Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 5/03
PDF · 127.88 KB
No categories available
IV. ÚS 5/03
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
IV. ÚS 5/03-14
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. januára 2003
predbežne prerokoval sťažnosť Z. F., bytom K., ktorou namietal porušenie svojho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov ustanoveného v čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v konaní vedenom na Okresnom súde Košice II pod
sp. zn. 20 C 949/02, za účasti Okresného súdu Košice II, a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť Z. F. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. októbra
2002 doručená sťažnosť Z. F., bytom K. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie
svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov ustanoveného
v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v konaní vedenom na Okresnom súde Košice II
pod sp. zn. 20 C 949/02.
Sťažovateľ uviedol, že právny zástupca „Žalobu podal dňa 29. 9. 1998 na Najvyšší
súd SR. Najvyššiemu súdu táto neúplná žaloba vôbec nevadila, a nevadila mu aj táto
skutočnosť, že táto žaloba nepatrí do právomoci riešenia Najvyššiemu súdu SR, ale
do právomoci všeobecných súdov a to na Okresný súd Košice II. Aj napriek tomu rozsudok
vyniesol dňa 28. mája 1999 s predsedom senátu JUDr. S. L. pod zn. 6 Sž 117/98,
s porušením právneho postupu, zákonnosti SR ako aj Ústavy SR.
Na základe týchto skutočností som sa obrátil o ďalšiu právnu radu na AK Košice.
Oni mi poradili, že celá záležitosť patrí do právomoci Okresného súdu Košice II.
Na základe toho svoju žalobu som podal osobne dňa 25. 7. 2000. Aj napriek tomu,
že so spoluprácou súdnej tajomníčky I. R. všetky nedostatky žaloby sme odstránili podľa
požiadavky Okresného súdu Košice II., predseda senátu Mgr. F. Č. v uznesení sp. zn.
28 C 223/00-79 bezdôvodne dňa 1. 6. 2001 moju žalobu zastavil.
Znovu som sa odvolal a Krajský súd v uznesení sp. zn. 16 Co 332/01-99 zo dňa 31. 8.
2001 s predsedom JUDr. J. K. rozhodol, že celú záležitosť bude ďalej riešiť Okresný súd
Košice II, A. F., CSc., a spol. a pod sp. zn. 20 C 949/02.
Takže od podania žaloby od 29. 9. 1998 až do dnešného dňa plynie už piaty rok
a neviem dožiť, aby moja žaloba bola právoplatne prejednaná v rámci zákonnosti SR ako aj
dodržiavanie mojich ľudských práv a Ústavy SR. Preto žiadam Ústavný súd o nápravu
v tejto veci.“
Ústavný súd 14. novembra 2002 vyzval sťažovateľa, aby v lehote 10 dní odstránil
nedostatky sťažnosti, osobitne ho upozornil na nevyhnutnosť uvedenia formulácie návrhu
rozhodnutia, ktorého sa domáha, keďže ide o nevyhnutnú súčasť zákonom predpísaných
náležitostí každého návrhu.
Zároveň bol sťažovateľ vyzvaný, aby svoju sťažnosť okrem odstránenia jej
nedostatkov doplnil v súlade s § 20 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) predložením kvalifikovaného splnomocnenia na jeho zastupovanie v konaní pred
ústavným súdom advokátom alebo komerčným právnikom.
Na označenú výzvu ústavného súdu reagoval sťažovateľ podaním z 27. novembra
2002, avšak ani v tomto podaní nie je obsiahnutá formulácia návrhu rozhodnutia, ktoré by
mal ústavný súd vysloviť, a sťažnosť ani po jej doplnení nezodpovedá kritériám
ustanoveným zákonom o ústavnom súde.
K požiadavke predloženia splnomocnenia na zastupovanie v konaní pred ústavným
súdom sťažovateľ uviedol: „Teraz žiadate odo mňa doplniť môj spis právnym zástupcom.
Bol som na advokátskej poradni v Košiciach, áno je k dispozícii, ale za 5000 Sk, na čo ja
zo sociálky nemám. Potrebujem 3 400 Sk na prežitie. Z toho dôvodu Vás prosím, ak môžete,
pomôžte mi doriešiť tento problém bez právneho zástupcu.“
Ústavný súd k uvedenej žiadosti sťažovateľa uvádza, že od povinného zastúpenia
advokátom alebo komerčným právnikom, ktoré vyžaduje § 20 ods. 2 zákona o ústavnom
súde, nie je možné upustiť.
Vzhľadom na to, že sťažovateľ napriek výzve ústavného súdu nesplnil uvedené
zákonné náležitosti pre konanie o ústavnej sťažnosti, bolo potrebné jeho sťažnosť podľa
§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietnuť. Na túto skutočnosť bol sťažovateľ
upozornený.
Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 16. januára 2003