Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 190/02
PDF · 117.07 KB
No categories available
III. ÚS 190/02
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. decembra
2002 predbežne prerokoval sťažnosť Krajského súdu v Žiline, zastúpeného predsedom
JUDr. R. U., ktorou namietal porušenie základného práva nebyť odňatý zákonnému
sudcovi, ako i práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky Najvyšším súdom Slovenskej republiky v konaní vedenom pod
sp. zn. Nc 68/02 a Okresným súdom Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn.
15 Cb 50/02, a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť Krajského súdu v Žiline o d m i e t a pre nesplnenie zákonom
predpísaných náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo
17. októbra 2002 doručené podanie, ktorým Krajský súd v Žiline, zastúpený
predsedom JUDr. R. U. (ďalej len „sťažovateľ“), namietal porušenie základného práva
nebyť odňatý zákonnému sudcovi, ako i práva na spravodlivý súdny proces podľa
čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) konaním Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) vedeným pod sp. zn. Nc 68/02
a konaním Okresného súdu Bratislava III vedeným pod sp. zn. 15 Cb 50/02.
Sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd rozhodol, že „postupom Najvyššieho súdu SR
a Okresného súdu Bratislava III bolo porušené základné právo navrhovateľa Krajského
súdu Žilina, nebyť odňatý zákonnému sudcovi, ako i právo na spravodlivý súdny
proces“. Sťažovateľ žiadal zrušiť uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. Nc 68/02
z 30. apríla 2002 a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
Podanie sťažovateľa nespĺňalo náležitosti ustanovené § 20 a § 50 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).
Ústavný súd listom z 13. novembra 2002 vyzval sťažovateľa na doplnenie
podania v lehote 10 dní odo dňa doručenia tejto výzvy. Zároveň ho upozornil na
možnosť odmietnutia podania podľa ustanovenia § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
v prípade jeho nedoplnenia o požadované zákonné náležitosti. Výzvu ústavného súdu
sťažovateľ prevzal 18. novembra 2002, ale v stanovenom termíne na ňu nereagoval.
Podľa ustanovenia § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy (sťažnosti)
vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré
nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané
niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené alebo podané
oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez
ústneho pojednávania.
Ak ústavný súd navrhovateľa (sťažovateľa) na takéto nedostatky návrhu
upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.
Keďže sťažovateľ svoje podanie na výzvu ústavného súdu v stanovenej lehote
nedoplnil, ústavný súd jeho podanie odmietol pre nedostatok zákonom predpísaných
náležitostí (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
Súčasťou uznesenia je odlišné stanovisko sudcu Juraja Babjaka.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 4. decembra 2002
Odlišné stanovisko sudcu Juraja Babjaka
1. Podľa § 32 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993
Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) pripájam k uzneseniu Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný
súd“) sp. zn. III. ÚS 190/02 zo 4. decembra 2002, ktorým bola sťažnosť Krajského
súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) odmietnutá pre nesplnenie zákonom
predpísaných náležitostí, toto odlišné stanovisko, pretože nesúhlasím ani s výrokom
označeného uznesenia a ani s jeho odôvodnením.
2. Väčšina senátu rozhodla a odôvodnila výrok uznesenia v podstate tým, že
sťažnosť krajského súdu, zastúpeného jeho predsedom JUDr. R. U. (ďalej len
„predseda“), doručená ústavnému súdu 17. októbra 2002, nespĺňala náležitosti
ustanovené § 20 a § 50 zákona o ústavnom súde a že predseda krajského súdu
nereagoval v určenej lehote 10 dní na výzvu ústavného súdu z 13. novembra 2002 na
odstránenie nedostatkov podania, ktorú prevzal 18. novembra 2002, a to napriek
upozorneniu o možnosti odmietnutia podania podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom
súde.
3. Zo sťažnosti krajského súdu zo 14. októbra 2002 napriek jej niektorým
nedostatkom podľa môjho názoru pomerne jasne vyplýva námietka porušenia
základného práva nebyť odňatý zákonnému sudcovi podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. Nc 68/02 z 30. apríla 2002 (ďalej aj „najvyšší súd“ a „uznesenie
z 30. apríla 2002“), ktoré bolo doručené krajskému súdu 6. septembra 2002, ako aj
návrh, aby ústavný súd vyslovil porušenie označeného základného práva, uznesenie
najvyššieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Uznesením z 30. apríla 2002 mal najvyšší súd odňať občianskoprávnu vec
o ochranu osobnosti (JUDr. T. P. v. krajský súd) Okresnému súdu v Žiline a prikázať
ju Okresnému súdu Bratislava III. Krajský súd vyčíta postupu a uzneseniu najvyššieho
súdu okrem iného najmä absolútnu netransparentnosť procesu ustálenia miestne
príslušného súdu, pričom sa domnieva, že jeho postup vykazuje znaky tajného výkonu
spravodlivosti vymykajúceho sa kontrole verejnosti, ktorá je prostriedkom
zachovávania dôvery súdnictva.
Predseda krajského súdu na záver sťažnosti zo 14. októbra 2002 doslova
uviedol: „Uznesenie NS SR nepripájame, keďže nedopatrením došlo k jeho
znehodnoteniu do takej miery, že nie je možné predložiť ho ako dôkaz. Súčasne
s podaním tejto sťažnosti adresujeme Okresnému súdu Bratislava III žiadosť o zaslanie
jedného vyhotovenia dotknutého uznesenia, ktorého fotokópiu obratom postúpime
ústavnému súdu.“
4. Sťažnosť krajského súdu v časti smerujúcej proti najvyššiemu súdu spĺňa
príslušné všeobecné a osobitné náležitosti návrhu na začatie konania až na povinnosť
pripojiť kópiu právoplatného rozhodnutia podľa § 50 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Ústavný súd nedisponuje dôkazom, že by si krajský súd nesplnil označenú
povinnosť z iného dôvodu, než ako tvrdí (znehodnotenie uznesenia najvyššieho súdu
nedopatrením). Predseda krajského súdu prejavil snahu zaslať predmetné uznesenie
ústavnému súdu, čo však záviselo od jeho predloženia zo strany Okresného súdu
Bratislava III. Splnenie povinnosti účastníka v konaní pred ústavným súdom podľa
§ 50 ods. 2 zákona ústavnom súde preto závisí v tomto prípade od súčinnosti iného
subjektu a, naviac, odporcu, proti ktorému sťažnosť tiež smeruje.
5. S poukazom na uvedené konkrétne okolnosti tejto veci sú podľa môjho
názoru postup a rozhodnutie väčšiny senátu - zamietnutie sťažnosti krajského súdu pri
predbežnom prerokovaní pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí po mesiaci
a pol od jej doručenia ústavnému súdu (17. októbra 2002) - predčasné
a nezodpovedajúce závažnosti ústavného problému, ktorý ústavnému súdu na riešenie
nastolil krajský súd.
V Košiciach 4. decembra 2002