Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 206/02
PDF · 90.68 KB
No categories available
II. ÚS 206/02
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. novembra 2002
predbežne prerokoval sťažnosť A. K. a A. K., obaja bytom V., vo veci porušenia ich
vlastníckeho práva rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5 S 15/99
z 30. septembra 1999, a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť A. K. a A. K. o d m i e t a pre nedostatok svojej právomoci.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 21. októbra
2002 doručené podanie A. K. a A. K. (ďalej len „sťažovatelia“), obaja bytom V., označené
ako „Sťažnosť“ s prílohami. Z jeho obsahu vyplynulo, že sťažovatelia ním napádajú
rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5 S 15/99 z 30. septembra 1999, pretože ním
„boli porušené naše základné práva zásahom do vlastníckeho práva“. Označeným
rozsudkom Krajský súd v Košiciach potvrdil rozhodnutie Okresného úradu v Sobranciach
(katastrálneho odboru) č. H 2/99 zo 6. júla 1999, ktorým rozhodol o určení hraníc
pozemkov medzi pozemkami sťažovateľov a ich susedov J. J. a spol. v zmysle zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise
vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších
predpisov. Keďže sťažovatelia tvrdili, že týmto rozsudkom Krajského súdu v Košiciach
došlo k porušeniu ich vlastníckeho práva, požiadali, aby ústavný súd v konaní o ich
sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) „rozsudok
Krajského súdu č. 5 S 15/99 zo dňa 30. 9. 1999“ zrušil.
II.
Ústavný súd je podľa čl. 127 ods. 1 ústavy s účinnosťou od 1. januára 2002
oprávnený konať o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ktorými namietajú
porušenie svojich základných práv alebo slobôd upravených buď v ústave, alebo
v medzinárodnej zmluve o ľudských právach, ak o ich ochrane nerozhoduje iný súd.
Podmienky konania ústavného súdu o sťažnostiach, ako aj ich zákonom predpísané
náležitosti sú upravené v zákone Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), pričom
nesplnenie niektorej z nich má za následok odmietnutie sťažnosti už pri jej predbežnom
prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Ústavný súd preto predbežne
prerokoval sťažnosť sťažovateľov podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde a skúmal, či
neexistujú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 citovaného zákona.
V rámci predbežného prerokovania sťažnosti sťažovateľov ústavný súd skonštatoval,
že títo namietali porušenie svojho práva, ktorého ochrana však patrí do právomoci
všeobecných súdov (čo potvrdzuje aj judikatúra ústavného súdu – I. ÚS 126/93), pričom
z príloh k ich sťažnosti vyplýva, že všeobecný súd (Krajský súd v Košiciach) na základe
návrhu sťažovateľov na preskúmanie rozhodnutia podľa § 250m ods. 1 a 2 Občianskeho
súdneho poriadku o jeho ochrane aj konal a rozhodol, hoci nie v ich prospech. Sťažovatelia
preto mali na ochranu svojho práva k dispozícii účinný právny prostriedok nápravy v rámci
piatej časti tretej hlavy Občianskeho súdneho poriadku (rozhodovania o opravných
prostriedkoch proti rozhodnutiam správnych orgánov), ktorý aj využili.
Vzhľadom na skutočnosť, že v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je
ústavný súd oprávnený konať o ochrane základných práv a slobôd fyzickej osoby alebo
právnickej osoby len vtedy, ak o ich ochrane nerozhoduje iný súd a keďže o ochrane
sťažovateľmi označeného základného práva konali a rozhodovali všeobecné súdy, bolo
potrebné ich sťažnosť odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nedostatok
právomoci ústavného súdu. Nad rámec tohto odôvodnenia ústavný súd uvádza, že samotný
neúspech sťažovateľa v konaní pred všeobecnými súdmi nie je bez ďalšieho dôvodom pre
konanie ústavného súdu o jeho sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 5. novembra 2002