Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 41/03
PDF · 97.85 KB
No categories available
III. ÚS 41/03
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. februára
2003 predbežne prerokoval sťažnosť J. Š., bytom N., ktorou namietala porušenie
svojich práv garantovaných čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd uznesením Okresného súdu v Topoľčanoch sp. zn. 7 C 154/92 z 21. mája 2001
v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn. 7 Co 292/01 z 31. augusta 2001,
a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť J. Š. o d m i e t a ako podanú oneskorene.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
12. decembra 2002 doručená sťažnosť J. Š., bytom N. (ďalej len „sťažovateľka“),
ktorou namietala porušenie svojich práv garantovaných čl. 6 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu v Topoľčanoch (ďalej
len „okresný súd“) sp. zn. 7 C 154/92 z 21. mája 2001 v spojení s uznesením
Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 7 Co 292/01 z 31. augusta
2001.
Sťažovateľka v závere svojho rozsiahleho podania uviedla, že žiada, aby
ústavný súd zrušil rozhodnutie súdov pre porušenie čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom okresného súdu, krajského súdu, ako aj
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“), aby bolo prikázané
okresnému súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 154/92 konať bez zbytočných
prieťahov a spravodlivo a aby bol odstránený stav právnej neistoty v čo najkratšom
čase, pretože súdy neboli schopné vrátiť majetok, ktorý bol skonfiškovaný trestným
rozsudkom sp. zn. Nt 92/68 zo 4. júla 1969. Sťažovateľka taktiež žiadala ústavný súd
o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 1 000 000 Sk za každý
rok nevydania majetku a priznanie trov konania.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) ústavný
súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú
porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných
slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala
a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd
nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 prvej vety ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím
rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom
boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie
alebo iný zásah.
Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len
„zákon o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí
bez prítomnosti navrhovateľa.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody
uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na
ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých
nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť
uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je
zjavne neopodstatnený.
Podľa ustanovenia § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať
v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo
upovedomenia o inom zásahu.
Zo spisu okresného súdu sp. zn 7 C 154/92 vyplýva, že uznesením z 21. mája
2001 bolo konanie zastavené.
Uznesením krajského súdu sp. zn. 7 Co 292/01 z 31. augusta 2001 bolo
potvrdené rozhodnutie súdu prvého stupňa.
Uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 4 Cdo 72/02 z 2. augusta 2002 bolo
dovolanie navrhovateľov (aj sťažovateľky ako navrhovateľky č. 3) odmietnuté. Toto
rozhodnutie bolo podľa doručenky (č. l. 240 spisu) doručené právnej zástupkyni
sťažovateľky 4. októbra 2002.
Sťažovateľka sa na ústavný súd obrátila listom z 10. decembra 2002, ktorý bol
ústavnému súdu doručený 12. decembra 2002, teda po zákonom stanovenej
dvojmesačnej lehote.
Vzhľadom na to, že sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nemožno považovať za
časovo neobmedzený právny prostriedok ochrany ústavnosti, že podstatou tvrdení
sťažovateľky o porušení označených základných práv a slobôd sú skutočnosti,
od uplynutia ktorých už uplynula lehota stanovená ako zákonná podmienka pre tento
typ konania, bolo potrebné sťažnosť posúdiť ako návrh podaný oneskorene.
Keďže ústavný súd zistil prekážku v konaní, a to oneskorené podanie sťažnosti,
bolo bezpredmetné zaoberať sa otázkou ustanovenia právneho zástupcu sťažovateľke
v konaní pred ústavným súdom.
Z týchto dôvodov ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 5. februára 2003