Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 168/02

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. decembra

2002 predbežne prerokoval sťažnosť V. O., P., a I. O., P., ktorou namietali porušenie

svojich základných práv podľa a

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Okresného súdu

v Topoľčanoch z 19. augusta 1993 sp. zn. a Krajského súdu v Bratislave

z 29. septembra 1994 sp. zn. a sp. zn. a zároveň žiadali zrušenie

vyššie uvedených rozhodnutí a určenie, že sú výlučnými vlastníkmi bližšie neoznačených

nehnuteľností, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť V. O. a I. O. o d m i e t a ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 4. decembra

2002 doručené podanie V. O., P., a I. O., P. (ďalej len „sťažovatelia“), ktorým namietali

porušenie svojich základných práv garantovaných v Slovenskej

republiky a v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

rozsudkom Okresného súdu v Topoľčanoch z 19. augusta 1993 sp. zn.

a Krajského súdu v Bratislave z 29. septembra 1994 sp. zn. a sp. zn. 14 Co

644/93 a zároveň žiadali zrušenie vyššie uvedených rozhodnutí a určenie, že sú výlučnými

vlastníkmi bližšie neoznačených nehnuteľností.

Sťažovatelia uviedli, že ústavný súd rozhodnutím zo 17. augusta 1995 sp. zn. II. ÚS

46/95 odmietol podnet ich právneho predchodcu L. O. na zrušenie rozsudku Okresného

súdu v Topoľčanoch sp. zn. a rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 14 Co

581/93 a sp. zn. s poukazom na nedostatok svojej právomoci, do ktorej

nepatrilo právo zrušovať alebo meniť právoplatné súdne rozhodnutia. Vzhľadom na to, že

od 31. decembra 2001, teda od ostatnej novely , sa podľa sťažovateľov

kompetencie ústavného súdu zmenili tak, že môže rozhodovať aj o sťažnostiach, ktoré

smerujú proti právoplatným rozhodnutiam, ktorými boli porušené základné práva a slobody

občanov, svojou sťažnosťou sa domáhajú zrušenia napadnutých rozhodnutí súdov

a určenia vlastníctva k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom týchto rozsudkov.

II.

Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti rozhoduje podľa čl. 127

ods. 1 o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú

porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd

vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola

vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje

iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Sťažovatelia namietali rozsudok Okresného súdu v Topoľčanoch z 19. augusta 1993

sp. zn. a Krajského súdu v Bratislave z 29. septembra 1994 sp. zn.

a sp. zn. , ktorými bol zamietnutý žalobný návrh ich právneho predchodcu

o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Napadnuté rozhodnutia nadobudli

právoplatnosť 30. decembra 1994.

Podľa ustanovenia jednou z podmienok prijatia

sťažnosti na konanie pred ústavným súdom podľa je podanie sťažnosti

v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo

upovedomenia o inom zásahu, ktorým malo byť spôsobené namietané porušenie základného

práva. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie

sťažnosti ( ).

Predmetná sťažnosť bola ústavnému súdu doručená 4. decembra 2002, teda po

uplynutí dvojmesačnej lehoty ustanovenej zákonom pre tento druh konania pred ústavným

súdom.

Z vyššie uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. decembra 2002