Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 152/02

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. októbra 2002

predbežne prerokoval sťažnosť Mgr. K. Ő., bytom B., pre namietané porušenie jeho

základných práv zaručených v a , ako

aj pre porušenie jeho práva podľa čl. 6 ods. 3 písm. d) Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného úradu vyšetrovania Policajného zboru v Komárne

v trestnej veci vedenej pod sp. zn. ČVS: OÚV-120/20-KN-2002 SR a postupom Okresnej

prokuratúry v Komárne v uvedenej trestnej veci vedenej pod sp. zn. , a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Mgr. K. Ő. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu

Slovenskej republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. septembra

2002 doručená sťažnosť Mgr. K. Ő., bytom B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal

porušenie svojich základných práv zaručených v a

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj porušenie práva podľa čl. 6 ods. 3 písm. d)

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom

Okresného úradu vyšetrovania Policajného zboru v Komárne v trestnej veci vedenej pod

sp. zn. ČVS: OÚV-120/20-KN-2002 SR a postupom Okresnej prokuratúry v Komárne

v uvedenej trestnej veci vedenej pod sp. zn. .

Uznesením sp. zn. ČVS: OÚV-120/20-KN-2002 SR z 26. marca 2002 začal Okresný

úrad vyšetrovania Policajného zboru v Komárne (ďalej len „okresný úrad vyšetrovania“)

podľa trestné stíhanie vo veci trestného činu útoku na

verejného činiteľa podľa a a súčasne

podľa začal v uvedenej veci stíhať sťažovateľa ako

obvineného.

Po tom, čo vyšetrovateľka okresného úradu vyšetrovania v zmysle § 166 Trestného

poriadku uznala vyšetrovanie za skončené a jeho výsledky za postačujúce na podanie

obžaloby, umožnila sťažovateľovi, jeho obhajkyni a poškodenému preštudovať spis a podať

návrhy na doplnenie vyšetrovania. Sťažovateľ 27. júna 2002 osobne doručil okresnému

úradu vyšetrovania písomný návrh na doplnenie vyšetrovania, v ktorom žiadal o vypočutie

troch svedkov vo svoj prospech a uviedol ich mená a adresy. Vyšetrovateľka okresného

úradu vyšetrovania návrh na doplnenie dokazovania zamietla z dôvodu, že „skutkový stav

v trestnej veci v priebehu vyšetrovania bol náležite objasnený a vykonanie ďalšieho

dokazovania už nie je potrebné“. O zamietnutí návrhu na doplnenie dokazovania

sťažovateľa písomne vyrozumela listom sp. zn. ČVS: OÚV-120/20-KN-2002 SR z 28. júna

2002 (doručeným mu 19. júla 2002) a spis predložila okresnému prokurátorovi v Komárne

(ďalej len „okresný prokurátor“) s návrhom na podanie obžaloby.

Okresný prokurátor po preskúmaní spisového materiálu v zmysle ustanovenia § 176

ods. 1 podal 2. júla 2002 na sťažovateľa na Okresnom súde Komárno

obžalobu pre trestný čin útoku na verejného činiteľa podľa § 155 ods. 1 písm. a) a ods. 2

písm. a) .

Písomným podaním z 22. júla 2002 osobne doručeným Okresnej prokuratúre

v Komárne v ten istý deň sťažovateľ žiadal, aby okresný prokurátor vzal podľa § 182 ods. 1

obžalobu späť, zrušil opatrenie vyšetrovateľky, ktorým odmietla návrh

sťažovateľa na doplnenie dokazovania z 27. júna 2002, a vrátil jej vec s pokynom na

doplnenie vyšetrovania, resp. doplnil vyšetrovanie vykonaním navrhovaných dôkazov.

Okresný prokurátor listom z 25. júla 2002 č. k. -87 sťažovateľovi oznámil,

že s postupom vyšetrovateľky, ktorá odmietla ním navrhované doplnenie vyšetrovania, sa

stotožnil a že obžalobu v uvedenej trestnej veci doručil 2. júla 2002 na Okresný súd

Komárno. Taktiež sťažovateľa upozornil, že doplnenie dokazovania môže navrhnúť aj

v konaní pred súdom.

Podnetom z 12. augusta 2002 žiadal sťažovateľ Krajskú prokuratúru v Nitre

o preskúmanie zákonnosti postupu okresného prokurátora. Krajská prokuratúra v Nitre

podnet sťažovateľa odložila bez prijatia ďalších opatrení ako nedôvodný. O spôsobe

vybavenia podnetu bol sťažovateľ vyrozumený listom Krajskej prokuratúry v Nitre

z 22. augusta 2002, ktorý mu bol doručený 2. septembra 2002.

Na základe vyššie uvedených skutočností sťažovateľ namietal, že okresný úrad

vyšetrovania, ako aj okresný prokurátor mu svojím postupom v uvedenej trestnej veci

(neakceptovaním návrhu na výsluch svedkov v jeho prospech) neumožnili uplatniť

v prípravnom konaní jeho práva (ako obvineného), čo je v rozpore s § 2 ods. 13 a § 33

ods. 1 v spojení s v spojení s , čím

porušili a , ako aj dohovoru.

Domáhal sa taktiež priznania primeraného finančného zadosťučinenia vo výške

500 000 Sk dôvodiac charakterom a rozsahom namietaného porušenia jeho základných práv

a slobôd a obavou z možnosti nepriaznivého vývoja ďalšieho konania v dôsledku tohto

porušenia.

II.

Podľa rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo

slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej

zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným

zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) sťažnosť predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti sťažovateľa

a jeho právneho zástupcu.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľ v konaní pred ústavným súdom namietal, že k zásahu do jeho základných

práv malo dôjsť v dôsledku toho, že okresný úrad vyšetrovania a okresný prokurátor

neakceptovali jeho návrh na doplnenie dokazovania v prípravnom konaní v jeho trestnej

veci výsluchom svedkov v jeho prospech, a tak mu svojím postupom neumožnili uplatniť

v prípravnom konaní jeho práva (ako obvineného), čo je v rozpore s § 2 ods. 13 a § 33 ods.

1 v spojení s v spojení s , čím porušili

ods. 1 a , ako aj dohovoru.

Podľa obvinený má právo vyjadriť sa ku všetkým

skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu, a k dôkazom o nich, nie je však povinný

vypovedať. Môže uvádzať okolnosti a dôkazy slúžiace na jeho obhajobu, robiť návrhy

a podávať žiadosti a opravné prostriedky. (...) Všetky orgány činné v trestnom konaní sú

povinné vždy obvineného o jeho právach poučiť a poskytnúť mu plnú možnosť na ich

uplatnenie (ods. 3 citovaného ustanovenia).

Podľa orgánmi činnými v trestnom konaní sa

rozumejú súd, prokurátor, vyšetrovateľ a policajný orgán.

Podľa pokiaľ z povahy veci nevyplýva niečo iné,

rozumie sa obvineným aj obžalovaný a odsúdený.

Podľa a predseda senátu nariadi predbežne

prejednanie obžaloby, ak má za to, že prípravné konanie nebolo vykonané podľa zákona,

najmä že v ňom boli porušené predpisy zabezpečujúce právo obhajoby, alebo že vec nie

je v potrebnom rozsahu objasnená z hľadísk, ktoré súd potrebuje pre svoje rozhodnutie.

Zo skutočností uvedených sťažovateľom v jeho sťažnosti je zrejmé, že konanie

v trestnej veci, v ktorej je stíhaný pre trestný čin útoku na verejného činiteľa podľa § 155

ods. 1 písm. a) a ods. 2 písm. a) , stále prebieha a vec v súčasnosti

prejednáva a rozhoduje Okresný súd Komárno ako súd prvého stupňa.

Sťažovateľ sa teda ochrany svojich základných práv a slobôd, porušenie ktorých

namieta v konaní pred ústavným súdom, môže využitím oprávnení, ktoré mu priznáva

ustanovenie a v spojení s a , domáhať priamo

v trestnom konaní pred Okresným súdom Komárno a v prípade neakceptovania aj

prostredníctvom odvolania pred súdom odvolacím.

Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti poskytuje ústavnú

ochranu podľa rozhodovaním o sťažnostiach fyzických osôb alebo

právnických osôb len za podmienky, že o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa súdy (všeobecné) rozhodujú v občianskoprávnych

a trestnoprávnych veciach; súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej

správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak

ustanoví zákon.

Rozhodovanie v trestnej veci sťažovateľa teda zveruje do právomoci

všeobecných súdov, pričom tieto sú v plnej miere oprávnené a v zmysle § 186 písm. e) a f)

aj povinné v trestnom konaní skúmať aj skutočnosti, ktoré sťažovateľ

vo svojej sťažnosti namietal.

S ohľadom na uvedené dôvody ústavný súd sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 2

odmietol pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. októbra 2002