Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 138/02

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. novembra

2002 predbežne prerokoval sťažnosť P. K., I., zastúpeného JUDr. F. G., I, ktorou namietal

porušenie a nekonaním Sociálnej

poisťovne, ústredia Bratislava, ako aj nesprávnym úradným postupom a rozsudkom

Krajského súdu v Trenčíne vo veci vedenej pod sp. zn. , , ,

a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť P. K. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. októbra

2002 doručená sťažnosť P. K., I. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného JUDr. F. G., I.,

ktorou namietal porušenie a (ďalej

len „ústava“) nekonaním Sociálnej poisťovne, ústredia Bratislava (ďalej len „Sociálna

poisťovňa“), ako aj nesprávnym úradným postupom a rozsudkom Krajského súdu

v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) vo veci vedenej pod sp. zn. , , 11

S 17/02.

Sťažovateľ požaduje vydanie nálezu, ktorým by ústavný súd vyslovil, že

1. nekonaním Sociálnej poisťovne v občianskoprávnej veci sťažovateľa došlo

k porušeniu jeho práva na prerokovanie jeho veci bez prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2

,

2. nesprávnym úradným postupom a rozsudkom krajského súdu č. k. -20,

, zo 14. mája 2002 došlo k porušeniu jeho práva na preskúmanie

rozhodnutia Sociálnej poisťovne spočívajúcemu v nekonaní vo veciach jeho návrhov podľa

.

Napokon požaduje náhradu škody materiálnej a duševnej povahy vo výške

180 000 Sk, ktorú mu spôsobila Sociálna poisťovňa.

Vo vzťahu ku Sociálnej poisťovni sťažovateľ namieta, že hoci na základe jej

oznámenia z 23. júla 2001 podal žiadosť o odpustenie penále z titulu omeškania úhrady

predpísaného poistného nemocenského a dôchodkového poistenia, doposiaľ nebolo v tejto

veci Sociálnou poisťovňou rozhodnuté. Túto skutočnosť považuje za porušenie čl. 48 ods. 2

.

Vo vzťahu voči krajskému súdu namieta správnosť rozsudku krajského súdu č. k.

-20, , zo 14. mája 2002 vrátane tej skutočnosti, že

nečinnosťou Sociálnej poisťovne v otázke riešenia jeho žiadosti o odpustenie penále došlo k

navýšeniu jeho platobných povinností voči Sociálnej poisťovni. Podľa jeho názoru došlo

k porušeniu .

II.

Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti rozhoduje podľa čl. 127

ods. 1 o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú

porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd

vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola

vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje

iný súd.

Podľa čl. I bodu 78 ústavného , ktorým sa mení a dopĺňa

č. v znení neskorších predpisov sa v

vypúšťa odsek 3, ktorý upravoval právomoc ústavného súdu začať konanie aj na podnet

právnických osôb alebo fyzických osôb, ak namietali porušenie svojich práv, a to

s účinnosťou od 1. júla 2001.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene, môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Na predbežnom prerokovaní posúdil ústavný súd podanie sťažovateľa označené ako

„Podnet ... na začatie konania pred ústavným súdom“ podľa jeho obsahu ako sťažnosť

v zmysle ustanovenia . Vychádzal pri tom z ustanovenia

v spojení s ustanovením .

Podľa ustanovenia jednou z podmienok prijatia

sťažnosti fyzickej osoby na konanie pred ústavným súdom podľa je podanie

sťažnosti v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým malo byť

spôsobené namietané porušenie základného práva. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom

ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti (§ 25 ods. 2 citovaného zákona).

Podľa zistenia ústavného súdu rozsudok krajského súdu č. k. -20,

, zo 14. mája 2002 nadobudol právoplatnosť 25. júna 2002.

Zo žaloby sťažovateľa o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu zo 16. januára

2002 vyplýva, že žalobca napadol tri rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ktorými sa mu

predpísalo dodatočné zaplatenie poistného nemocenského poistenia a dôchodkového

zabezpečenia, ako aj penále za oneskorené úhrady.

Z rozsudku krajského súdu č. k. -20, , zo 14. mája

2001 vyplýva, že predmetom konania medzi sťažovateľom a Sociálnou poisťovňou bolo

preskúmanie zákonnosti troch vyššie uvedených rozhodnutí Sociálnej poisťovne, teda že

nešlo o konanie týkajúce sa nečinnosti Sociálnej poisťovne.

Hoci rozsudok krajského súdu č. k. -20, , zo

14. mája 2002 nadobudol právoplatnosť 25. júna 2002, sťažnosť bola odovzdaná na poštovú

prepravu 15. októbra 2002 a ústavnému súdu došla 17. októbra 2002, teda po uplynutí

dvojmesačnej lehoty ustanovenej zákonom pre tento druh konania pred ústavným súdom.

Vzhľadom na uvedenú skutočnosť sťažnosť v časti, v ktorej smeruje proti postupu

a rozsudku krajského súdu, bola podaná po uplynutí zákonnej dvojmesačnej lehoty. Preto

bolo potrebné sťažnosť v tejto časti odmietnuť podľa .

Z vyššie citovaného vyplýva, že právomoc ústavného súdu

rozhodovať o porušení základných práv alebo slobôd je daná iba subsidiárne v prípade, ak

o tom nerozhoduje iný súd.

, ktorým sa mení a dopĺňa

v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“) s účinnosťou od

1. januára 2002 došlo k novelizácii v tom zmysle, že v správnom súdnictve

preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí

a postupu orgánov verejnej správy, pričom postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho

nečinnosť ( in fine ).

Podľa názoru ústavného súdu treba považovať žalobu na nečinnosť orgánu verejnej

správy zavedenú s účinnosťou od 1. januára 2002 za účinný právny prostriedok ochrany

základného práva uvedeného v , ktorý má k dispozícii priamo účastník

konania pred orgánom verejnej správy bez potreby súčinnosti iného orgánu. Podľa čl. 48

ods. 2 je účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia orgánu

verejnej správy. Tento účel môže sťažovateľ plne dosiahnuť využitím uvedeného právneho

prostriedku podľa (mutatis mutandis ).

.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd uzavrel, že vo vzťahu k Sociálnej

poisťovni nie je daná právomoc ústavného súdu, lebo táto právomoc patrí všeobecnému

súdu. Preto bolo potrebné sťažnosť v tejto časti odmietnuť pre nedostatok právomoci

ústavného súdu podľa .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. novembra 2002