Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 9/02
PDF · 132.1 KB
No categories available
IV. ÚS 9/02
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
IV. ÚS 9/02-19
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. novembra 2002
predbežne prerokoval sťažnosť M. B., bytom Z. V., zastúpenej advokátkou JUDr. M. V.,
M., a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť M. B. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. augusta 2002
doručená sťažnosť M. B., bytom Z. V. (ďalej len „sťažovateľka“), označená ako „Návrh
na začatie konania vo veci porušenia práva“.
Vo svojej sťažnosti sťažovateľka uvádza, že ako „testamentárna dedička
po zomrelej A. U., naposledy bytom B., týmto žiadam Ústavný súd v Košiciach o začatie
konania proti Okresnému súdu Bratislava 3 Sadová 2. V roku 1992 podala na tunajší súd
žalobu vo veci prejednania dedičstva moja matka a až do dnešného dňa menovaný súd
nedokázal ukončiť spor. Preto žiadam ako testamentárna dedička ktorá celých 10 rokov
zastupovala svoju matku pri tomto spore aby súd konal a vyniesol rozsudok v prospech:
M. B., B. a to odškodné vo výške stotisíc Sk za porušenie práva Okresným súdom
Bratislava 3 Sadová 2 ukončenie sporu podanom na tunajšom súde proti pánom P. v ktorom
žiadam vrátenie pozemkov a náhradu z užívania za uplynulých desať rokov. Náhradu škody
za náklady spojené so súdnym konaním“.
Sťažnosť v predloženej podobe neobsahovala náležitosti ustanovené v § 20 a v § 50
zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) a nebolo k nej pripojené splnomocnenie pre
advokáta alebo komerčného právnika na zastupovanie sťažovateľky pred ústavným súdom.
Na výzvu ústavného súdu na odstránenie nedostatkov sťažnosti, ktorá bola
sťažovateľke doručená 19. augusta 2002, táto reagovala podaním označeným ako
„Porušenie práva podľa zák. 80/1992 parg. 17 odst. I prieťahy v konaní“, ktoré mu bolo
doručené 23. augusta 2002. Sťažovateľka v tomto podaní upresnila návrh na rozhodnutie
v tom zmysle, že sa domáha, aby jej ústavný súd priznal už spomínané „odškodné“
a zároveň žiada „Nariadenie Okresnému súdu Bratislava 3 aby podľa zákona č. 293/1992
parg. 13 ukončil spor v prospech navrhovateľky“.
V závere tohto podania sťažovateľka požiadala ústavný súd, aby jej bol v konaní pred
ním ustanovený právny zástupca.
Ústavný súd uznesením sp. zn. IV. ÚS 9/02 zo 4. septembra 2002 nevyhovel žiadosti
sťažovateľky o ustanovenie právneho zástupcu a súčasne jej uložil, aby mu v lehote 10 dní
od jeho doručenia predložila splnomocnenie pre advokáta alebo komerčného právnika na jej
zastupovanie pred ním. V nadväznosti na to bolo 24. septembra 2002 ústavnému súdu
doručené splnomocnenie, ktorým sťažovateľka splnomocnila na svoje zastupovanie
v konaní vedenom na ústavnom súde pod sp. zn. IV. ÚS 9/02 advokátku JUDr. M. V., M.
Keďže sťažnosť sťažovateľky ani po doplnení na základe výzvy ústavného súdu
nespĺňala všeobecné ani osobitné náležitosti návrhu na začatie konania podľa vyššie
citovaných ustanovení zákona o ústavnom súde vyžadované pre sťažnosť fyzickej osoby
v konaní o sťažnostiach, vyzval ústavný súd právnu zástupkyňu sťažovateľky, aby
nedostatky sťažnosti odstránila. Súčasne ju s odkazom na znenie príslušných ustanovení
zákona o ústavnom súde poučil o podmienkach poskytovania ústavnej ochrany, ako aj
o možnosti odmietnutia sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavom súde v prípade, že by
nedostatky sťažnosti neboli v určenej lehote odstránené. Právna zástupkyňa sťažovateľky
na výzvu ústavného súdu, ktorú prevzala 27. septembra 2002, nereagovala.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ ústava“) rozhoduje
ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie
svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd
vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola
vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje
iný súd.
Ústavný súd poskytuje ochranu ústavnosti za presne vymedzených procesných
podmienok. Základnou procesnou podmienkou konania o ochrane základných práv a slobôd
je predovšetkým podanie kvalifikovanej sťažnosti spĺňajúcej aspoň v minimálnom,
zákonom predpísanom štandarde predpísané náležitosti, ktoré sú konkrétnejšie vymedzené
najmä v § 20 ods. 1 a § 50 ods. 1 zákona o ústavnom súde.
Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde sa sťažnosť (návrh na začatie konania)
podáva ústavnému súdu písomne a musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ju podáva,
prípadne proti komu smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie
sťažnosti a navrhované dôkazy.
Osobitné náležitosti sťažnosti sa vyvodzujú z ustanovení zákona o ústavnom súde,
ktoré upravujú tento typ konania pred ním (§ 50 ods. ods. 1). Týmito náležitosťami sú
označenie:
a) ktoré základné práva alebo slobody sa podľa tvrdenia sťažovateľa porušili,
b) právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým sa porušili
základné práva alebo slobody,
c) proti komu sťažnosť smeruje.
O sťažnosti fyzickej osoby môže ústavný súd konať a rozhodovať len za
predpokladu, že po začatí konania pri predbežnom prerokovaní (§ 25 ods. 1 zákona
o ústavnom súde) zistí, že sú splnené všetky ústavné a zákonné (procesné) predpoklady
na to, aby prijal sťažnosť na ďalšie konanie a rozhodol o nej v konaní o veci samej.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd konkrétne skúma, či
dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie
konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný
súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy
alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené
alebo podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť
uznesením bez ústneho pojednávania. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky
upozornil, nemusí sa uznesenie odôvodniť.
III.
Podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde je ústavný súd návrhom na začatie
konania viazaný.
Pokiaľ sa sťažovateľka svojou sťažnosťou domáha, aby jej ústavný súd priznal
„odškodné“ vo výške 100 000 Sk za porušenie práva Okresným súdom Bratislava III a aby
nariadil Okresnému súdu Bratislava III, aby podľa § 13 zákona Slovenskej národnej rady
č. 293/1992 Zb. o úprave niektorých vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam v znení
neskorších predpisov ukončil spor v jej prospech, zastáva ústavný súd názor, že takto
formulovaný návrh rozhodnutia vo veci samej je nielen neurčitý a nezodpovedá čl. 127 ods.
1 ústavy, ale ani požiadavkám ustanoveným v § 50 ods. 1 zákona o ústavnom súde.
Čo sa týka sťažnosti sťažovateľky, ústavný súd konštatuje, že ako v pôvodnej
sťažnosti, tak aj v doplňujúcom podaní k nej nie sú dostatočne a presne špecifikované
podstatné náležitosti, ktoré musí takáto sťažnosť bezpodmienečne obsahovať. Sťažovateľka
najmä vôbec neuvádza bližšie identifikačné údaje o konaní pred Okresným súdom
Bratislava III, v ktorom má dochádzať k porušovaniu jej práv, a nešpecifikuje, ktoré
základné práva alebo slobody mali byť podľa jej tvrdenia porušené.
Formulácia návrhu rozhodnutia vo veci samej, tak ako je vymedzená v sťažnosti
sťažovateľky, neumožňuje ústavnému súdu preskúmať ju zo všetkých hľadísk ustanovených
v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, a preto nie je možné objektívne posúdiť, či
neexistujú aj iné dôvody na jej odmietnutie podľa tohto zákonného ustanovenia.
Napriek tomu, že sťažovateľka je v konaní pred ústavným súdom zastúpená
advokátkou, ktorú ústavný súd podrobne poučil, v akom smere je potrebné sťažnosť doplniť
a odstrániť jej nedostatky, nebola sťažnosť doplnená predpísaným spôsobom a neobsahuje
náležitosti, ktoré sú conditio sine qua non pre začatie konania pred ústavným súdom.
Ústavný súd na základe skutočnosti, že sťažnosť ani po jej doplnení nespĺňala
predpísané náležitosti, a tiež s prihliadnutím na zákonným požiadavkám nevyhovujúcu
formuláciu rozhodnutia, ktorého sa sťažovateľka domáhala, sťažnosť po predbežnom
prerokovaní odmietol pre nedostatok zákonom predpísaných náležitostí.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 6. novembra 2002