Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 150/02

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. novembra

2002 predbežne prerokoval sťažnosť Ľ. G., bytom Z., zastúpeného advokátom JUDr. S. J.,

B., ktorou namietal porušenie , , a

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 13 Dohovoru proti mučeniu

a inému krutému, neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu a čl. 14

Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach postupom a trestným rozkazom

Okresného súdu vo Zvolene vo veci vedenej pod sp. zn. , a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ľ. G. o d m i e t a ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. septembra

2002 doručená sťažnosť Ľ. G., bytom Z. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom

JUDr. S. J., B., ktorou namietal porušenie (ďalej len

„ústava“) a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom a trestným rozkazom Okresného súdu vo Zvolene (ďalej len „okresný

súd“) vo veci vedenej pod sp. zn. . Podaním došlým ústavnému súdu 8. novembra

2002 rozšíril sťažnosť aj o námietku porušenia čl. 3 a čl. 6 ods. 1 dohovoru, čl. 13

Dohovoru proti mučeniu a inému krutému, neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu

alebo trestu a čl. 14 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach.

Sťažovateľ požaduje vydanie nálezu, ktorým by ústavný súd jednak vyslovil porušenie

citovaných článkov a medzinárodných zmlúv, ďalej zrušil trestný rozkaz okresného

súdu sp. zn. z 22. apríla 2002 a napokon prikázal okresnému súdu vo veci sp. zn.

konať.

Zo sťažnosti vyplýva, že vyššie označeným trestným rozkazom bol obvinený ppor. J.

S. uznaný vinným z trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158

ods. 1 písm. a) v súbehu s trestným činom ublíženia na zdraví podľa §

221 ods. 1 a bol mu za to uložený peňažný trest vo výške 10 000,-- Sk.

Zároveň ho okresný súd zaviazal nahradiť škodu sťažovateľovi ako poškodenému vo výške

4 020,-- Sk a so zvyškom nároku odkázal sťažovateľa na konanie vo veciach

občianskoprávnych. Trestného činu sa obvinený mal dopustiť tým, že ako príslušník

Železničnej polície počas výkonu hliadkovej služby v budove železničnej stanice vo

Zvolene predviedol sťažovateľa na policajné oddelenie a tam ho fyzicky napadol údermi

ruky po hlave a päsťou do tváre, ako aj kopnutiami do tela, čím spôsobil sťažovateľovi

poranenia s práceneschopnosťou 42 dní bez trvalých následkov. Sťažovateľ podal proti

trestnému rozkazu 30. apríla 2002 odpor, ktorý označil ako odvolanie. V odôvodnení

napadol výrok o treste, ako aj o náhrade škody. Namietal aj tú skutočnosť, že na zdraví mu

ublížili dvaja policajti a že okrem škody na zdraví mu bola odcudzená aj finančná čiastka

1 500,-- Sk. Listom zo 17. júla 2002 okresný súd sťažovateľovi oznámil, že nie je osobou

oprávnenou „podať odvolanie čo do viny a trestu odsúdeného“ J. S. Trestný rozkaz

nadobudol právoplatnosť vo výroku o vine a treste odsúdeného J. S. 11. mája 2002. Okresný

súd uznesením zo 14. augusta 2002 rozhodol tak, že sťažovateľa ako poškodeného odkázal

s jeho nárokom na náhradu škody na konanie vo veciach občianskoprávnych.

Sťažovateľ poukazuje na to, že hoci trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť 11. mája

2002, on sa o tejto skutočnosti mohol dozvedieť až po termíne 17. júla 2002, keď mu bolo

doručené oznámenie okresného súdu o tom, že nie je oprávnenou osobou na podanie

odvolania „čo do viny a trestu odsúdeného“ J. S. Pokiaľ ide o uznesenie okresného súdu zo

14. augusta 2002, proti tomuto nie je sťažnosť prípustná. Preto tak trestný rozkaz, ako aj

uznesenie spĺňajú požiadavku právoplatného rozhodnutia v zmysle . Z toho

sťažovateľ vyvodzuje, že vyčerpal riadne opravné prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho práva poskytuje.

V doplnení sťažnosti z 30. októbra 2002, ktoré bolo ústavnému súdu doručené

8. novembra 2002, sťažovateľ uviedol, že mu „nebolo umožnené využiť právo na účinný

opravný prostriedok tým, že poškodenému trestným činom neumožňuje

podať sťažnosť proti každému uzneseniu vydanému v prípravnom konaní a podať odpor

proti trestnému rozkazu“.

II.

Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti rozhoduje podľa čl. 127

ods. 1 o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú

porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd

vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola

vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje

iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh zjavne neopodstatnený.

Podľa ustanovenia jednou z podmienok prijatia

sťažnosti fyzickej osoby na konanie pred ústavným súdom podľa je jej

podanie v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým malo byť

spôsobené namietané porušenie základného práva. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom

ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti (§ 25 ods. 2 citovaného zákona).

Sťažovateľ namietal porušenie svojich základných práv postupom a trestným

rozkazom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. z 22. apríla 2002, ktorý

nadobudol právoplatnosť 11. mája 2002. Sťažovateľ nenamietal, že mu trestný rozkaz nebol

doručený, pričom z predmetného trestného rozkazu jasne vyplýva, aké opravné prostriedky

proti nemu môže využiť, a teda že podľa zákona nemôže napadnúť výrok o vine a treste.

Z týchto dôvodov ak sťažovateľ namietal porušenie svojich základných práv, bolo potrebné

sa domáhať ich ochrany v lehote ustanovenej , t. j. do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto trestného rozkazu.

Predmetná sťažnosť bola ústavnému súdu doručená faxom 17. septembra 2002

a poštou 20. septembra 2002, teda po uplynutí dvojmesačnej lehoty ustanovenej zákonom

pre tento druh konania pred ústavným súdom.

Z vyššie uvedeného dôvodu (oneskorené podanie sťažnosti) ústavný súd rozhodol

podľa tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. novembra 2002