Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 12/03

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. januára 2003

predbežne prerokoval sťažnosť K. N., bytom R., zastúpenej advokátkou JUDr. I. R., K., vo

veci porušenia jej práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života zaručeného čl. 8

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

v Revúcej v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť K. N. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo

4. decembra 2002 doručené podanie K. N., bytom R. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej

advokátkou JUDr. I. R., K., vo veci porušenia jej práva na rešpektovanie súkromného

a rodinného života zaručeného čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu v Revúcej v konaní vedenom pod sp. zn. .

Zo sťažnosti vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu v Revúcej sp. zn.

z 18. novembra 2002 bol obžalovaný M. H. uznaný za vinného z trestného činu znásilnenia

v štádiu pokusu a trestného činu sexuálneho násilia, ktorých sa dopustil obžalovaný voči

sťažovateľke.

Sťažovateľka v sťažnosti uvádza, že v priebehu vyšetrovania bola v trestnej veci

vypočutá pred vyšetrovateľom dvakrát. Vzhľadom na to, že psychologička PhDr. E. Š.

nedoporučila opätovné vypočúvanie poškodenej (sťažovateľky) vo veci trestného činu, na

predvolanie na výsluch svedka na hlavnom pojednávaní konanom 9. septembra 2002 pred

Okresným súdom v Revúcej sa ospravedlnila a zároveň prostredníctvom svojej právnej

zástupkyne žiadala, aby vo veci už nebola viac vypočúvaná, pričom poukázala na

doporučenie psychológa. Okresný súd v Revúcej napriek tejto skutočnosti hlavné

pojednávanie odročil na termín 30. september 2002, na ktorý opätovne predvolal

i sťažovateľku, kde ju i vypočul.

Sťažovateľka ďalej tvrdí, že na základe uvedených skutočností bola v priebehu

trestného konania vedeného proti obžalovanému pre násilné trestné činy voči nej opakovane

vystavená výsluchom. Uvádza, že si je vedomá povinnosti vypovedať ako svedok v trestnej

veci, ak jej výpoveď môže prispieť k objasneniu skutočností dôležitých pre trestné konanie,

ale domnieva sa, že táto povinnosť nemôže zasahovať do jej práva na ochranu súkromného

života takým spôsobom, aby zásadne znižovala jeho kvalitu a spôsobovala jej ďalšiu ujmu.

Teda konaním odporcu došlo k nezvratnému stavu ďalšieho zásahu do jej práva na

súkromný život, ktorý nie je možné v budúcnosti napraviť alebo odstrániť, čím došlo

k porušeniu jej základného práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života

garantovaného čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, a preto

navrhla, „aby Ústavný súd Slovenskej republiky vydal toto uznesenie:

Sťažnosť K. N. vo veci porušenia jej práva na súkromný život podľa článku 8

Dohovoru Okresným súdom v Revúcej v konaní pod sp. zn. prijíma na ďalšie

konanie a po prerokovaní veci rozhodol týmto nálezom:

Právo sťažovateľky na súkromný život podľa článku 8 Dohovoru bolo postupom

Okresného súdu v Revúcej v konaní pod sp. zn. porušené.

Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľke finančné zadosťučinenie vo

výške 300.000,- Sk.

Odporca je povinný nahradiť sťažovateľke všetky trovy tohto konania.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa

o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich

základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich

z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom

ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak

tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľky ústavný súd skúmal jej zákonom

predpísané náležitosti upravené v , ako aj prípadné

dôvody na jej odmietnutie podľa . Ústavný súd pri

predbežnom prerokovaní každej sťažnosti skúma aj to, či sťažnosť nie je zjavne

neopodstatnená.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, ak namietaným

postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označila sťažovateľka, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi postupom orgánu štátu a namietaným porušením základného práva alebo slobody. Za

zjavne neopodstatnenú sťažnosť je preto možné považovať tú, pri predbežnom prerokovaní

ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného práva alebo slobody,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie.

Sťažovateľka namieta porušenie jej základného práva na rešpektovanie súkromného

a rodinného života garantovaného čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd. Z obsahu čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

predovšetkým vyplýva, že účelom práva na súkromný a rodinný život je ochrana jednotlivca

proti svojvoľným zásahom štátnych orgánov.

Podľa čl. 8 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je možné

zasiahnuť do práv na rešpektovanie súkromného a rodinného života každého jednotlivca len

keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej

bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania

nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo ochrany práv a slobôd iných.

Sťažovateľka bola vypočutá v prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní

z dôvodu náležitého zistenia skutkového stavu vo veci trestného činu znásilnenia v štádiu

pokusu a trestného činu sexuálneho násilia v zmysle základných zásad trestného konania

ako svedkyňa. Každý je povinný na predvolanie sa ustanoviť a vypovedať ako svedok

o tom, čo mu je známe o trestnom čine a o páchateľovi alebo okolnostiach dôležitých pre

trestné konanie ( ).

Je nesporné, že sťažovateľka bola trestnou činnosťou, ktorej sa dopustil

obžalovaný M. H., poškodená na ľudskej dôstojnosti a Okresný súd v Revúcej v konaní

obžalovaného M. H. postupoval lege artis, v zmysle zásad trestného konania za účelom

náležitého zistenia skutkového stavu vo veci a objasnenia okolností svedčiacich tak

v prospech, ako aj v neprospech obžalovaného. S rovnakou starostlivosťou objasňoval

okolnosti svedčiace proti obžalovanému, ako aj okolnosti, ktoré svedčili v jeho prospech,

a v oboch smeroch vykonával dôkazy ( ), a preto odôvodnene

zasiahol do výkonu práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života sťažovateľky.

Okresný súd v Revúcej pritom nekonal svojvoľne, ale v súlade s za

účelom náležitého zistenia trestného činu a spravodlivého potrestania páchateľa (§ 1 ods. 1

).

Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd nezistil príčinnú súvislosť medzi konaním

Okresného súdu v Revúcej a namietaným porušením základného práva na rešpektovanie

súkromného a rodinného života sťažovateľky. Takúto príčinnú súvislosť nemôže zakladať

postup a rozhodnutie súdu, v ktorom bola rešpektovaná zákonná úprava dôkazného

prostriedku svedeckej výpovede za účelom dodržania všetkých práv obžalovaného, ktoré

mu garantuje nielen , ale aj ().

Preto podľa bola sťažnosť sťažovateľky

odmietnutá ako zjavne neopodstatnená.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. januára 2003