Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 17/02
PDF · 172.43 KB
No categories available
IV. ÚS 17/02
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
IV. ÚS 17/02-25
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu
19. septembra 2002 predbežne prerokoval sťažnosť Mgr. Ing. I. Č., bytom B., zastúpenej
advokátom JUDr. M. B., B., vo veci porušenia jej základného práva vlastniť majetok podľa
čl. 20 ods. 1 prvej vety Ústavy Slovenskej republiky, základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 prvej vety Ústavy Slovenskej republiky
v spojení s porušením základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky, práva pokojne užívať svoj majetok podľa čl. 1 Dodatkového
protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a základného práva na
prerokovanie jej veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného úradu v Pezinku v konaní
o pozemkových úpravách, ktoré boli nariadené rozhodnutím Ministerstva
poľnohospodárstva a výživy Slovenskej republiky - Pozemkového úradu Bratislava - vidiek
č. 1198/92/PÚ, a Okresného súdu v Pezinku v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 165/02, za
účasti Okresného úradu v Pezinku a Okresného súdu v Pezinku, a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť Mgr. Ing. I. Č. proti Okresnému úradu v Pezinku o d m i e t a pre
nedostatok právomoci a proti Okresnému súdu v Pezinku pre zjavnú neopodstatnenosť.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. júla 2002
doručená sťažnosť Mgr. Ing. I. Č., bytom B., zastúpenej advokátom JUDr. M. B., B. (ďalej
len „sťažovateľka“), vo veci porušenia jej základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20
ods. 1 prvej vety Ústavy Slovenskej republiky („ďalej len „ústava“), základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 prvej vety ústavy v spojení
s porušením základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy,
práva pokojne užívať svoj majetok podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), základného práva na
prerokovanie jej veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru postupom
Okresného úradu v Pezinku a Okresného súdu v Pezinku (ďalej len „okresný súd“).
Vychádzajúc z obsahu sťažnosti sťažovateľky Okresný úrad v Pezinku porušil jej
základné práva v konaní o pozemkových úpravách, ktoré boli nariadené rozhodnutím
Ministerstva poľnohospodárstva a výživy Slovenskej republiky - Pozemkového úradu
Bratislava - vidiek č. 1198/92/PÚ z 25. augusta 1992. Základné právo sťažovateľky na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1
dohovoru malo byť porušené aj okresným súdom v konaní sp. zn. 5 C 165/02.
Podľa názoru sťažovateľky malo dôjsť k porušeniu ňou uvádzaných základných práv:
Okresným úradom v Pezinku, ktorý organizuje vykonávanie pozemkových úprav aj
vo vzťahu k pozemkom v katastrálnom územní Svätý Jur uvedeným vo výpise z listu
2
vlastníctva č. 2234, a to parcela č. 3860 - ostatné plochy o výmere 583 m, parcela č.
2 2
3862 - vinice o výmere 3183 ma parcela č. 3956 - trvalé trávnaté porasty o výmere 25 m,
ktoré sú v jej spoluvlastníctve v podiele 6/8, nepostupuje v súlade so zákonom (§ 19 ods. 1
zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému
poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov), keď napriek nesúhlasu
sťažovateľky naďalej pokračuje vo výkone pozemkových úprav a svojím konaním de facto
smeruje k ich vyvlastneniu.
Okresným súdom, ktorému sťažovateľka 7. marca 2002 podala návrh na ochranu
svojho vlastníckeho práva a zároveň aj na vydanie predbežného opatrenia a ktorý uznesením
č. k. 5 C 165/02-72 z 26. marca 2002 konanie o nariadenie predbežného opatrenia, ako aj
konanie vo veci samej zastavil odôvodňujúc to tým, že zistil nedostatok svojej právomoci
konať v predmetnej veci.
Vychádzajúc z uvedených skutočností sťažovateľka žiada, aby senát ústavného súdu
po predbežnom prerokovaní sťažnosť prijal na ďalšie konanie a po vykonaní dokazovania
vyniesol nález v tomto znení:
„Základné právo Mgr. Ing. I. Č. upravené v čl. 20 ods. 1 prvej vete Ústavy
Slovenskej republiky a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd bolo porušené Okresným úradom v Pezinku v konaní o pozemkových
úpravách, ktoré boli nariadené rozhodnutím Ministerstva poľnohospodárstva a výživy
Slovenskej republiky - Pozemkovým úradom Bratislava - vidiek č. 1198/92/PÚ 25. 8. 2002.
Okresnému úradu v Pezinku zakazuje pokračovať v porušovaní základného práva
sťažovateľky Mgr. Ing. I. Č. upravenom v čl. 20 ods. 1 prvej vete Ústavy Slovenskej
republiky a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd a prikazuje obnoviť stav pred porušením základného práva.
Základné právo Mgr. Ing. I. Č. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd bolo porušené Okresným úradom v Pezinku v konaní
o pozemkových úpravách, ktoré boli nariadené rozhodnutím Ministerstva
poľnohospodárstva a výživy Slovenskej republiky - Pozemkovým úradom Bratislava -
vidiek č. 1198/92/PÚ 25. 8. 1992.
Okresnému úradu v Pezinku v konaní o pozemkových úpravách, ktoré boli
nariadené rozhodnutím Ministerstva poľnohospodárstva a výživy Slovenskej republiky -
Pozemkovým úradom Bratislava - vidiek č. 1198/92/PÚ 25. 8. 1992 prikazuje konať bez
zbytočných prieťahov.
Základné právo Mgr. Ing. I. Č. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd bolo porušené Okresným súdom v Pezinku v konaní sp. zn. 5 C
165/02.
Okresnému súdu v Pezinku v konaní sp. zn. 5 C 165/02 prikazuje konať bez
zbytočných prieťahov.
Mgr. Ing. I. Č. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 5.000.000 Sk
(slovom: „päť miliónov slovenských korún“), ktoré je Okresný úrad v Pezinku povinný jej
vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
Mgr. Ing. I. Č. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 500.000 Sk
(slovom: „päťstotisíc slovenských korún“), ktoré je Okresný súd v Pezinku povinný jej
vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“
Sťažovateľka ďalej navrhuje, aby ústavný súd podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej
rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej
republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon o ústavnom súde“) Okresnému úradu v Pezinku prikázal, „aby v konaní
o pozemkových úpravách, ktoré boli nariadené rozhodnutím Ministerstva
poľnohospodárstva a výživy Slovenskej republiky - Pozemkovým úradom Bratislava -
vidiek č. 1198/92/PÚ 25. 8. 1992 sa dočasne zdržal úkonov, ktoré smerujú k obmedzeniu
alebo k odňatiu vlastníckeho práva, alebo ktoré obmedzujú alebo odnímajú vlastnícke právo
2
Mgr. Ing. I. Č. k pozemkom parc. č. 3860 - ostatné plochy vo výmere 583 m, parc. č. 3862
2 2
- vinice vo výmere 3183 ma parc. č. 3956 trv. tráv. porasty vo výmere 25 m
nachádzajúcich sa v katastrálnom území S. J. okres P.“.
II.
Ústavný súd je podľa čl. 127 ods. 1 ústavy oprávnený rozhodovať o sťažnostiach
fyzických osôb a právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo
slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala
a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd
nerozhoduje iný súd.
Podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd každý návrh predbežne
prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom
prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy
vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú
zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené alebo podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
III.
K porušovaniu základných práv Okresným úradom v Pezinku
Medzi tie podmienky konania, ktoré ústavný súd skúma pri predbežnom prerokovaní
každej sťažnosti, patrí aj právomoc na jej prerokovanie a rozhodnutie. Podľa stabilizovanej
judikatúry ústavného súdu (aj keď vytvorenej na základe konaní o podnetoch, ale
akceptovanej aj v konaní o sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1 ústavy) na konanie
a rozhodovanie o porušení základných práv fyzických osôb a právnických osôb je ústavný
súd oprávnený a povinný len vtedy, ak im ochranu neposkytujú všeobecné súdy (podobne aj
Sťažovateľka namietala porušenie označených základných práv postupom Okresného
úradu v Pezinku. Okresný úrad je orgánom verejnej správy, ktorý postupuje podľa
zákonných predpisov a na základe aktu aplikácie práva ústredným orgánom štátnej správy
(rozhodnutie ministerstva).
Podľa § 244 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) účinného od
1. januára 2002 (zákon č. 501/2001 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov) v správnom súdnictve
preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí
a postupov orgánov verejnej správy. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia v správnom
súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy,
orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických
osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických osôb
a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie a postup správneho
orgánu“).
Z týchto ustanovení vyplýva, že od 1. januára 2002 sa mohla a musela sťažovateľka
brániť proti postupu Okresného úradu v Pezinku v konaní pred správnym súdom. Právomoc
správneho súdnictva však vylučuje uplatnenie právomoci ústavného súdu (čl. 127 ods. 1
ústavy).
Preto ústavný súd sťažnosť proti Okresnému úradu v Pezinku odmietol podľa § 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nedostatok svojej právomoci.
K porušovaniu základných práv okresným súdom
Medzi predpoklady konania, ktoré ústavný súd skúma pri predbežnom prerokovaní
každej sťažnosti, patrí aj to, či sťažnosť nie je zjavne neopodstatnená (§ 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde). Zo stabilnej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že jedným z dôvodov
odmietnutia návrhu vrátane sťažnosti je jej zjavná neopodstatnenosť, ktorú možno vysloviť
v prípade, ak ústavný súd nezistí priamu príčinnú súvislosť medzi namietaným postupom
orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sťažovateľ namietal.
Sťažovateľka namieta porušenie základného práva na konanie bez zbytočných
prieťahov. Účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie
stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho
orgánu.
Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo
alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, sa skúma
vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to podľa týchto
troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (II. ÚS 79/97, I.
ÚS 8/2001).
Vo veci sťažovateľky však ústavný súd nehodnotil tieto tri kritériá, ale sústredil sa
iba na to, kedy začalo konanie a aký bol postup okresného súdu. Sťažovateľka je
účastníčkou konania vedeného pod sp. zn. 5 C 165/02 okresného súdu, ktoré začalo
podaním žaloby 7. marca 2002 proti Okresnému úradu v Pezinku. Okresný súd uznesením z
26. marca 2002 konanie zastavil pre nedostatok svojej právomoci a vec postúpil Okresnému
úradu v Pezinku. Proti tomuto uzneseniu sťažovateľka podala odvolanie. Sťažovateľka
listom adresovaným predsedovi okresného súdu z 20. mája 2002 podala sťažnosť na
prieťahy v konaní, ktorú písomne doplnila 28. mája 2002. Predseda okresného súdu listom
z 29. mája 2002 oznámil sťažovateľke, že nezistil prieťahy v konaní a sťažnosť považuje za
neodôvodnenú.
Z uvedeného vyplýva, že od podania žaloby po rozhodnutie okresného súdu (aj keď
len procesné rozhodnutie o nedostatku procesnej podmienky) uplynuli len necelé tri týždne.
Táto doba aj pri zohľadnení podaného odvolania nemôže byť v žiadnej príčinnej súvislosti
so základným právom sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a ani so základným právom
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Okresný súd vo veci sťažovateľky podľa názoru ústavného
súdu konal bez zbytočných prieťahov, čo je zjavné na prvý pohľad, ak sa porovná dátum
podania žaloby a dátum rozhodnutia o nedostatku procesnej podmienky. V tejto spojitosti
ústavný súd pripomína, že nehodnotí, či okresný súd rozhodol správne alebo nesprávne, ak
zastavil konanie pred ním, ale hodnotí len to, čo namieta sťažovateľka v petite svojej
sťažnosti, ktorým je ústavný súd viazaný (§ 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde), t. j.
porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Napokon, vecná správnosť rozhodnutia okresného súdu je predmetom odvolacieho konania.
Ústavný súd preto odmietol sťažnosť proti okresnému súdu pre zjavnú
neopodstatnenosť (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
Po celkovom odmietnutí sťažnosti z dôvodov, ktoré ústavný súd uviedol, je už
nadbytočné rozhodovať o ďalších návrhoch sťažovateľky (dočasné opatrenie a primerané
finančné zadosťučinenie).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 19. septembra 2002