Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 59/02
PDF · 101.64 KB
No categories available
IV. ÚS 59/02
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
IV. ÚS 59/02-12
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. novembra 2002
predbežne prerokoval sťažnosť J. D., bytom L., zastúpeného advokátom JUDr. S. J., B., vo
veci porušenia jeho práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 Ústavy Slovenskej
republiky a porušenia práva na účinný prostriedok nápravy podľa čl. 13 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Obvodného oddelenia Policajného
zboru v Leopoldove sp. zn. ČTS: ORP-100/Lp-2002-LS a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť J. D. o d m i e t a ako podanú oneskorene.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
17. septembra 2002 faxom doručená sťažnosť J. D., bytom L. (ďalej len „sťažovateľ“),
zastúpeného advokátom JUDr. S. J., B. Faxové podanie bolo doplnené podaním doručeným
ústavnému súdu poštou 20. septembra 2002. Sťažovateľ v sťažnosti namietal porušenie jeho
základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky
(ďalej len „ústava“) a porušenie práva na účinný prostriedok nápravy podľa čl. 13 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Obvodného oddelenia Policajného
zboru v Leopoldove sp. zn. ČTS: ORP-100/Lp-2002-LS z 23. júna 2002, ktorým policajný
orgán podľa § 159 ods. 1 Trestného poriadku (ďalej len „Tr. por.“) odložil vec podozrenia
z trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona.
Proti predmetnému uzneseniu policajného orgánu podal splnomocnený zástupca mal.
J. D. Dr. C. I., riaditeľ Ligy aktivistov pre ľudské práva, sťažnosť, ktorú okresný prokurátor
Okresnej prokuratúry v Trnave uznesením č. k. Pn 2143/02-5 z 19. júla 2002 zamietol ako
podanú neoprávnenou osobou.
II.
Ústavný súd podľa čl. 127 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo
právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo
ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Bližšie podmienky konania o sťažnostiach sú upravené v ustanoveniach § 20 ods. 1
a 2 a § 49 až 56 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii
Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).
Nesplnenie niektorej zo všeobecných alebo osobitných podmienok konania
o sťažnostiach vyžadovaných podľa citovaných ustanovení zákona o ústavnom súde je
dôvodom na odmietnutie sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Ústavný súd
preto sťažnosť sťažovateľa prerokoval na neverejnom zasadnutí senátu a skúmal ju zo
všetkých hľadísk uvedených v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný
súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy
alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené
- 2 -
alebo podané oneskorene, môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť
uznesením bez ústneho pojednávania.
Jednou zo zákonných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie
v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná
a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia
o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ
mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom
ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako oneskorene podanej (§ 25 ods. 2
zákona o ústavnom súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej
lehoty neumožňuje zákon o ústavnom súde omeškanie tejto kogentnej lehoty odpustiť.
K porušeniu základných práv sťažovateľa označených v tejto sťažnosti malo podľa
neho dôjsť uznesením policajného orgánu Obvodného oddelenia Policajného zboru
v Leopoldove sp. zn. ČTS: ORP-100/Lp-2002-LS z 23. júna 2002.
Toto uznesenie bolo zákonnému zástupcovi sťažovateľa doručené l. júla 2002. Od
tohto dátumu začala plynúť zákonná trojdňová lehota, po uplynutí ktorej nadobudlo
rozhodnutie policajného orgánu právoplatnosť, a to i napriek tomu, že splnomocnený
zástupca poškodeného (sťažovateľa) podal proti nemu sťažnosť, pretože v prípade
zamietnutia sťažnosti oprávneným orgánom len z formálnych dôvodov (akým je aj
zamietnutie sťažnosti podľa § 148 ods. 1 písm. b) Tr. por. ako podanej neoprávnenou
osobou), nadobudne napadnuté uznesenie právoplatnosť skôr, ako rozhodol nadriadený
orgán o sťažnosti, a to uplynutím lehoty na podanie sťažnosti.
Z uvedeného teda vyplýva, že sťažovateľom napadnuté uznesenie policajného
orgánu, ktorým malo byť spôsobené namietané porušenie základného práva, nadobudlo
právoplatnosť 4. júla 2002.
Vzhľadom na to, že sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je časovo obmedzený
právny prostriedok ochrany ústavnosti, s prihliadnutím na deň nadobudnutia právoplatnosti
- 3 -
rozhodnutia, ktorým mali byť porušené základné práva sťažovateľa, a deň doručenia
sťažnosti ústavnému súdu, t. j. 17. september 2002, je možné uzavrieť, že lehota ustanovená
pre tento druh konania pred ústavným súdom sťažovateľovi bez akýchkoľvek pochybností
uplynula skôr, než podal túto sťažnosť, a preto ústavný súd po predbežnom prerokovaní
sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol ako podanú
oneskorene.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 6. novembra 2002
- 4 -