Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 99/02
PDF · 114.5 KB
No categories available
IV. ÚS 99/02
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
IV. ÚS 99/02-16
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. februára 2003
predbežne prerokoval sťažnosť V. V., bytom V. B., ktorou namieta porušenie záväzku
Slovenskej republiky dodržiavať ľudské práva podľa čl. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd, zákazu mučenia podľa čl. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd, práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života podľa čl. 8
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, práva na spravodlivé prejednanie
jeho záležitosti a prezumpciu neviny podľa čl. 6 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd, práva na účinný právny prostriedok nápravy podľa čl. 13
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, porušenie zákazu diskriminácie
podľa čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a porušenie
preambuly a čl. 5, čl. 6, čl. 10, čl. 11, čl. 12, čl. 17, čl. 20, čl. 25 a čl. 27 Všeobecnej
deklarácie ľudských práv postupom Slovenskej republiky, a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť V. V. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 31. októbra
2002 doručená sťažnosť V. V., bytom V. B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta
porušenie záväzku Slovenskej republiky dodržiavať ľudské práva podľa čl. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd, zákazu mučenia podľa čl. 3 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd, práva na rešpektovanie súkromného
a rodinného života podľa čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,
práva na spravodlivé prejednanie jeho záležitosti a prezumpciu neviny podľa čl. 6 ods. 1 a 2
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, práva na účinný právny
prostriedok nápravy podľa čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,
porušenie zákazu diskriminácie podľa čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd a porušenie preambuly a čl. 5, čl. 6, čl. 10, čl. 11, čl. 12, čl. 17, čl. 20,
čl. 25 a čl. 27 Všeobecnej deklarácie ľudských práv postupom Slovenskej republiky.
Sťažnosť nespĺňala náležitosti ustanovené v § 20 ods. 1 a § 50 ods. 1 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) a nebolo k nej pripojené splnomocnenie
pre advokáta alebo komerčného právnika na zastupovanie sťažovateľa pred ústavným
súdom, ako to požaduje § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Vzhľadom na to ústavný súd vyzval 18. novembra 2002 sťažovateľa na odstránenie
nedostatkov sťažnosti a zaslanie kvalifikovaného splnomocnenia na jeho zastupovanie
v súlade s citovaným ustanovením zákona o ústavnom súde.
Odpovedajúc na uvedenú výzvu požiadal sťažovateľ podaním označeným ako
„Žiadosť o pridelenie právneho zástupcu“, ktoré bolo ústavnému súdu doručené
17. decembra 2002, aby mu bol právny zástupca v konaní pred ním ustanovený. Túto
žiadosť odôvodnil tým, že „som osoba nemajetná, nevlastním žiaden majetok, moje
sociálne pomery a finančné možnosti mi nedovoľujú advokáta – právnika“.
Uznesením sp. zn. IV. ÚS 99/02 z 18. decembra 2002 ústavný súd rozhodol,
že sťažnosti sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu nevyhovuje, a súčasne mu uložil
predložiť do desiatich dní od doručenia tohto uznesenia splnomocnenie pre právneho
zástupcu spĺňajúce kritériá ustanovené v § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde. V odôvodnení
citovaného uznesenia uviedol, že v prípade nesplnenia tejto povinnosti bude jeho sťažnosť
odmietnutá pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde.
Sťažovateľ v určenej lehote požadované splnomocnenie ústavnému súdu nepredložil.
II.
Ústavný súd je podľa článku 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky oprávnený
rozhodovať o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie
svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd
vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola
vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje
iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť prerokuje
na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti sťažovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.
Pri predbežnom prerokovaní každej sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto
ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,
návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy
podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené alebo podané
oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez
ústneho pojednávania. Ak ústavný súd sťažovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie
sa nemusí odôvodniť (§ 25 ods. 2 posledná veta zákona o ústavnom súde).
Z dôvodu, že sťažnosť sťažovateľa nespĺňa zákonom vyžadované náležitosti, ústavný
súd ju po predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 5. februára 2003