Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 13/03
PDF · 122.17 KB
No categories available
II. ÚS 13/03
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 29. januára 2003
predbežne prerokoval sťažnosť A. H., bytom B., vo veci porušenia jej vlastníckeho práva
a práva na spravodlivý súdny proces uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. 8 Co
1618/02, ako aj označeným postupom Okresného súdu v Žiline, a takto
r o z h o d o l :
1. Sťažnosť A. H. v časti namietajúcej porušenie jej vlastníckeho práva Okresným
súdom v Žiline a Krajským súdom v Žiline o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
2. Sťažnosť A. H. v časti namietajúcej porušenie jej práva na spravodlivý súdny
proces uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. 8 Co 1618/02, ako aj postupom
Okresného súdu v Žiline o d m i e t a ako podanú oneskorene.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 2. decembra
2003 doručené podanie A. H. (ďalej len „sťažovateľka“), bytom B., označené ako „Ústavná
sťažnosť proti rozsudku Krajského súdu Žilina 8 Co 1618/02 z 28. augusta 2002, doručené
18. 10. 2002“ s prílohou. Z jeho odôvodnenia však vyplynulo, že sťažovateľka ním napáda
nielen označené uznesenie Krajského súdu v Žiline, ale aj postup a uznesenie Okresného
súdu v Žiline sp. zn. 9 C 120/02 (uznesenie z 19. júla 2002). Týmto uznesením Okresný súd
v Žiline zastavil konanie o návrhu sťažovateľky o náhradu škody proti odporkyni Mgr. O.
K. (Okresný súd Čadca), pretože táto aj napriek jeho výzve svoj návrh nedoplnila. Keďže
pre tento nedostatok nebolo možné v konaní pokračovať, súd konanie zastavil podľa § 43
ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“). Napriek tomu, že Okresný súd
v Žiline sťažovateľku poučil, že proti takémuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné,
sťažovateľka podala proti nemu odvolanie, ale vzhľadom na to, že smerovalo proti
uzneseniu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné, Krajský súd v Žiline ho uznesením
sp. zn. 6 Co 1618/02 odmietol s poukazom na § 218 ods. 1 písm. c) OSP. Sťažovateľka
v takomto postupe oboch súdov vidí porušenie svojho „práva vlastniť majetok“, ako aj
porušenie „práva na spravodlivý súdny proces“ a od ústavného súdu požaduje, aby prikázal
„p. Mgr. O. K., sudkyni Okresného súdu v Čadci, ul. 17. novembra 1256, 022 01 Čadca,
aby obnovila stav pred porušením práva navrhovateľky na právo vlastniť majetok, ktoré
porušila, a to tak, že do 30 dní od doručenia tohoto rozhodnutia na vlastné náklady opatrí
2
a odovzdá navrhovateľke v k. ú. Klokočov 419.258 msto až dvestoročného bukovo-
2 2
smrekového lesa, 10.946 mlúk a pasienkov a 2.869 mrole“.
II.
Ústavný súd sťažnosť sťažovateľky predbežne prerokoval podľa § 25 ods. 1 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) a skúmal, či neexistujú dôvody na jej
odmietnutie podľa § 25 ods. 2 citovaného zákona. Po ich preskúmaní ju však bol nútený
(a aj vzhľadom na práva, porušenie ktorých sťažovateľka namietala) odmietnuť, a to v časti
namietajúcej porušenie jej vlastníckeho práva pre jej zjavnú neopodstatnenosť a v časti
namietajúcej porušenie jej práva na spravodlivý súdny proces ako podanú oneskorene.
1. Pokiaľ ide o namietané porušenie vlastníckeho práva sťažovateľky, ústavný súd
z obsahu sťažnosti, ako aj z priloženej prílohy (uznesenia Krajského súdu v Žiline sp. zn.
6 Co 1618/02) zistil, že ani Okresný súd v Žiline a ani Krajský súd v Žiline o návrhu
sťažovateľky vo veci jej vlastníckeho práva meritórne nekonali, pretože konanie o ňom
Okresný súd v Žiline zastavil podľa § 43 ods. 2 OSP a Krajský súd v Žiline odvolanie
sťažovateľky odmietol. Keďže k porušeniu vlastníckeho práva sťažovateľky postupom
označených súdov by mohlo dôjsť vtedy, ak by o jeho ochrane boli konali, a nie vtedy, keď
o nej nekonali, bolo potrebné sťažnosť sťažovateľky v tejto časti odmietnuť ako zjavne
neopodstatnenú.
2. Sťažovateľka tiež namietala porušenie svojho základného práva na spravodlivý
súdny proces, ku ktorému malo dôjsť postupom, ako aj uznesením Krajského súdu v Žiline
(sp. zn. 8 Co 1618/02), ako aj Okresného súdu v Žiline (sp. zn. 9 C 120/02). Berúc do úvahy
skutočnosť, že Krajský súd v Žiline označeným uznesením iba odmietol odvolanie
sťažovateľky s poukazom na § 218 ods. 1 písm. c) OSP, je ústavný súd toho názoru, že
k porušeniu označeného základného práva mohlo reálne dôjsť iba zastavením súdneho
konania pred Okresným súdom v Žiline.
Pri predbežnom prerokovaní tejto časti sťažnosti sťažovateľky však ústavný súd
zobral do úvahy, že podľa ustanovenia § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde jednou
z podmienok na prijatie sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky na ďalšie konanie je jej podanie v lehote dvoch
mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom
zásahu, ktorým malo byť spôsobené porušenie základného práva sťažovateľky, pričom
zmeškanie tejto lehoty nemožno odpustiť. Jej nedodržanie predstavuje zákonom ustanovený
dôvod na odmietnutie sťažnosti (§ 25 ods. 2 citovaného zákona) pre jej oneskorenosť.
Keďže Okresný súd v Žiline zastavil konanie svojím uznesením z 19. júla 2002
a pretože sťažnosť sťažovateľky bola ústavnému súdu doručená až 2. decembra 2002, t. j.
po uplynutí dvojmesačnej lehoty ustanovenej zákonom pre tento druh konania pred
ústavným súdom, bolo ju potrebné po jej predbežnom prerokovaní odmietnuť podľa § 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde pre jej oneskorenosť.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 29. januára 2003