Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 114/02
PDF · 153.33 KB
No categories available
I. ÚS 114/02
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 114/02-12
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. októbra 2002
predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. Š. S., bytom G., zastúpeného advokátom JUDr. I. M.,
Advokátska kancelária, Ž., vo veci porušenia jeho základných práv podľa čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 6 ods. 1 a 2 v spojení s čl. 17 a čl. 8 v spojení
s čl. 18 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu
v Žiline a ďalších orgánov činných v trestnom konaní vedenom pod ČVS: OÚV-374/10-
ZA-2001 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť JUDr. Š. S. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. júla 2002
doručená sťažnosť JUDr. Š. S., bytom G. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom
JUDr. I. M., Advokátska kancelária, Ž., ktorou namietal porušenie jeho základných práv
podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a podľa čl. 6 ods. 1 a 2
v spojení s čl. 17 a čl. 8 v spojení s čl. 18 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu v Žiline (ďalej len „okresný súd“)
a ďalších orgánov činných v trestnom konaní vedenom pod ČVS: OÚV-374/10-ZA-2001.
Sťažovateľ žiadal zároveň zrušiť rozhodnutie okresného súdu z 20. mája 2002 sp. zn.
Zo sťažnosti a pripojených listinných dôkazov vyplýva, že vyšetrovateľ Okresného
úradu vyšetrovania Policajného zboru Žilina (ďalej len „vyšetrovateľ“) uznesením
z 9. apríla 2001 ČVS: OÚV-374/10-ZA-2001 začal podľa § 160 ods. 1 Trestného poriadku
(ďalej aj „TP“) trestné stíhanie a súčasne podľa § 163 ods. 1 TP vzniesol obvinenie
sťažovateľovi pre trestný čin falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate
a úradnej uzávery podľa § 176 ods. 1 Trestného zákona (ďalej len „TZ“), ktorého sa mal
sťažovateľ dopustiť tým, že 16. mája 2000 na pojednávaní pred okresným súdom predložil
falošný preukaz advokáta, ktorý potom mal predkladať aj na iných konaniach v právnych
veciach vedených na okresnom súde, a to aj napriek tomu, že nebol zapísaný v zozname
advokátov Slovenskej advokátskej komory. Okresný prokurátor v Žiline (ďalej len
„prokurátor“) uznesením sp. zn. 1 Pv 574/01 z 23. apríla 2001 sťažnosť sťažovateľa podanú
proti uzneseniu vyšetrovateľa zamietol ako neodôvodnenú. Dňa 10. apríla 2001 vykonal
vyšetrovateľ u obvineného sťažovateľa domovú prehliadku a prehliadku iných priestorov
a pozemkov za účelom získať veci pochádzajúce z vyššie uvedenej trestnej činnosti.
Následne vyšetrovateľ na základe pokynu prokurátora Krajskej prokuratúry v Žiline, na
ktorú sa sťažovateľ obrátil s podnetom o preskúmanie zákonnosti postupu vyšetrovateľa
a prokurátora, uznesením zo 17. augusta 2001 ČVS: OÚV-374/10-ZA-2001 zastavil trestné
stíhanie proti obvinenému sťažovateľovi pre označený trestný čin, pretože tento skutok nie
je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci.
Vyšetrovateľ uznesením z 2. mája 2001 ČVS: OÚV-374/10-ZA-2001 začal podľa
§ 160 ods. 1 TP trestné stíhanie a súčasne podľa § 163 ods. 1 TP vzniesol obvinenie
sťažovateľovi pre trestný čin nedovoleného ozbrojovania podľa § 185 ods. 1 TZ, ktorého sa
mal dopustiť tým, že si mal bez dovolenia zadovážiť a prechovávať do 10. apríla 2001
vo svojom rodinnom dome 1 ks malorážky, pričom nie je držiteľom zbrojného preukazu.
Uvedené skutočnosti boli zistené pri domovej prehliadke z 10. apríla 2001 vykonanej
v súvislosti s trestným stíhaním pre trestný čin falšovania a pozmeňovania verejnej listiny,
úradnej pečate a úradnej uzávery podľa § 176 ods. 1 TZ. Sťažnosť obvineného sťažovateľa
podanú proti tomuto uzneseniu vyšetrovateľa prokurátor uznesením zo 7. septembra 2001
sp. zn. 1 Pv 574/01 zamietol ako neodôvodnenú. Z tohto uznesenia, ktoré bolo doručené
obhajcovi sťažovateľa 14. septembra 2001, vyplýva, že sťažovateľ vo svojej sťažnosti proti
uzneseniu vyšetrovateľa namietal, že malorážka bola získaná nezákonným
a neodôvodneným postupom pri domovej prehliadke, ktorá bola vykonaná z dôvodu
zabezpečenia údajne falošného preukazu advokáta, v súvislosti s ktorým bolo trestné
stíhanie voči jeho osobe zastavené podľa § 172 ods. 1 písm. b) TP. Následne na základe
obžaloby podanej prokurátorom okresný súd trestným rozkazom z 20. mája 2002 sp. zn.
28 T 640/01 uznal obvineného sťažovateľa za vinného zo spáchania trestného činu
nedovoleného ozbrojovania podľa § 185 ods. 1 TZ a podľa toho istého ustanovenia
v spojení s § 35 ods. 1 TZ s prihliadnutím na § 314e ods. 2 TP mu uložil peňažný trest
vo výške 10 000 Sk a v súlade s § 55 ods. 1 písm. a) TZ mu zároveň uložil trest prepadnutia
veci. Podľa poučenia uvedeného v tomto trestnom rozkaze obvinený sťažovateľ mohol proti
nemu podať odpor do 8 dní odo dňa jeho doručenia s tým, že podaním odporu sa trestný
rozkaz ruší a vo veci sa nariadi hlavné pojednávanie.
Sťažovateľ s odvolaním sa na označené články ústavy a dohovoru tvrdil, že orgán
činný v prípravnom konaní v jeho prípade nepostupoval v zákonom ustanovených medziach
a pri rešpektovaní záruk práva jednotlivca na náležitú ochranu pred svojvoľnými zásahmi
a svojím konaním zneužil legitímny cieľ sledovaný § 82 TP. Orgán činný v trestnom konaní
bol oprávnený vykonať domovú prehliadku totiž len za účelom ustanoveným v zákone
a v medziach zákona. Účelom zaisťovacieho úkonu domovej prehliadky je zabezpečenie
dôkazu presne špecifikovaného, individualizovaného v príkaze súdu na takú prehliadku.
Začatie trestného stíhania a vznesenie obvinenia dotknutej osobe pre trestný čin
nedovoleného ozbrojovania podľa § 185 ods. 1 TZ na základe takto získaného dôkazu sú
porušením čl. 6 ods. 1 v spojení s čl. 17 dohovoru, pretože dôkaz takto získaný (1 ks strelnej
zbrane) je nezákonný. Predmetná domová prehliadka bola vykonávaná za účelom
zabezpečenia dôkazného materiálu pre trestné konanie vedené proti obvinenému pre trestný
čin falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate a úradnej uzávery podľa
§ 176 ods. 1 TZ. Orgán činný v trestnom konaní mal takto zabezpečiť veci, ktoré súd
v príkaze na vykonanie takejto prehliadky považoval za dôležité pre ďalší priebeh vedeného
trestného konania. Kópiu predmetného preukazu advokáta si predseda okresného súdu
zadovážil ešte pred samotným začatím trestného stíhania pre trestný čin podľa § 176 TZ
a nariadenie a samotný výkon domovej prehliadky a prehliadky iných priestorov považuje
preto sťažovateľ za neodôvodnené a nezákonné a za porušenie čl. 8 v spojení s čl. 18
dohovoru. Konaním označených štátnych orgánov bolo porušené aj právo sťažovateľa
podľa čl. 46 ods. 1 ústavy.
Sťažovateľ zároveň žiadal, aby ústavný súd prijatie jeho sťažnosti v zmysle § 53
ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného
súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) neodmietol, pretože na základe uvedených
skutočností sťažovateľ preukázal dôvody pre nesplnenie podmienky podľa odseku 1 tohto
ustanovenia zákona o ústavnom súde.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne
prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom
prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy
vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú
náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Podľa § 53 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ
nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu
jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ
oprávnený podľa osobitných predpisov (ods. 1). Ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti,
aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku
nesplnil z dôvodu hodných osobitného zreteľa (ods. 2).
Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch
mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom
zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ
mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.
Podľa obsahu sťažnosti je jej predmetom tvrdenie sťažovateľa o porušení jeho
základných práv podľa označených článkov ústavy a dohovoru postupom okresného súdu
a ďalších orgánov činných v trestnom konaní, ktorého sa mali tieto štátne orgány dopustiť
v súvislosti s dvoma trestnými stíhaniami sťažovateľa. Prvé z nich, ktoré bolo zastavené
uznesením vyšetrovateľa zo 17. augusta 2001, sa viedlo pre trestný čin falšovania
a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate a úradnej uzávery podľa § 176 ods. 1 TZ
a druhé, v súvislosti s ktorým sťažovateľ žiadal zrušiť trestný rozkaz okresného súdu
z 20. mája 2002 sp. zn. 28 T 640/01, sa začalo vznesením obvinenia 2. mája 2001 pre
trestný čin nedovoleného ozbrojovania podľa § 185 ods. 1 TZ, ktorého sa mal sťažovateľ
dopustiť tým, že si mal bez dovolenia zadovážiť a prechovávať do 10. apríla 2001
vo svojom rodinnom dome 1 ks malorážky, pričom nie je držiteľom zbrojného preukazu.
V tejto súvislosti sťažovateľ namietal, že uvedené skutočnosti (zadováženie
a prechovávanie strelnej zbrane) boli zistené pri domovej prehliadke z 10. apríla 2001,
vykonanie ktorej vrátane dôkazu takto získaného považoval z dôvodov uvedených
v sťažnosti za neodôvodnené a nezákonné.
Pokiaľ ide o namietané porušenie základných práv podľa označených článkov ústavy
a dohovoru postupom orgánov činných v trestnom konaní v rámci prvého trestného stíhania
obvineného sťažovateľa (pre trestný čin podľa § 176 TZ), do ktorého spadá aj vykonanie
namietanej domovej prehliadky 10. apríla 2001, a ich postupom pri začatí jeho druhého
trestného stíhania (pre trestný čin podľa § 185 TZ), ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ sa
o všetkých skutočnostiach, ktoré podľa obsahu sťažnosti zakladajú porušenie jeho
základných práv podľa citovaných článkov ústavy a dohovoru, dozvedel počas namietaných
úkonov orgánov činných v trestnom konaní, resp. bezprostredne po ich uskutočnení
a najneskôr 14. septembra 2001, keď jeho obhajcovi bolo doručené uznesenie o zamietnutí
jeho sťažnosti podanej proti uzneseniu vyšetrovateľa z 2. mája 2001, v ktorej inak
sťažovateľ uviedol v podstate rovnaké tvrdenia o nezákonnosti napadnutého postupu, ktoré
uviedol aj v sťažnosti v konaní pred ústavným súdom.
Vzhľadom na to, že podstatou tvrdení sťažovateľa o porušení označených základných
práv a slobôd v tejto časti jeho sťažnosti sú skutočnosti, ku ktorým došlo najneskôr dňom
14. septembra 2001, a že v čase, keď bola predmetná sťažnosť podľa čl. 127 ústavy podaná
na pošte za účelom jej doručenia ústavnému súdu, t. j. 16. júla 2002, už uplynula lehota
ustanovená pre tento typ konania pred ústavným súdom, bolo potrebné jeho sťažnosť v tejto
časti posúdiť ako návrh podaný oneskorene.
Pokiaľ ide o namietané porušenie označených základných práv v súvislosti
s trestným rozkazom okresného súdu z 20. mája 2002 sp. zn. 28 T 640/01, ktorý sťažovateľ
žiadal zrušiť, ústavný súd konštatuje, že obvinený sťažovateľ ako oprávnená osoba mohol
podať proti tomuto trestnému rozkazu odpor (§ 314g ods. 1 TP). Ak proti trestnému rozkazu
podala oprávnená osoba v lehote odpor, samosudca nariadi vo veci hlavné pojednávanie; pri
prejednávaní veci na hlavnom pojednávaní nie je samosudca viazaný právnou kvalifikáciou
ani druhom a výmerom trestu obsiahnutými v trestnom rozkaze. Inak sa trestný rozkaz stane
právoplatným a vykonateľným (§ 314g ods. 3 TP). Ak bol odpor podaný v lehote a nebol
vzatý späť do začatia hlavného pojednávania, začatím hlavného pojednávania sa trestný
rozkaz ruší (§ 314g ods. 9 TP). Použitie tohto právneho prostriedku je v zmysle § 53 ods. 1
zákona o ústavnom súde jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ústavy,
a teda i podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred
ústavným súdom. Zo sťažnosti však nevyplýva, že by sťažovateľ použil tento právny
prostriedok, ktorý mu Trestný poriadok poskytuje a ktorý ústavný súd považuje za účinný
prostriedok na ochranu tých základných práv, ktorých porušenie sťažovateľ namietal vo
svojej sťažnosti pred ústavným súdom. Všeobecné súdy, ktoré sú v súdnom konaní povinné
vykladať a aplikovať príslušné zákony na konkrétny prípad v súlade s ústavou alebo
medzinárodnou zmluvou o ľudských právach, sú primárne zodpovedné aj za dodržiavanie
tých práv a základných slobôd, ktoré ústava alebo medzinárodná zmluva dotknutým
fyzickým osobám alebo právnickým osobám zaručuje (napr. II. ÚS 55/98). Sťažovateľ
v sťažnosti neuviedol žiadnu skutočnosť, na základe ktorej by bolo možné usúdiť, že
preukázal, že podmienku vyčerpania tých právnych prostriedkov, ktoré mu Trestný
poriadok na ochranu jeho základných práv a slobôd poskytuje, nesplnil z dôvodov hodných
osobitného zreteľa. Ústavný súd preto nebol oprávnený uplatniť postup podľa § 53 ods. 2
zákona o ústavnom súde, tak ako ho o to žiadal sťažovateľ. Na základe uvedeného ústavný
súd dospel k záveru, že v tejto časti jeho sťažnosť nie je prípustná pre nevyčerpanie
dostupných a účinných právnych prostriedkov ochrany základných práv a slobôd.
Z týchto dôvodov ústavný súd sťažnosť sťažovateľa po jej predbežnom prerokovaní
v senáte odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 17. októbra 2002