Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 150/02
PDF · 108.06 KB
No categories available
I. ÚS 150/02
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. novembra
2002 predbežne prerokoval sťažnosť Ľ. G., bytom Z., zastúpeného advokátom JUDr. S. J.,
B., ktorou namietal porušenie čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 3, čl. 6 ods. 1 a čl. 13
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 13 Dohovoru proti mučeniu
a inému krutému, neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu a čl. 14
Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach postupom a trestným rozkazom
Okresného súdu vo Zvolene vo veci vedenej pod sp. zn. 5 T 50/02, a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť Ľ. G. o d m i e t a ako podanú oneskorene.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. septembra
2002 doručená sťažnosť Ľ. G., bytom Z. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom
JUDr. S. J., B., ktorou namietal porušenie čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
„dohovor“) postupom a trestným rozkazom Okresného súdu vo Zvolene (ďalej len „okresný
súd“) vo veci vedenej pod sp. zn. 5 T 50/02. Podaním došlým ústavnému súdu 8. novembra
2002 rozšíril sťažnosť aj o námietku porušenia čl. 3 a čl. 6 ods. 1 dohovoru, čl. 13
Dohovoru proti mučeniu a inému krutému, neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu
alebo trestu a čl. 14 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach.
Sťažovateľ požaduje vydanie nálezu, ktorým by ústavný súd jednak vyslovil porušenie
citovaných článkov ústavy a medzinárodných zmlúv, ďalej zrušil trestný rozkaz okresného
súdu sp. zn. 5 T 50/02 z 22. apríla 2002 a napokon prikázal okresnému súdu vo veci sp. zn.
5 T 50/02 konať.
Zo sťažnosti vyplýva, že vyššie označeným trestným rozkazom bol obvinený ppor. J.
S. uznaný vinným z trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158
ods. 1 písm. a) Trestného zákona v súbehu s trestným činom ublíženia na zdraví podľa §
221 ods. 1 Trestného zákona a bol mu za to uložený peňažný trest vo výške 10 000,-- Sk.
Zároveň ho okresný súd zaviazal nahradiť škodu sťažovateľovi ako poškodenému vo výške
4 020,-- Sk a so zvyškom nároku odkázal sťažovateľa na konanie vo veciach
občianskoprávnych. Trestného činu sa obvinený mal dopustiť tým, že ako príslušník
Železničnej polície počas výkonu hliadkovej služby v budove železničnej stanice vo
Zvolene predviedol sťažovateľa na policajné oddelenie a tam ho fyzicky napadol údermi
ruky po hlave a päsťou do tváre, ako aj kopnutiami do tela, čím spôsobil sťažovateľovi
poranenia s práceneschopnosťou 42 dní bez trvalých následkov. Sťažovateľ podal proti
trestnému rozkazu 30. apríla 2002 odpor, ktorý označil ako odvolanie. V odôvodnení
napadol výrok o treste, ako aj o náhrade škody. Namietal aj tú skutočnosť, že na zdraví mu
ublížili dvaja policajti a že okrem škody na zdraví mu bola odcudzená aj finančná čiastka
1 500,-- Sk. Listom zo 17. júla 2002 okresný súd sťažovateľovi oznámil, že nie je osobou
oprávnenou „podať odvolanie čo do viny a trestu odsúdeného“ J. S. Trestný rozkaz
nadobudol právoplatnosť vo výroku o vine a treste odsúdeného J. S. 11. mája 2002. Okresný
súd uznesením zo 14. augusta 2002 rozhodol tak, že sťažovateľa ako poškodeného odkázal
s jeho nárokom na náhradu škody na konanie vo veciach občianskoprávnych.
Sťažovateľ poukazuje na to, že hoci trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť 11. mája
2002, on sa o tejto skutočnosti mohol dozvedieť až po termíne 17. júla 2002, keď mu bolo
doručené oznámenie okresného súdu o tom, že nie je oprávnenou osobou na podanie
odvolania „čo do viny a trestu odsúdeného“ J. S. Pokiaľ ide o uznesenie okresného súdu zo
14. augusta 2002, proti tomuto nie je sťažnosť prípustná. Preto tak trestný rozkaz, ako aj
uznesenie spĺňajú požiadavku právoplatného rozhodnutia v zmysle čl. 127 ústavy. Z toho
sťažovateľ vyvodzuje, že vyčerpal riadne opravné prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu
jeho práva poskytuje.
V doplnení sťažnosti z 30. októbra 2002, ktoré bolo ústavnému súdu doručené
8. novembra 2002, sťažovateľ uviedol, že mu „nebolo umožnené využiť právo na účinný
opravný prostriedok tým, že Trestný poriadok poškodenému trestným činom neumožňuje
podať sťažnosť proti každému uzneseniu vydanému v prípravnom konaní a podať odpor
proti trestnému rozkazu“.
II.
Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti rozhoduje podľa čl. 127
ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú
porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd
vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola
vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje
iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody
uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť bez ústneho pojednávania. Ústavný súd
môže odmietnuť aj návrh zjavne neopodstatnený.
Podľa ustanovenia § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde jednou z podmienok prijatia
sťažnosti fyzickej osoby na konanie pred ústavným súdom podľa čl. 127 ústavy je jej
podanie v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým malo byť
spôsobené namietané porušenie základného práva. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom
ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti (§ 25 ods. 2 citovaného zákona).
Sťažovateľ namietal porušenie svojich základných práv postupom a trestným
rozkazom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 5 T 50/02 z 22. apríla 2002, ktorý
nadobudol právoplatnosť 11. mája 2002. Sťažovateľ nenamietal, že mu trestný rozkaz nebol
doručený, pričom z predmetného trestného rozkazu jasne vyplýva, aké opravné prostriedky
proti nemu môže využiť, a teda že podľa zákona nemôže napadnúť výrok o vine a treste.
Z týchto dôvodov ak sťažovateľ namietal porušenie svojich základných práv, bolo potrebné
sa domáhať ich ochrany v lehote ustanovenej zákonom o ústavnom súde, t. j. do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto trestného rozkazu.
Predmetná sťažnosť bola ústavnému súdu doručená faxom 17. septembra 2002
a poštou 20. septembra 2002, teda po uplynutí dvojmesačnej lehoty ustanovenej zákonom
pre tento druh konania pred ústavným súdom.
Z vyššie uvedeného dôvodu (oneskorené podanie sťažnosti) ústavný súd rozhodol
podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 28. novembra 2002