Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 156/02

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. októbra 2002

predbežne prerokoval sťažnosť M. H., bytom B., zastúpenej advokátkou JUDr. I. R., K.,

ktorou namieta porušenie svojho práva na pomoc v hmotnej núdzi, ktorá je nevyhnutná na

zabezpečenie základných životných podmienok, podľa Slovenskej

republiky a práva na primeranú životnú úroveň, zahrňujúceho dostatočnú výživu, šatstvo,

byt, a na neustále zlepšenie životných podmienok podľa čl. 11 ods. 1 Medzinárodného

paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach rozhodnutím Okresného úradu

v Rožňave, odboru sociálnych vecí, č. 00/09455 MJ zo 14. mája 2002 a rozhodnutím

Krajského úradu v Košiciach, odboru sociálnych vecí, č. 2002/07880 z 19. júla 2002, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. H. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej

republiky.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. septembra

2002 doručená sťažnosť M. H., bytom B., (ďalej len „navrhovateľka“), zastúpenej

advokátkou JUDr. I. R., K. Z obsahu sťažnosti vyplynulo, že navrhovateľke bola odňatá

a zastavená dávka sociálnej pomoci s účinnosťou od 1. februára 2002 na základe

rozhodnutia Okresného úradu v Rožňave, odboru sociálnych vecí (ďalej len „okresný

úrad“), č. 00/09455 MJ zo 14. mája 2002. K odňatiu a pozastaveniu dávky sociálnej

pomoci došlo z toho dôvodu, že navrhovateľka a jej plnoleté nezaopatrené deti boli

posudzované spoločne a príjmy takto spoločne posudzovaných osôb boli vyššie ako sumy

životného minima, a to o sumu 325 Sk. Proti tomuto rozhodnutiu podala navrhovateľka

odvolanie, v ktorom poukázala na to, že prostriedky, ktoré má jej rodina k dispozícii, sú

všetky účelovo určené na výživu detí, a preto ona nedisponuje žiadnymi prostriedkami na

svoju výživu. Krajský úrad v Košiciach, odbor sociálnych vecí (ďalej len „krajský úrad“),

rozhodnutím č. 2002/07880 z 19. júla 2002 odvolanie zamietol. Navrhovateľka namietala

porušenie práva na pomoc v hmotnej núdzi, ktorá je nevyhnutná na zabezpečenie

základných životných podmienok, podľa (ďalej

len „ústava).

Dňa 15. októbra 2002 bolo ústavnému súdu doručené doplnenie sťažnosti, v ktorom

navrhovateľka uvádza, že rozhodnutiami, ktorými jej bola odňatá a zastavená dávka

sociálnej pomoci, došlo k porušeniu nielen už uvedeného práva podľa ,

ale aj práva na primeranú životnú úroveň pre navrhovateľku a jej rodinu, zahrňujúceho

dostatočnú výživu, šatstvo a byt, zakotvené v článku 11 ods. 1 Medzinárodného paktu

o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach (ďalej len „medzinárodný pakt“).

Nedostatkom týchto rozhodnutí podľa názoru navrhovateľky nie je zohľadnenie či

nezohľadnenie úprav súm životného minima a či v dôsledku toho sú rozhodnutia

aritmeticky správne alebo nie, ale neposkytnutie sociálnej pomoci s odôvodnením, že

príjmy navrhovateľky a jej nezaopatrených detí, ktoré v skutočnosti tvoria len ich výživné

od otca a rodinné prídavky určené na výživu a výchovu týchto detí, zbavujú štát povinnosti

poskytnúť jej pomoc potrebnú na zabezpečenie jej životných potrieb.

Ďalej z obsahu doplneného podania vyplýva, že navrhovateľka si uvedomuje, že

podľa o organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) sťažnosť nie je prípustná, ak

sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na

ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinné poskytuje a na ktorých použitie je

sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov. Navrhovateľka však poukazuje na to, že

predmetom preskúmania uvedených rozhodnutí v zmysle

o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov a príslušných ustanovení Občianskeho

súdneho poriadku môže byť len zákonnosť týchto rozhodnutí. Zámerom doterajšej

argumentácie zo strany navrhovateľky je poukázať na to, že aj keď sa príslušné orgány

verejnej správy „riadili príslušnými ustanoveniami Zákona o sociálnej pomoci, Zákona

o životnom minime a Zákona o daniach z príjmov“, výsledkom ich postupu je rozhodnutie

porušujúce jej základné právo zakotvené tak v ústave, ako aj v medzinárodnom pakte.

Navrhovateľka sa domnieva, že ani využitie opravných prostriedkov alebo iných právnych

prostriedkov, ktoré jej zákon na ochranu základných práv alebo slobôd poskytuje, jej

nezabezpečí účinnú ochranu.

Ústavný súd je podľa oprávnený konať o sťažnostiach

fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv

alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej

zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným

zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa „V správnom súdnictve

preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí

a postupov orgánov verejnej správy“.

„Ak súd dôjde k záveru, že správne rozhodnutie posúdilo vec po právnej stránke

nesprávne alebo že zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo správne rozhodnutie, je

v rozpore s obsahom spisov alebo že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na

posúdenie veci, zruší rozsudkom napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa

okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému

správnemu orgánu na ďalšie konanie....“ ( ).

Na základe a prílohy A nie sú rozhodnutia

o dávkach sociálnej pomoci vylúčené z preskúmavania súdmi.

Podľa zásady subsidiarity zakotvenej v môže ústavný súd

poskytnúť ochranu ústavným právam a slobodám len vtedy, ak o ochrane týchto práv

a slobôd nerozhoduje iný súd. V danom prípade, aj keď z poučenia rozhodnutia krajského

úradu vyplýva, že jeho rozhodnutie je konečné a v zmysle

o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, sa proti nemu

nemožno odvolať, navrhovateľka mala možnosť podať žalobu na preskúmanie zákonnosti

vyššie uvedených rozhodnutí súdom.

Navrhovateľkou uvádzaný upravujúci povinnosť

navrhovateľa vyčerpať opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré zákon na

ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje, sa vzťahuje na opravné a iné

právne prostriedky, ktoré možno použiť okrem ochrany, ktorú základným právam

a slobodám poskytuje súd. Preto ústavný súd nemohol brať do úvahy argumentáciu

navrhovateľky o neúčinnosti ochrany, pretože účinnú ochranu základným právam

a slobodám v tomto prípade poskytuje všeobecný súd. Rešpektujúc zásadu subsidiarity

ústavný súd nemá právomoc zaoberať sa sťažnosťou navrhovateľky.

Ústavný súd môže podľa upustiť od vyčerpania

opravných alebo iných právnych prostriedkov navrhovateľom, keď ide o opravné

prostriedky alebo iné právne prostriedky ochrany jeho práv okrem možnosti domáhať sa ich

súdnej ochrany, lebo zákonom nemožno prelomiť zásadu subsidiarity zakotvenú v čl. 127

ods. 1 .

Pokiaľ ide o námietku týkajúcu sa nesúladu ustanovení

o životnom minime a o ustanovení súm na účely štátnych sociálnych dávok v znení

neskorších predpisov s , ústavný súd konštatuje, že konanie o súlade právnych

predpisov sa nemôže začať na základe sťažnosti fyzickej osoby.

Ak sú ustanovenia vyššie uvedeného zákona upravujúce sumy životného minima

a ich výpočet, ale aj skutočnosť, že pri spoločnom posudzovaní príjmov fyzických osôb sa

započítavajú do výšky príjmov aj rodinné prídavky a výživné na deti, v nesúlade s ,

na podanie návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov podľa § 37 ods. 1

sú oprávnené iba subjekty uvedené v až e)

a v až e) citovaného zákona, t. j. najmenej pätina poslancov

Národnej rady Slovenskej republiky, prezident Slovenskej republiky, vláda Slovenskej

republiky, generálny prokurátor Slovenskej republiky a súd v súvislosti so svojou

rozhodovacou činnosťou. V konaní o sťažnosti nemôže ústavný súd skúmať súlad právnych

predpisov rôznej právnej sily, ale musí vychádzať z predpokladu ich súladu.

Nedostatok právomoci ústavného súdu zaoberať sa sťažnosťou navrhovateľky

nemožno odstrániť.

Z uvedeného dôvodu rozhodol ústavný súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti

tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. októbra 2002