Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 181/02
PDF · 92.99 KB
No categories available
III. ÚS 181/02
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. novembra
2002 predbežne prerokoval sťažnosť J. K., bytom Ľ., ktorou namietal zbytočné prieťahy
v konaní vedenom na Okresnom súde Kežmarok pod sp. zn. 3 C 578/97, a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť J. K. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. septembra
2002 doručená sťažnosť J. K., bytom Ľ. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal
„úmyselné a cielené prieťahy“ v konaní vedenom na Okresnom súde Kežmarok pod sp. zn.
Sťažovateľ uviedol, že sa 9. septembra 1997 na Okresnom súde Kežmarok žalobou
na ochranu osobnosti domáhal ochrany svojich práv. Okresný súd Kežmarok vykonal do
augusta 1998 dve pojednávania. Rozsudkom sp. zn. 3 C 578/97 z 8. apríla 1999 žalobu
zamietol. Sťažovateľ napadol 3. júna 1999 uvedené rozhodnutie odvolaním. Okresný súd
Kežmarok spôsoboval prieťahy aj v konaní odvolacieho súdu, pretože mu nezaslal
kompletný dôkazový materiál vo veci (videozáznam) s odôvodnením, že „sa stratil“.
Uvedený dôkazný prostriedok bol odvolaciemu súdu doručený až v priebehu roku 2000.
Predseda Okresného súdu Kežmarok po tom, čo odvolací súd zrušil rozsudok Okresného
súdu Kežmarok sp. zn. 3 C 578/97 z 8. apríla 1999 a vrátil mu vec na ďalšie konanie,
pridelil tento prípad inému sudcovi, ktorý však „v prieťahoch ďalej pokračuje“.
Sťažnosť sťažovateľa nespĺňala náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie
konania pred ústavným súdom ustanovené v § 20 ods. 1 a 2 a § 50 ods. 1 písm. a) zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).
K sťažnosti nebolo pripojené splnomocnenie pre advokáta alebo komerčného
právnika na zastupovanie sťažovateľa v konaní pred ústavným súdom, tak ako to ustanovuje
§ 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Sťažovateľ v sťažnosti neoznačil, porušenie ktorých konkrétnych základných práv
alebo slobôd zaručených v Ústave Slovenskej republiky alebo v kvalifikovanej
medzinárodnej zmluve namieta. Sťažnosť neobsahovala ani návrh rozhodnutia (petit),
vymedzený presne, určito a zrozumiteľne, teda takým spôsobom, aby mohol byť
východiskom pre výrok rozhodnutia ústavného súdu (II. ÚS 37/02, III. ÚS 78/02).
Ústavný súd listom z 25. októbra 2002 upozornil sťažovateľa na náležitosti
kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným súdom, ako aj na skutočnosť, že
jeho sťažnosť tieto zákonom predpísané náležitosti nespĺňa. Vyzval ho, aby v lehote 14 dní
od doručenia výzvy tieto nedostatky odstránil a pripojil k sťažnosti splnomocnenie pre
advokáta alebo komerčného právnika na jeho zastupovanie v konaní pred ústavným súdom,
pokiaľ sťažnosť nemá byť odmietnutá podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Sťažovateľ aj napriek tomu, že vyššie uvedený list ústavného súdu adresovaný mu do
vlastných rúk prevzal (podľa poštovej doručenky 28. októbra 2002), na výzvu ústavného
súdu nereagoval a v súdom stanovenej lehote nedostatky sťažnosti neodstránil. Neurobil tak
ani do dňa predbežného prerokovania sťažnosti ústavným súdom.
II.
Podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh predbežne prerokuje na
neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie
ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením
bez ústneho pojednávania.
Sťažnosť sťažovateľa nespĺňa náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie konania
pred ústavným súdom ustanovené v § 20 ods. 1 a 2 a § 50 ods. 1 písm. a) zákona
o ústavnom súde.
Sťažovateľ aj napriek výzve ústavného súdu z 25. októbra 2002 nedostatky svojej
sťažnosti do dnešného dňa neodstránil (nepredložil ani splnomocnenie na svoje
zastupovanie pred ústavným súdom udelené advokátovi alebo komerčnému právnikovi),
hoci bol na možnosť odmietnutia sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
upozornený.
Z vyššie uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 27. novembra 2002