Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 168/02
PDF · 92.02 KB
No categories available
I. ÚS 168/02
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. decembra
2002 predbežne prerokoval sťažnosť V. O., P., a I. O., P., ktorou namietali porušenie
svojich základných práv podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Okresného súdu
v Topoľčanoch z 19. augusta 1993 sp. zn. 7 C 48/92 a Krajského súdu v Bratislave
z 29. septembra 1994 sp. zn. 14 Co 591/93 a sp. zn. 14 Co 644/93 a zároveň žiadali zrušenie
vyššie uvedených rozhodnutí a určenie, že sú výlučnými vlastníkmi bližšie neoznačených
nehnuteľností, a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť V. O. a I. O. o d m i e t a ako oneskorene podanú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 4. decembra
2002 doručené podanie V. O., P., a I. O., P. (ďalej len „sťažovatelia“), ktorým namietali
porušenie svojich základných práv garantovaných v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
rozsudkom Okresného súdu v Topoľčanoch z 19. augusta 1993 sp. zn. 7 C 48/92
a Krajského súdu v Bratislave z 29. septembra 1994 sp. zn. 14 Co 591/93 a sp. zn. 14 Co
644/93 a zároveň žiadali zrušenie vyššie uvedených rozhodnutí a určenie, že sú výlučnými
vlastníkmi bližšie neoznačených nehnuteľností.
Sťažovatelia uviedli, že ústavný súd rozhodnutím zo 17. augusta 1995 sp. zn. II. ÚS
46/95 odmietol podnet ich právneho predchodcu L. O. na zrušenie rozsudku Okresného
súdu v Topoľčanoch sp. zn. 7 C 48/92 a rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 14 Co
581/93 a sp. zn. 14 Co 664/93 s poukazom na nedostatok svojej právomoci, do ktorej
nepatrilo právo zrušovať alebo meniť právoplatné súdne rozhodnutia. Vzhľadom na to, že
od 31. decembra 2001, teda od ostatnej novely čl. 127 ústavy, sa podľa sťažovateľov
kompetencie ústavného súdu zmenili tak, že môže rozhodovať aj o sťažnostiach, ktoré
smerujú proti právoplatným rozhodnutiam, ktorými boli porušené základné práva a slobody
občanov, svojou sťažnosťou sa domáhajú zrušenia napadnutých rozhodnutí súdov
a určenia vlastníctva k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom týchto rozsudkov.
II.
Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti rozhoduje podľa čl. 127
ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú
porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd
vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola
vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje
iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody
uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Sťažovatelia namietali rozsudok Okresného súdu v Topoľčanoch z 19. augusta 1993
sp. zn. 7 C 48/92 a Krajského súdu v Bratislave z 29. septembra 1994 sp. zn. 14 Co 591/93
a sp. zn. 14 Co 644/93, ktorými bol zamietnutý žalobný návrh ich právneho predchodcu
o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Napadnuté rozhodnutia nadobudli
právoplatnosť 30. decembra 1994.
Podľa ustanovenia § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde jednou z podmienok prijatia
sťažnosti na konanie pred ústavným súdom podľa čl. 127 ústavy je podanie sťažnosti
v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo
upovedomenia o inom zásahu, ktorým malo byť spôsobené namietané porušenie základného
práva. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie
sťažnosti (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
Predmetná sťažnosť bola ústavnému súdu doručená 4. decembra 2002, teda po
uplynutí dvojmesačnej lehoty ustanovenej zákonom pre tento druh konania pred ústavným
súdom.
Z vyššie uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 18. decembra 2002