Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 154/02

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. októbra

2002 predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. M. M., bytom K., zastúpeného advokátom

Mgr. R. B., Advokátska kancelária, B., pre namietané porušenie práva na prístup

k voleným a iným verejným funkciám podľa

v spojení s a 4 , práva na prístup k iným

verejným funkciám za rovnakých podmienok podľa Slovenskej

republiky v spojení s a 4 , práva na

zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena podľa

a práva na ochranu pred neoprávneným

zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe

zaručeného vyjadrením Slovenskej komory

exekútorov obsiahnutým v návrhu na vymenovanie za súdneho exekútora doručeným

Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky 14. augusta 2002 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť JUDr. M. M. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného

súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. októbra

2002 doručená sťažnosť JUDr. M. M., bytom K. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného

advokátom Mgr. R. B., Advokátska kancelária, B., v ktorej namietal porušenie svojho

práva na prístup k voleným a iným verejným funkciám podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v spojení s a 4 , práva na

prístup k iným verejným funkciám za rovnakých podmienok podľa

v spojení s a 4 , práva na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej

cti, dobrej povesti a na ochranu mena podľa a práva na ochranu

pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov

o svojej osobe zaručeného vyjadrením Slovenskej komory

exekútorov (ďalej len „komora“) obsiahnutým v návrhu na vymenovanie za súdneho

exekútora doručeným Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len

„ministerstvo spravodlivosti“) 14. augusta 2002.

Sťažovateľ uviedol, že komora vydaním stanoviska, ktorým neodporučila

vymenovať ho za súdneho exekútora, doručeným ministerstvu spravodlivosti

14. augusta 2002 a vykonaním zisťovania morálneho a osobného kreditu uchádzača

prostredníctvom tzv. regionálnych zástupcov včlenených do štruktúr komory ako

pomocného orgánu prezídia, porušila jeho základné práva garantované .

Sťažovateľ podľa svojho názoru spĺňa všetky podmienky ustanovené § 10

ods. 1 o súdnych

exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších

zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) pre

vymenovanie za súdneho exekútora.

Sťažovateľ 1. marca 2002 požiadal komoru v súlade s ustanovením § 11 ods. 2

Exekučného poriadku o podanie návrhu na vymenovanie za súdneho exekútora

ministerstvom spravodlivosti.

Komora v súlade s ustanovením § 11 ods. 2 Exekučného poriadku doručila

17. apríla 2002 ministerstvu spravodlivosti stanovisko, v ktorom nedoporučila pre

veľký počet exekútorov v Bratislave prijatie sťažovateľa.

Následne ministerstvo spravodlivosti rozhodnutím z 25. júna 2002

č. -410 doručeným sťažovateľovi 29. júna 2002 oznámilo sťažovateľovi

nevymenovanie za súdneho exekútora.

Na základe žiadosti sťažovateľa z 1. júla 2002 podľa

o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon

o slobode informácií) ministerstvo spravodlivosti 9. júla 2002 poskytlo sťažovateľovi

stanovisko komory, ktoré slúžilo ako podklad k rozhodnutiu vo veci nevymenovania

za súdneho exekútora.

Sťažovateľ sa žalobou zo 4. júla 2002, ktorej kópiu priložil k sťažnosti, obrátil

na Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) a žiadal, aby podľa

druhej hlavy piatej časti bolo v rámci preskúmania

zákonnosti zrušené rozhodnutie žalovaného správneho orgánu, a to ministerstva

spravodlivosti, a aby sa mu vec vrátila na ďalšie konanie. Vo veci nebolo ku dňu

napísania sťažnosti ústavnému súdu rozhodnuté.

Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd rozhodol, že:

„1. Slovenská komora exekútorov zisťovaním morálneho a osobného kreditu

sťažovateľa prostredníctvom tzv. regionálnych zástupcov včlenených do štruktúr

Slovenskej komory exekútorov ako pomocného orgánu prezídia a vydaním

vyjadrenia obsiahnutého Návrhu na vymenovanie za súdneho exekútora sťažovateľa

JUDr. M. M., doručenom Ministerstvu spravodlivosti SR dňa 14. 08. 2002,

predmetom ktorého bolo neodporúčanie Slovenskej komory exekútorov vymenovať

sťažovateľa JUDr. M. M. za súdneho exekútora z dôvodu nadbytku súdnych

exekútorov v Bratislave, čím vznikajú problémy pri udržaní sa existujúcich súdnych

exekútorov a nie je žiaduce tento stav ďalej zhoršovať, porušila právo sťažovateľa

JUDr. M. M. na slobodnú voľbu povolania a práva podnikať a uskutočňovať inú

zárobkovú činnosť, zaručené v SR, právo na prístup k iným

verejným funkciám za rovnakých podmienok, zaručené v SR,

právo, predmetom ktorého je zákaz pôsobenia ujmy na právach pre to, že si uplatňuje

základné ľudské práva a slobody, zaručené v SR v spojitosti s čl.

12 ods. 2 SR, právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej

povesti a na ochranu mena podľa SR a právo na ochranu pred

neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov

o osobe sťažovateľa zaručené v SR.

2. Zrušuje sa v plnom rozsahu napadnuté vyjadrenie Slovenskej komory

exekútorov, obsiahnuté v Návrhu na vymenovanie za súdneho exekútora

sťažovateľa JUDr. M. M., doručenom Ministerstvu spravodlivosti SR dňa 14. 08.

2002, predmetom ktorého bolo neodporúčanie Slovenskej komory exekútorov

vymenovať sťažovateľa JUDr. M. M. za súdneho exekútora z dôvodu nadbytku

súdnych exekútorov v Bratislave, čím vznikajú problémy pri udržaní sa existujúcich

súdnych exekútorov a nie je žiaduce tento stav ďalej zhoršovať a zakazuje sa

Slovenskej komore exekútorov pokračovať v porušovaní práv sťažovateľa na slobodnú

voľbu povolania a práva podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť, zaručené

v SR, práva na prístup k iným verejným funkciám za rovnakých

podmienok, zaručené v SR, práva, predmetom ktorého je zákaz

pôsobenia ujmy na právach pre to, že si uplatňuje základné ľudské práva a slobody,

zaručené v SR v spojitosti s SR, práva na

zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena podľa

SR a práva na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním,

zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o osobe sťažovateľa podľa čl. 19

ods. 3 SR, vydávaním vyjadrení s takýmto obsahom a zisťovaním morálneho

a osobného kreditu sťažovateľa prostredníctvom tzv. regionálnych zástupcov

včlenených do štruktúr Slovenskej komory exekútorov ako pomocného orgánu

prezídia.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických

osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo

slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej

zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom

ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ústavný súd začne konanie, ak podá návrh

každý, o ktorého práve sa má konať v prípadoch uvedených v a 127a .

Podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred

ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí

bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho

pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený

( ).

Podľa ustanovenia v správnom

súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov

zákonnosť rozhodnutí a postupu orgánov verejnej správy.

Ak súd dôjde k záveru, že správne rozhodnutie posúdilo vec po právnej stránke

nesprávne alebo že zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo správne

rozhodnutie, je v rozpore s obsahom spisov alebo že zistenie skutkového stavu je

nedostačujúce na posúdenie veci, zruší rozsudkom napadnuté rozhodnutie správneho

orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec

žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie (§ 250j ods. 2 Občianskeho súdneho

poriadku).

Sťažovateľ podal 4. júla 2002 žalobu najvyššiemu súdu o preskúmanie

zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu o nevymenovaní žalobcu za

súdneho exekútora. Ku dňu podania sťažnosti na ústavný súd o tejto sťažnosti nebolo

rozhodnuté.

Sťažovateľ ako odporcu v tejto veci uvádza ministerstvo spravodlivosti, ktoré

pri konaní o ustanovení exekútorov požiadalo o vyjadrenie stavovskú organizáciu -

komoru. Sťažovateľom uvádzané vyjadrenie je súčasťou (podkladom) spisového

materiálu ministerstva spravodlivosti.

Podľa zásady subsidiarity zakotvenej v môže ústavný súd

poskytnúť ochranu základným právam a slobodám len vtedy, ak o ochrane týchto práv

a slobôd nerozhoduje iný súd.

Keďže najvyšší súd vo veci ešte koná, nemožno ústavný príkaz nerešpektovať

a vo veci viesť konanie aj na ústavnom súde.

Sťažovateľ žiadal pozastaviť účinky vyjadrenia komory obsiahnuté v návrhu na

vymenovanie za súdneho exekútora doručenom ministerstvu spravodlivosti

14. augusta 2002.

Podľa ustanovenia môže ústavný súd

na návrh sťažovateľa rozhodnúť o dočasnom opatrení a odložiť vykonateľnosť

napadnutého právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu. Keďže ústavný

súd návrh odmietol pre nedostatok právomoci, nemohol rozhodnúť ani o dočasných

opatreniach, pretože odmietnutie sa vzťahuje na všetky navrhované výroky.

Nedostatok právomoci ústavného súdu zaoberať sa sťažnosťou sťažovateľa

nemožno odstrániť. Z uvedeného dôvodu ústavný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo

výrokovej časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. októbra 2002