Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 181/02
PDF · 116.96 KB
No categories available
II. ÚS 181/02
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. októbra 2002
predbežne prerokoval sťažnosť Š. Ď. a A. Ď., obaja bytom N., vo veci porušenia ich
základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom a rozhodnutím
Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 17 Co 123/01-202, 17 Co 22/02 z 5. februára 2002,
a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť Š. Ď. a A. Ď. o d m i e t a ako podanú oneskorene.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 24. júla 2002
doručené podanie Š. Ď. a A. Ď. (ďalej len „sťažovatelia“), obaja bytom N., označené ako
„Ústavná sťažnosť pre porušenie ÚSR čl. 48 ods. 2, čl. 19 ods. 1, 2 a nesúlad medzi ÚSR
čl. 12 ods. 1, 4 a § 13 ods. 2, 3 OZ“.
Svoju sťažnosť o. i. zdôvodnili tým, že:
„Dňa 5. 2. 2002 sme sa my navrhovatelia zúčastnili pojednávania na Krajskom súde
v Trenčíne, keď žalovaný podal odvolanie proti rozsudku OS v Prievidzi č. 10 C 77/98-96 zo
dňa 31. 1. 2001 vo veci o ochrane osobnosti a náhrade nemajetkovej ujmy podľa § 11 OZ,
§ 13 ods. 2, 3 OZ. ...
Na uvedenom pojednávaní dňa 5. 2. 2002 pred KS v Trenčíne nám ako
navrhovateľom bolo odopreté právo vyjadriť sa k záležitostiam týkajúcich sa predmetu
sporu a predložiť dôkazy... Takto bolo porušené naše ústavné právo čl. 48 bod 2 a čl. 12
ods. 1 ÚSR... Predložiť dôkazy, ktoré sme priniesli a vypovedať k nim, nám bolo odopreté,
preto považujeme za zmanipulovanie a porušenie ústavného čl. 48 ods. 2 ÚSR v rozpore
s § 13 ods. 2, 3 OZ.“
V dôsledku uvedeného sťažovatelia požiadali, aby ústavný súd rozhodol nálezom
takto: „Š. Ď. a manželka A. Ď., mali v konaní pred KS v Trenčíne právoplatným rozsudkom
č. 17 Co 123/01-202, 17 Co 22/02 zo dňa 5. 2. 2002 porušené ÚSR garantované práva
čl. 48 ods. 2 ÚSR a čl. 12 ods. 1, 4 ÚSR nesúlad § 13 ods. 2, 3 OZ.“
II.
Ústavný súd je podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky [(ďalej len
„ústava“) (a s účinnosťou od 1. januára 2002)] oprávnený konať o sťažnostiach, ktorými
fyzické osoby alebo právnické osoby namietajú porušenie svojich základných práv alebo
slobôd upravených v ústave, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich
z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom
ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podmienky
konania o sťažnostiach sú upravené v ustanoveniach § 20 ods. 1 a § 49 až 56 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), pričom nesplnenie všeobecnej alebo
osobitnej podmienky je dôvodom na odmietnutie sťažnosti podľa § 25 ods. 2 citovaného
zákona. Ústavný súd preto predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľov a skúmal, či
neexistujú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Zo sťažnosti sťažovateľov, ako aj z priložených príloh ústavný súd ale zistil, že
k porušeniu označených základných práv a slobôd sťažovateľov malo dôjsť postupom
Krajského súdu v Trenčíne ako súdu odvolacieho v konaní vedenom pod
sp. zn. 17 Co 22/02 a jeho rozhodnutím z 5. februára 2002. Pri predbežnom prerokovaní
sťažnosti sťažovateľov podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde preto ústavný súd
zohľadnil, že podľa ustanovenia § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde jednou z podmienok
prijatia sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ústavy je jej podanie
v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo
upovedomenia o inom zásahu, ktorými malo byť spôsobené porušenie základného práva
sťažovateľov, pričom zmeškanie tejto lehoty nemožno odpustiť. Jej nedodržanie predstavuje
zákonom ustanovený dôvod na odmietnutie sťažnosti (§ 25 ods. 2 citovaného zákona) pre
jej oneskorenosť.
Pretože sťažnosť sťažovateľov bola doručená ústavnému súdu až 24. júla 2002, t. j.
po uplynutí dvojmesačnej lehoty ustanovenej zákonom pre tento druh konania pred
ústavným súdom, bolo ju potrebné po jej predbežnom prerokovaní odmietnuť podľa § 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 15. októbra 2002