Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 114/02

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. októbra 2002

predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. Š. S., bytom G., zastúpeného advokátom JUDr. I. M.,

Advokátska kancelária, Ž., vo veci porušenia jeho základných práv podľa čl. 46 ods. 1

a podľa a 2 v spojení s a v spojení

s čl. 18 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

v Žiline a ďalších orgánov činných v trestnom konaní vedenom pod ČVS: OÚV-374/10-

ZA-2001 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť JUDr. Š. S. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. júla 2002

doručená sťažnosť JUDr. Š. S., bytom G. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom

JUDr. I. M., Advokátska kancelária, Ž., ktorou namietal porušenie jeho základných práv

podľa (ďalej len „“) a podľa a 2

v spojení s čl. 17 a čl. 8 v spojení s čl. 18 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu v Žiline (ďalej len „okresný súd“)

a ďalších orgánov činných v trestnom konaní vedenom pod ČVS: OÚV-374/10-ZA-2001.

Sťažovateľ žiadal zároveň zrušiť rozhodnutie okresného súdu z 20. mája 2002 sp. zn.

.

Zo sťažnosti a pripojených listinných dôkazov vyplýva, že vyšetrovateľ Okresného

úradu vyšetrovania Policajného zboru Žilina (ďalej len „vyšetrovateľ“) uznesením

z 9. apríla 2001 ČVS: OÚV-374/10-ZA-2001 začal podľa

(ďalej aj „TP“) trestné stíhanie a súčasne podľa vzniesol obvinenie

sťažovateľovi pre trestný čin falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate

a úradnej uzávery podľa (ďalej len „“), ktorého sa mal

sťažovateľ dopustiť tým, že 16. mája 2000 na pojednávaní pred okresným súdom predložil

falošný preukaz advokáta, ktorý potom mal predkladať aj na iných konaniach v právnych

veciach vedených na okresnom súde, a to aj napriek tomu, že nebol zapísaný v zozname

advokátov Slovenskej advokátskej komory. Okresný prokurátor v Žiline (ďalej len

„prokurátor“) uznesením sp. zn. z 23. apríla 2001 sťažnosť sťažovateľa podanú

proti uzneseniu vyšetrovateľa zamietol ako neodôvodnenú. Dňa 10. apríla 2001 vykonal

vyšetrovateľ u obvineného sťažovateľa domovú prehliadku a prehliadku iných priestorov

a pozemkov za účelom získať veci pochádzajúce z vyššie uvedenej trestnej činnosti.

Následne vyšetrovateľ na základe pokynu prokurátora Krajskej prokuratúry v Žiline, na

ktorú sa sťažovateľ obrátil s podnetom o preskúmanie zákonnosti postupu vyšetrovateľa

a prokurátora, uznesením zo 17. augusta 2001 ČVS: OÚV-374/10-ZA-2001 zastavil trestné

stíhanie proti obvinenému sťažovateľovi pre označený trestný čin, pretože tento skutok nie

je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci.

Vyšetrovateľ uznesením z 2. mája 2001 ČVS: OÚV-374/10-ZA-2001 začal podľa

trestné stíhanie a súčasne podľa vzniesol obvinenie

sťažovateľovi pre trestný čin nedovoleného ozbrojovania podľa , ktorého sa

mal dopustiť tým, že si mal bez dovolenia zadovážiť a prechovávať do 10. apríla 2001

vo svojom rodinnom dome 1 ks malorážky, pričom nie je držiteľom zbrojného preukazu.

Uvedené skutočnosti boli zistené pri domovej prehliadke z 10. apríla 2001 vykonanej

v súvislosti s trestným stíhaním pre trestný čin falšovania a pozmeňovania verejnej listiny,

úradnej pečate a úradnej uzávery podľa . Sťažnosť obvineného sťažovateľa

podanú proti tomuto uzneseniu vyšetrovateľa prokurátor uznesením zo 7. septembra 2001

sp. zn. zamietol ako neodôvodnenú. Z tohto uznesenia, ktoré bolo doručené

obhajcovi sťažovateľa 14. septembra 2001, vyplýva, že sťažovateľ vo svojej sťažnosti proti

uzneseniu vyšetrovateľa namietal, že malorážka bola získaná nezákonným

a neodôvodneným postupom pri domovej prehliadke, ktorá bola vykonaná z dôvodu

zabezpečenia údajne falošného preukazu advokáta, v súvislosti s ktorým bolo trestné

stíhanie voči jeho osobe zastavené podľa . Následne na základe

obžaloby podanej prokurátorom okresný súd trestným rozkazom z 20. mája 2002 sp. zn.

uznal obvineného sťažovateľa za vinného zo spáchania trestného činu

nedovoleného ozbrojovania podľa a podľa toho istého ustanovenia

v spojení s s prihliadnutím na mu uložil peňažný trest

vo výške 10 000 Sk a v súlade s mu zároveň uložil trest prepadnutia

veci. Podľa poučenia uvedeného v tomto trestnom rozkaze obvinený sťažovateľ mohol proti

nemu podať odpor do 8 dní odo dňa jeho doručenia s tým, že podaním odporu sa trestný

rozkaz ruší a vo veci sa nariadi hlavné pojednávanie.

Sťažovateľ s odvolaním sa na označené články a dohovoru tvrdil, že orgán

činný v prípravnom konaní v jeho prípade nepostupoval v zákonom ustanovených medziach

a pri rešpektovaní záruk práva jednotlivca na náležitú ochranu pred svojvoľnými zásahmi

a svojím konaním zneužil legitímny cieľ sledovaný . Orgán činný v trestnom konaní

bol oprávnený vykonať domovú prehliadku totiž len za účelom ustanoveným v zákone

a v medziach zákona. Účelom zaisťovacieho úkonu domovej prehliadky je zabezpečenie

dôkazu presne špecifikovaného, individualizovaného v príkaze súdu na takú prehliadku.

Začatie trestného stíhania a vznesenie obvinenia dotknutej osobe pre trestný čin

nedovoleného ozbrojovania podľa na základe takto získaného dôkazu sú

porušením čl. 6 ods. 1 v spojení s čl. 17 dohovoru, pretože dôkaz takto získaný (1 ks strelnej

zbrane) je nezákonný. Predmetná domová prehliadka bola vykonávaná za účelom

zabezpečenia dôkazného materiálu pre trestné konanie vedené proti obvinenému pre trestný

čin falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate a úradnej uzávery podľa

. Orgán činný v trestnom konaní mal takto zabezpečiť veci, ktoré súd

v príkaze na vykonanie takejto prehliadky považoval za dôležité pre ďalší priebeh vedeného

trestného konania. Kópiu predmetného preukazu advokáta si predseda okresného súdu

zadovážil ešte pred samotným začatím trestného stíhania pre trestný čin podľa

a nariadenie a samotný výkon domovej prehliadky a prehliadky iných priestorov považuje

preto sťažovateľ za neodôvodnené a nezákonné a za porušenie čl. 8 v spojení s čl. 18

dohovoru. Konaním označených štátnych orgánov bolo porušené aj právo sťažovateľa

podľa .

Sťažovateľ zároveň žiadal, aby ústavný súd prijatie jeho sťažnosti v zmysle § 53

ods. 2 o organizácii Ústavného

súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) neodmietol, pretože na základe uvedených

skutočností sťažovateľ preukázal dôvody pre nesplnenie podmienky podľa odseku 1 tohto

ustanovenia .

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa každý návrh predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom

prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy

vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú

náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov (ods. 1). Ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti,

aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku

nesplnil z dôvodu hodných osobitného zreteľa (ods. 2).

Podľa sťažnosť možno podať v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom

zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Podľa obsahu sťažnosti je jej predmetom tvrdenie sťažovateľa o porušení jeho

základných práv podľa označených článkov a dohovoru postupom okresného súdu

a ďalších orgánov činných v trestnom konaní, ktorého sa mali tieto štátne orgány dopustiť

v súvislosti s dvoma trestnými stíhaniami sťažovateľa. Prvé z nich, ktoré bolo zastavené

uznesením vyšetrovateľa zo 17. augusta 2001, sa viedlo pre trestný čin falšovania

a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate a úradnej uzávery podľa

a druhé, v súvislosti s ktorým sťažovateľ žiadal zrušiť trestný rozkaz okresného súdu

z 20. mája 2002 sp. zn. , sa začalo vznesením obvinenia 2. mája 2001 pre

trestný čin nedovoleného ozbrojovania podľa , ktorého sa mal sťažovateľ

dopustiť tým, že si mal bez dovolenia zadovážiť a prechovávať do 10. apríla 2001

vo svojom rodinnom dome 1 ks malorážky, pričom nie je držiteľom zbrojného preukazu.

V tejto súvislosti sťažovateľ namietal, že uvedené skutočnosti (zadováženie

a prechovávanie strelnej zbrane) boli zistené pri domovej prehliadke z 10. apríla 2001,

vykonanie ktorej vrátane dôkazu takto získaného považoval z dôvodov uvedených

v sťažnosti za neodôvodnené a nezákonné.

Pokiaľ ide o namietané porušenie základných práv podľa označených článkov

a dohovoru postupom orgánov činných v trestnom konaní v rámci prvého trestného stíhania

obvineného sťažovateľa (pre trestný čin podľa ), do ktorého spadá aj vykonanie

namietanej domovej prehliadky 10. apríla 2001, a ich postupom pri začatí jeho druhého

trestného stíhania (pre trestný čin podľa ), ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ sa

o všetkých skutočnostiach, ktoré podľa obsahu sťažnosti zakladajú porušenie jeho

základných práv podľa citovaných článkov a dohovoru, dozvedel počas namietaných

úkonov orgánov činných v trestnom konaní, resp. bezprostredne po ich uskutočnení

a najneskôr 14. septembra 2001, keď jeho obhajcovi bolo doručené uznesenie o zamietnutí

jeho sťažnosti podanej proti uzneseniu vyšetrovateľa z 2. mája 2001, v ktorej inak

sťažovateľ uviedol v podstate rovnaké tvrdenia o nezákonnosti napadnutého postupu, ktoré

uviedol aj v sťažnosti v konaní pred ústavným súdom.

Vzhľadom na to, že podstatou tvrdení sťažovateľa o porušení označených základných

práv a slobôd v tejto časti jeho sťažnosti sú skutočnosti, ku ktorým došlo najneskôr dňom

14. septembra 2001, a že v čase, keď bola predmetná sťažnosť podľa podaná

na pošte za účelom jej doručenia ústavnému súdu, t. j. 16. júla 2002, už uplynula lehota

ustanovená pre tento typ konania pred ústavným súdom, bolo potrebné jeho sťažnosť v tejto

časti posúdiť ako návrh podaný oneskorene.

Pokiaľ ide o namietané porušenie označených základných práv v súvislosti

s trestným rozkazom okresného súdu z 20. mája 2002 sp. zn. , ktorý sťažovateľ

žiadal zrušiť, ústavný súd konštatuje, že obvinený sťažovateľ ako oprávnená osoba mohol

podať proti tomuto trestnému rozkazu odpor ( ). Ak proti trestnému rozkazu

podala oprávnená osoba v lehote odpor, samosudca nariadi vo veci hlavné pojednávanie; pri

prejednávaní veci na hlavnom pojednávaní nie je samosudca viazaný právnou kvalifikáciou

ani druhom a výmerom trestu obsiahnutými v trestnom rozkaze. Inak sa trestný rozkaz stane

právoplatným a vykonateľným ( ). Ak bol odpor podaný v lehote a nebol

vzatý späť do začatia hlavného pojednávania, začatím hlavného pojednávania sa trestný

rozkaz ruší ( ). Použitie tohto právneho prostriedku je v zmysle

jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa ,

a teda i podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred

ústavným súdom. Zo sťažnosti však nevyplýva, že by sťažovateľ použil tento právny

prostriedok, ktorý mu poskytuje a ktorý ústavný súd považuje za účinný

prostriedok na ochranu tých základných práv, ktorých porušenie sťažovateľ namietal vo

svojej sťažnosti pred ústavným súdom. Všeobecné súdy, ktoré sú v súdnom konaní povinné

vykladať a aplikovať príslušné zákony na konkrétny prípad v súlade s alebo

medzinárodnou zmluvou o ľudských právach, sú primárne zodpovedné aj za dodržiavanie

tých práv a základných slobôd, ktoré alebo medzinárodná zmluva dotknutým

fyzickým osobám alebo právnickým osobám zaručuje (napr. ). Sťažovateľ

v sťažnosti neuviedol žiadnu skutočnosť, na základe ktorej by bolo možné usúdiť, že

preukázal, že podmienku vyčerpania tých právnych prostriedkov, ktoré mu Trestný

poriadok na ochranu jeho základných práv a slobôd poskytuje, nesplnil z dôvodov hodných

osobitného zreteľa. Ústavný súd preto nebol oprávnený uplatniť postup podľa § 53 ods. 2

, tak ako ho o to žiadal sťažovateľ. Na základe uvedeného ústavný

súd dospel k záveru, že v tejto časti jeho sťažnosť nie je prípustná pre nevyčerpanie

dostupných a účinných právnych prostriedkov ochrany základných práv a slobôd.

Z týchto dôvodov ústavný súd sťažnosť sťažovateľa po jej predbežnom prerokovaní

v senáte odmietol podľa .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. októbra 2002