Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 35/03
PDF · 95.62 KB
No categories available
III. ÚS 35/03
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. januára
2003 predbežne prerokoval sťažnosť E. H., bytom G., zastúpenej advokátom JUDr.
F. H., Advokátska kancelária, R., namietajúcu porušenie základných práv a slobôd
garantovaných čl. 2 ods. 2, čl. 39 ods. 1 a 2, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky rozhodnutiami Sociálnej poisťovne, pobočky Rožňava, sp. zn.
200-113-4002/0200-1 z 19. apríla 2000, Sociálnej poisťovne v Bratislave sp. zn.
NR2-1417/1710/2002 z 15. mája 2002, Sociálnej poisťovne, ústredia Bratislava,
sp. zn. 433-1474-6020/2000 z 10. júla 2000 a nadväzným rozsudkom Krajského súdu
v Košiciach č. k. 3 S 287/00-13 z 12. marca 2002 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť E. H. o d m i e t a ako podanú oneskorene.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo
15. januára 2003 doručené podanie E. H., bytom G. (ďalej len „sťažovateľka“),
zastúpenej advokátom JUDr. F. H., Advokátska kancelária, R., ktorým namieta
porušenie svojich základných práv a slobôd rozhodnutiami Sociálnej poisťovne,
pobočky Rožňava, sp. zn. 200-113-4002/0200-1 z 19. apríla 2000, Sociálnej poisťovne
v Bratislave sp. zn. NR2-1417/1710/2002 z 15. mája 2002, Sociálnej poisťovne,
ústredia Bratislava, sp. zn. 433-1474-6020/2000 z 10. júla 2000 a nadväzným
rozsudkom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) č. k. 3 S 287/00-13
z 12. marca 2002. Sťažovateľka žiada, aby ústavný súd rozhodol, že základné práva
garantované čl. 2 ods. 2, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky
(ďalej len „ústava“) boli porušené a všetky napadnuté rozhodnutia sa podľa § 57 ods. 1
zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného
súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) zrušujú.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických
osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo
slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej
zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom
ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 prvej vety ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím
rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom
boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie
alebo iný zásah.
Podľa ustanovenia § 56 ods. 2 prvej vety zákona o ústavnom súde ak sa
základné právo alebo sloboda porušili rozhodnutím alebo opatrením, ústavný súd také
rozhodnutie alebo opatrenie zruší.
Sťažovateľka uviedla mylne ustanovenie § 57 ods. 1 zákona o ústavnom súde,
a nie vyššie citované ustanovenie, ktoré umožňuje ústavnému súdu zrušiť rozhodnutie,
ktorým boli porušené základné práva alebo slobody.
Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý
návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody
uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na
ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých
nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť
uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je
zjavne neopodstatnený.
Z oznámenia krajského súdu z 23. januára 2003 vyplýva, že rozsudok krajského
súdu sp. zn. 3 S 287/00 z 12. marca 2002 nadobudol právoplatnosť 22. mája 2002.
Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote
dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo
upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta
odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.
Vzhľadom na to, že sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nemožno považovať za
časovo neobmedzený právny prostriedok ochrany ústavnosti, že podstatou tvrdení
sťažovateľky o porušení označených základných práv a slobôd sú skutočnosti,
od uplynutia ktorých už uplynula lehota ustanovená ako zákonná podmienka pre tento
typ konania, bolo potrebné sťažnosť posúdiť ako návrh podaný oneskorene.
Z týchto dôvodov ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 30. januára 2003