Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 2/03

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. januára 2003

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. M. H., bytom S. J., I. H., bytom S. J., P. H., bytom B.,

a L. H., bytom B., pre namietané porušenie ich základného práva vlastniť majetok a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. M. H., I. H., P. H. a L. H. o d m i e t a pre nedostatok právomoci

Ústavného súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. októbra 2002

doručená sťažnosť Ing. M. H., bytom S. J., I. H., bytom S. J., P. H., bytom B., a L. H.,

bytom B. (ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietali porušenie ich základného práva

vlastniť majetok uznesením Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) č. k.

-61 z 18. apríla 2002, ako aj uznesením okresného súdu č. k. -41 z

19. apríla 2002. Na základe výzvy ústavného súdu z 5. novembra 2002 sťažovatelia

sťažnosť doplnili podaním doručeným ústavnému súdu 21. novembra 2002, ktorého

prílohou bolo aj splnomocnenie udelené sťažovateľmi JUDr. D. V., P. – G. Pretože z tohto

splnomocnenia nevyplývalo, že sa udeľuje na zastupovanie sťažovateľov pred ústavným

súdom [ druhá veta

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“)], vychádzal

ústavný súd pri ďalšom postupe v konaní z toho, že sťažovatelia nie sú doposiaľ zastúpení

kvalifikovaným právnym zástupcom v zmysle ustanovenia § 20 ods. 2 zákona ústavnom

súde.

Sťažovatelia vo svojej sťažnosti namietali, že okresný súd zastavil konania vo

veciach vedených pod sp. zn. a .

V konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. sa sťažovatelia

žalobou domáhali uloženia povinnosti žalovanému, ktorého označili ako „L., súkromná

firma“, vypratať nebytové priestory (ktorých sú sťažovatelia spoluvlastníkmi) nachádzajúce

sa na P. ulici v B. Okresný súd uznesením č. k. -61 z 18. apríla 2002 podľa

konanie zastavil s odôvodnením, že žalovaný

nie je zapísaný v obchodnom registri, nemôže byť teda nositeľom práv a povinností a nemá

preto ani spôsobilosť byť účastníkom konania. Uznesenie okresného súdu č. k. 11 C 108/99-

61 z 18. apríla 2002 nadobudlo právoplatnosť 21. mája 2002.

V konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. sa žalobca Ing. M. S.,

CSc. – L., B., prostredníctvom svojej právnej zástupkyne domáhal, aby okresný súd určil, že

výpoveď zmluvy o nájme nebytových priestorov na P. ulici v B. (uzavretej 15. januára

1992) zo strany sťažovateľov je neplatná. Okresný súd uznesením č. k. -41

z 19. apríla 2002 podľa konanie zastavil

s odôvodnením, že žalobca (ako to vyplynulo z výpisu zo živnostenského registra vedeného

Okresným úradom Bratislava V, ktorý si okresný súd vyžiadal) ako právny subjekt so

samostatnou právnou subjektivitou zanikol zrušením živnostenského oprávnenia ešte pre

podaním žaloby v uvedenej veci, čím stratil spôsobilosť byť účastníkom konania v zmysle

.

Na základe vyššie uvedených skutočností sťažovatelia namietali, že postup

okresného súdu v konaniach vedených pod sp. zn. a bol v rozpore

so zákonom, a žiadali vydať nález tohto znenia: „Ústavný súd konštatuje, že konanie

Okresného súdu Bratislava I vo veci a nie je v súlade so zákonom.

Konanie Okresného súdu Bratislava I porušilo základné práva sťažovateľov 1 až 4, a to

základné právo vlastniť majetok a s tým spojené práva majetok držať, používať a nakladať

s ním, čím sťažovateľom 1 až 4 bola spôsobená škoda v hodnote 9,5 mil. Sk. Ústavný súd

uznesenia Okresného súdu Bratislava I zrušuje a prikazuje súdu, aby vo veci konal v súlade

s s prihliadnutím na o nájme

a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších predpisov.“

II.

Podľa (ďalej len „“) rozhoduje

ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie

svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd

vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola

vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje

iný súd.

Ústavný súd podľa sťažnosť predbežne

prerokoval na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti sťažovateľov.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovatelia v konaní pred ústavným súdom namietali, že k zásahu do ich

základného práva vlastniť majetok malo dôjsť postupom a následnými rozhodnutiami

okresného súdu v konaniach vedených pod sp. zn. a . V oboch

prípadoch okresný súd uznesením podľa § 104 ods. 1 v spojení s § 19 Občianskeho súdneho

poriadku konanie zastavil pre nedostatok procesnej subjektivity niektorej zo strán sporu.

Podľa môže účastník napadnúť rozhodnutie

súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje.

Podľa odvolanie nie je prípustné proti

uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon

neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa

osobitného zákona.

Podľa odvolanie nie je prípustné proti

uzneseniu, ktorým

a) sa upravuje vedenie konania;

b) bol na konanie pribratý ďalší účastník podľa § 94 ods. 2;

c) sa začalo konanie bez návrhu;

d) sa vrátilo podania na opravu;

e) sa odpustilo zmeškanie lehoty;

f) sa pripustila alebo nepripustila zmena návrhu;

g) sa rozhodlo o svedočnom alebo o nárokoch podľa § 139 ods. 3;

h) bol schválený zmier;

i) sa rozhodlo o návrhu občana na vykonanie opravy alebo doplnenie voličského zoznamu;

j) sa vyhovie návrhu podľa § 153c ods. 1;

k) sa rozhoduje podľa § 17 ods. 2,

l) sa rozhoduje podľa § 43 ods. 2,

m) sa rozhoduje o odvolaní podľa § 174 ods. 2,

n) súd v plnom rozsahu vyhovel návrhu na zápis do obchodného registra podľa § 200a,

o) súd poveril účastníka zvolaním valného zhromaždenia podľa osobitného zákona.

Okresný súd zastavil ako súd prvého stupňa konanie vo veci vedenej pod sp. zn.

uznesením č. k. -61 z 18. apríla 2002 a konanie vo veci vedenej

pod sp. zn. uznesením č. k. -41 z 19. apríla 2002. Z obsahu

uvedených rozhodnutí, ktorých kópie predložili sťažovatelia ústavnému súdu na základe

jeho výzvy z 5. novembra 2002, vyplýva, že nejde o uznesenia, proti ktorým by v zmysle

ustanovení odvolanie nebolo prípustné.

O odvolaniach proti rozhodnutiam okresných súdov rozhodujú podľa § 10 ods. 1

krajské súdy.

Na základe vyššie uvedených skutočností dospel ústavný súd k záveru, že v danom

prípade zveruje zákon rozhodovanie o ochrane základného práva, porušenie ktorého

sťažovatelia v sťažnosti namietali, do právomoci všeobecných súdov.

Pretože ústavný súd poskytuje ústavnú ochranu rozhodovaním o sťažnostiach

fyzických osôb alebo právnických osôb podľa len za podmienky, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd, nie je daná jeho právomoc rozhodovať

o prípadnom zásahu do základných práv alebo slobôd sťažovateľov rozhodnutím

prvostupňového súdu, ktoré možno podľa zákona účinne napadnúť opravným prostriedkom,

ak sťažovatelia zároveň nenamietajú neústavnosť rozhodnutia súdu, ktorý o opravnom

prostriedku rozhodoval.

Vzhľadom na túto skutočnosť ústavný súd sťažnosť sťažovateľov odmietol podľa

pre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. januára 2003