Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 138/02
PDF · 122.92 KB
No categories available
I. ÚS 138/02
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. novembra
2002 predbežne prerokoval sťažnosť P. K., I., zastúpeného JUDr. F. G., I, ktorou namietal
porušenie čl. 48 ods. 2 a čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky nekonaním Sociálnej
poisťovne, ústredia Bratislava, ako aj nesprávnym úradným postupom a rozsudkom
Krajského súdu v Trenčíne vo veci vedenej pod sp. zn. 11 S 15/02, 11 S 16/02, 11 S 17/02,
a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť P. K. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. októbra
2002 doručená sťažnosť P. K., I. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného JUDr. F. G., I.,
ktorou namietal porušenie čl. 48 ods. 2 a čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej
len „ústava“) nekonaním Sociálnej poisťovne, ústredia Bratislava (ďalej len „Sociálna
poisťovňa“), ako aj nesprávnym úradným postupom a rozsudkom Krajského súdu
v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) vo veci vedenej pod sp. zn. 11 S 15/02, 11 S 16/02, 11
S 17/02.
Sťažovateľ požaduje vydanie nálezu, ktorým by ústavný súd vyslovil, že
1. nekonaním Sociálnej poisťovne v občianskoprávnej veci sťažovateľa došlo
k porušeniu jeho práva na prerokovanie jeho veci bez prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2
2. nesprávnym úradným postupom a rozsudkom krajského súdu č. k. 11 S 15/02-20,
11 S 16/02, 11 S 17/02 zo 14. mája 2002 došlo k porušeniu jeho práva na preskúmanie
rozhodnutia Sociálnej poisťovne spočívajúcemu v nekonaní vo veciach jeho návrhov podľa
Napokon požaduje náhradu škody materiálnej a duševnej povahy vo výške
180 000 Sk, ktorú mu spôsobila Sociálna poisťovňa.
Vo vzťahu ku Sociálnej poisťovni sťažovateľ namieta, že hoci na základe jej
oznámenia z 23. júla 2001 podal žiadosť o odpustenie penále z titulu omeškania úhrady
predpísaného poistného nemocenského a dôchodkového poistenia, doposiaľ nebolo v tejto
veci Sociálnou poisťovňou rozhodnuté. Túto skutočnosť považuje za porušenie čl. 48 ods. 2
Vo vzťahu voči krajskému súdu namieta správnosť rozsudku krajského súdu č. k.
11 S 15/02-20, 11 S 16/02, 11 S 17/02 zo 14. mája 2002 vrátane tej skutočnosti, že
nečinnosťou Sociálnej poisťovne v otázke riešenia jeho žiadosti o odpustenie penále došlo k
navýšeniu jeho platobných povinností voči Sociálnej poisťovni. Podľa jeho názoru došlo
k porušeniu čl. 46 ods. 2 ústavy.
II.
Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti rozhoduje podľa čl. 127
ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú
porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd
vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola
vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje
iný súd.
Podľa čl. I bodu 78 ústavného zákona č. 90/2001 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa
Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov sa v čl. 130
vypúšťa odsek 3, ktorý upravoval právomoc ústavného súdu začať konanie aj na podnet
právnických osôb alebo fyzických osôb, ak namietali porušenie svojich práv, a to
s účinnosťou od 1. júla 2001.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody
uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene, môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť bez ústneho pojednávania. Ústavný súd
môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Na predbežnom prerokovaní posúdil ústavný súd podanie sťažovateľa označené ako
„Podnet ... na začatie konania pred ústavným súdom“ podľa jeho obsahu ako sťažnosť
v zmysle ustanovenia čl. 127 ods. 1 ústavy. Vychádzal pri tom z ustanovenia § 41 ods. 2
Občianskeho súdneho poriadku v spojení s ustanovením § 31a zákona o ústavnom súde.
Podľa ustanovenia § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde jednou z podmienok prijatia
sťažnosti fyzickej osoby na konanie pred ústavným súdom podľa čl. 127 ústavy je podanie
sťažnosti v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým malo byť
spôsobené namietané porušenie základného práva. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom
ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti (§ 25 ods. 2 citovaného zákona).
Podľa zistenia ústavného súdu rozsudok krajského súdu č. k. 11 S 15/02-20,
11 S 16/02, 11 S 17/02 zo 14. mája 2002 nadobudol právoplatnosť 25. júna 2002.
Zo žaloby sťažovateľa o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu zo 16. januára
2002 vyplýva, že žalobca napadol tri rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ktorými sa mu
predpísalo dodatočné zaplatenie poistného nemocenského poistenia a dôchodkového
zabezpečenia, ako aj penále za oneskorené úhrady.
Z rozsudku krajského súdu č. k. 11 S 15/02-20, 11 S 16/02, 11 S 17/02 zo 14. mája
2001 vyplýva, že predmetom konania medzi sťažovateľom a Sociálnou poisťovňou bolo
preskúmanie zákonnosti troch vyššie uvedených rozhodnutí Sociálnej poisťovne, teda že
nešlo o konanie týkajúce sa nečinnosti Sociálnej poisťovne.
Hoci rozsudok krajského súdu č. k. 11 S 15/02-20, 11 S 16/02, 11 S 17/02 zo
14. mája 2002 nadobudol právoplatnosť 25. júna 2002, sťažnosť bola odovzdaná na poštovú
prepravu 15. októbra 2002 a ústavnému súdu došla 17. októbra 2002, teda po uplynutí
dvojmesačnej lehoty ustanovenej zákonom pre tento druh konania pred ústavným súdom.
Vzhľadom na uvedenú skutočnosť sťažnosť v časti, v ktorej smeruje proti postupu
a rozsudku krajského súdu, bola podaná po uplynutí zákonnej dvojmesačnej lehoty. Preto
bolo potrebné sťažnosť v tejto časti odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Z vyššie citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že právomoc ústavného súdu
rozhodovať o porušení základných práv alebo slobôd je daná iba subsidiárne v prípade, ak
o tom nerozhoduje iný súd.
Zákonom č. 501/2001 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“) s účinnosťou od
1. januára 2002 došlo k novelizácii § 244 OSP v tom zmysle, že v správnom súdnictve
preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí
a postupu orgánov verejnej správy, pričom postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho
nečinnosť (§ 244 ods. 3 in fine OSP).
Podľa názoru ústavného súdu treba považovať žalobu na nečinnosť orgánu verejnej
správy zavedenú s účinnosťou od 1. januára 2002 za účinný právny prostriedok ochrany
základného práva uvedeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, ktorý má k dispozícii priamo účastník
konania pred orgánom verejnej správy bez potreby súčinnosti iného orgánu. Podľa čl. 48
ods. 2 ústavy je účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov odstránenie
stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia orgánu
verejnej správy. Tento účel môže sťažovateľ plne dosiahnuť využitím uvedeného právneho
prostriedku podľa § 244 OSP (mutatis mutandis I. ÚS 18/02).
.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd uzavrel, že vo vzťahu k Sociálnej
poisťovni nie je daná právomoc ústavného súdu, lebo táto právomoc patrí všeobecnému
súdu. Preto bolo potrebné sťažnosť v tejto časti odmietnuť pre nedostatok právomoci
ústavného súdu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 20. novembra 2002