Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 16/03

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. januára 2003

predbežne prerokoval sťažnosť J. P., bytom V. n. T., ktorou namietal porušenie svojho

práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Krajského súdu v Prešove vo veci jeho odvolania zo 16. februára 1998 proti

uzneseniu Okresného súdu Prešov č. k. -10 z 8. januára 1998, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. P. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. augusta

2002 doručená sťažnosť J. P., bytom V. n. T. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal

porušenie svojho práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Prešove (ďalej len

„krajský súd“) vo veci jeho odvolania zo 16. februára 1998 proti uzneseniu Okresného súdu

Prešov (ďalej len „okresný súd“) č. k. -10 z 8. januára 1998.

Sťažovateľ uviedol, že sa žalobou z 28. októbra 1997 obrátil na okresný súd. Žaloba

smerovala proti JUDr. I. B., predsedovi krajského súdu. Okresný súd uznesením č. k.

Ncc 293/97-10 z 8. januára 1998 konanie v uvedenej právnej veci zastavil.

Sťažovateľ namietal, že o jeho odvolaní zo 16. februára 1998 proti tomuto

rozhodnutiu okresného súdu krajský súd doteraz nerozhodol, čím porušil článok 6 ods. 1

dohovoru. Na základe uvedeného sťažovateľ žiadal, aby: „Ústavný súd mojej sťažnosti

vyhovel a uložil Krajskému súdu v Prešove, aby vo veci konal.“ Súčasne žiadal, aby mu

ústavný súd podľa (ďalej len „“) priznal

primerané finančné zadosťučinenie, ktorého výšku ani dôvody, pre ktoré ho požaduje [§ 50

ods. 3 o organizácii Ústavného

súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“)], bližšie nešpecifikoval.

II.

Podľa rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Ústavný súd podľa sťažnosť predbežne

prerokoval na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti sťažovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľ namietal v konaní pred ústavným súdom porušenie svojho práva

zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru nečinnosťou krajského súdu, ktorý podľa jeho tvrdenia

do podania sťažnosti ústavnému súdu nerozhodol o jeho odvolaní proti uzneseniu okresného

súdu č. k. -10 z 8. januára 1998 o zastavení konania v právnej veci vedenej pod

sp. zn. Ncc 293/97.

Ústavný súd vyzval listom z 25. novembra 2002 krajský súd, aby sa k sťažnosti

sťažovateľa vyjadril. Krajský súd vo svojej odpovedi zo 4. decembra 2002 uviedol: „(...)

Vec Okresného súdu Prešov sp. zn. Ncc 293/97 Krajskému súdu v Prešove na odvolacie

konanie predložená nebola. Podľa zistení na Okresnom súde Prešov v predmetnej veci bolo

rozhodnuté 8. 1. 1998. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 18. 2. 1998 (...)“.

Skutkové tvrdenia krajského súdu potvrdzuje obsah súdneho spisu okresného súdu

v právnej veci vedenej pod sp. zn. Ncc 293/97, ktorý si ústavný súd nechal predložiť.

Z uvedeného spisu jednoznačne vyplýva, že sťažovateľ sa žalobou z 28. októbra 1998

obrátil na okresný súd, ktorý uznesením č. k. -10 z 8. januára 1998 konanie

zastavil podľa z dôvodu, že žaloba nemala

všetky zákonom predpísané náležitosti v zmysle § 42 ods. 3 a § 79 ods. 1 a 2 Občianskeho

súdneho poriadku, pričom žalobca (sťažovateľ v konaní pred ústavným súdom) nedostatky

žaloby, pre ktoré nebolo možné v konaní pokračovať, aj napriek výzve okresného súdu zo

17. novembra 1997 neodstránil. Uznesenie bolo sťažovateľovi doručené 2. februára 1998.

Z listinných dôkazov obsiahnutých v uvedenom spise nevyplýva, že by sťažovateľ

napadol uznesenie okresného súdu č. k. -10 z 8. januára 1998 odvolaním.

Naopak, okresný súd 3. marca 1998 vyznačil na uvedenom rozhodnutí dátum nadobudnutia

jeho právoplatnosti, ktorý stanovil na 18. február 1998 (teda na deň nasledujúci po márnom

uplynutí zákonom stanovenej lehoty na podanie odvolania), a spis odvolaciemu súdu

nepredkladal.

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu o zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy,

ak ústavný súd pri jeho predbežnom prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia

označeného základného práva alebo slobody orgánom, proti ktorému návrh smeruje,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie. Inými slovami, ústavný

súd môže pri predbežnom prerokovaní odmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad a bez

najmenšej pochybnosti javí ako neopodstatnený ().

Zo skutočností obsiahnutých v sťažnosti a vo vyjadrení krajského súdu, ako aj

z listinných dôkazov obsiahnutých v spise okresného súdu vzťahujúceho sa na uvedenú

právnu vec vyplýva, že krajský súd, proti ktorému sťažnosť smeruje (podľa § 20 ods. 3

je ústavný súd v konaní o ústavnej sťažnosti viazaný návrhom na

začatie konania), nemohol porušiť základné práva alebo slobody sťažovateľa, pretože mu

spis na konanie o opravnom prostriedku nebol vôbec predložený. Sťažovateľ navyše

o svojom tvrdení, že uznesenie okresného súdu č. k. -10 z 8. januára 1998

napadol odvolaním, nepredložil žiaden dôkaz.

Z vyššie uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. januára 2003