Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 19/03

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 29. januára 2003

predbežne prerokoval sťažnosť Mgr. G. Z., bytom K., a J. G., bytom K., obaja zastúpení

advokátom JUDr. T. Š., Advokátska kancelária, K., vo veci porušenia

Slovenskej republiky, čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane základných práv a ľudských

slobôd a čl. 37 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd rozhodnutím Ministerstva vnútra

Slovenskej republiky – Úradu hraničnej a cudzineckej polície Policajného zboru z 26.

novembra 2002 č. HCP-1166/CP/2002 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Mgr. G. Z. a J. G. o d m i e t a pre nedostatok právomoci na

prerokovanie veci.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. decembra

2002 doručená sťažnosť Mgr. G. Z., bytom K. (ďalej len „sťažovateľka“), a J. G., bytom K.

(ďalej len „sťažovateľ), obaja zastúpení advokátom JUDr. T. Š., Advokátska kancelária, K.,

vo veci porušenia (ďalej len „“),

a 2 Dohovoru o ochrane základných práv a ľudských slobôd (ďalej len „dohovor“) a čl. 37

ods. 4 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) rozhodnutím Ministerstva

vnútra Slovenskej republiky – Úradu hraničnej a cudzineckej polície Policajného zboru

(ďalej len „ministerstvo vnútra“) z 26. novembra 2002 č. HCP-1166/CP/2002.

Sťažovatelia požadovali vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie

, a 2 dohovoru a listiny rozhodnutím

ministerstva vnútra č. HCP-1166/CP/2002 z 26. novembra 2002, ktorým bolo zamietnuté

odvolanie sťažovateľky proti rozhodnutiu Odboru hraničnej a cudzineckej polície

Policajného zboru v Košiciach č. HCP-61-72/OHCP-KE/2002. Ďalej požadovali, aby

ústavný súd rozhodnutie ministerstva vnútra zrušil a uložil mu povinnosť vykonať

v cestovných dokladoch sťažovateľky záznam vyplývajúci z nálezu ústavného súdu.

Požadovali tiež náhradu trov advokátskeho zastúpenia.

V zmysle

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) požadovali, aby

ústavný súd dočasným opatrením odložil vykonateľnosť právoplatného rozhodnutia

ministerstva vnútra v tom zmysle, aby sa príslušný policajný útvar dočasne zdržal

vykonávania právoplatného rozhodnutia.

Citovaným rozhodnutím ministerstva vnútra bolo právoplatne rozhodnuté o zrušení

povolenia na trvalý pobyt na území Slovenskej republiky pre sťažovateľku, a to v zmysle

o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“).

II.

Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti je oprávnený podľa

rozhodovať o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak

namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv

a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika

ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv

a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa každý má právo na ochranu pred neoprávneným

zasahovaním do súkromného a rodinného života.

Podľa čl. 8 ods. 1 dohovoru každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného

a rodinného života, obydlia a korešpondencie.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva

zasahovať okrem prípadov, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej

spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu

krajiny, predchádzania nepokojov a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo

ochrany práv a slobôd iných.

Podľa čl. 37 ods. 4 listiny kto vyhlási, že neovláda jazyk, v ktorom sa vedie konanie,

má právo na tlmočníka.

Ústavný súd podľa a pri predbežnom

prerokovaní sťažnosti skúma splnenie procesných podmienok, za splnenia ktorých môže

sťažnosť prijať na ďalšie konanie. Sťažnosť neprijme aj vtedy, ak nie je daná jeho

právomoc.

Z uvedeného vyplýva, že právomoc ústavného súdu konať

o porušení základných práv alebo slobôd je iba subsidiárna, teda je daná iba v tom prípade,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa (ďalej aj „OSP“) v správnom

súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť

rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia v správnom súdnictve preskúmavajú súdy

zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy,

ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, pokiaľ im zákon zveruje

rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti

verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie správneho orgánu“).

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú

rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú,

menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb alebo

ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo

právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho

nečinnosť.

Citované ustanovenia vyjadrujú ústavnú zásadu preskúmateľnosti právoplatných

rozhodnutí orgánov verejnej správy všeobecnými súdmi, ktorá vyplýva z čl. 46 ods. 2

.

Výnimky z tejto zásady sú uvedené jednak v a jednak v Prílohe A

. Treba konštatovať, že rozhodnutie ministerstva vnútra

vydané v zmysle § 42 ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov z prieskumnej právomoci

všeobecného súdu v zmysle citovaných ustanovení vylúčené nie je. Rovnako treba

konštatovať, že súdnu preskúmateľnosť takéhoto rozhodnutia nevylučuje ani zákon

o pobyte cudzincov.

Vzhľadom na uvedené je v právomoci všeobecného súdu preskúmať napadnuté

rozhodnutie ministerstva vnútra. Tým je zároveň vylúčená právomoc na prerokovanie tejto

veci ústavným súdom.

Uvedený záver sa vzťahuje v plnom rozsahu nielen na sťažovateľku, ktorej sa

rozhodnutie ministerstva vnútra bezprostredne dotýka, ale aj na sťažovateľa, ktorého práva

rozhodnutím priamo dotknuté nie sú. Je totiž zrejmé, že k porušeniu ústavných práv

sťažovateľa podľa a a 2 dohovoru môže dôjsť iba v prípade,

ak sú rozhodnutím ministerstva vnútra porušené základné práva sťažovateľky. Preto iba po

vyčerpaní všetkých účinných prostriedkov ochrany základných práv sťažovateľky by mohla

byť daná právomoc ústavného súdu ohľadom oboch sťažovateľov.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti bolo potrebné sťažnosť odmietnuť v zmysle § 25

ods. 2 .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. januára 2003