zo

všetkých stránok, to znamená aj z hľadiska, či nie sú dané iné dôvody na jeho odmietnutie

podľa ods. 2 citovaného ustanovenia.

Sťažovateľ, ktorý je zastúpený kvalifikovaným odborníkom v oblasti práva

(advokátom), mal možnosť - aj vzhľadom na výzvu ústavného súdu z 1. júla 2002 a jeho

rozhodovaciu činnosť, ktorá je každoročne publikovaná v Zbierke nálezov a uznesení

Ústavného súdu Slovenskej republiky - osloviť ústavný súd podaním (sťažnosťou), ktoré by

spĺňalo zákonné náležitosti vyžadované . Keďže už samotná

formulácia návrhu rozhodnutia, ktoré by mal ústavný súd vysloviť, nezodpovedá zákonným

požiadavkám, ústavný súd sťažnosť odmietol podľa pre

nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí (bez toho, že by sa osobitne zaoberal

prípadnými ďalšími nedostatkami sťažnosti).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. augusta 2002