Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 46/03

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. februára 2003

predbežne prerokoval sťažnosť S. M. A., toho času v Ústave na výkon väzby v N., pre

namietané porušenie jeho práv zaručených v čl. 5 ods. 1 písm. b), čl. 6 ods. 3 písm. a) a v

čl. 12 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní vedenom na

Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť S. M. A. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu

Slovenskej republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. decembra

2002 doručená sťažnosť S. M. A., toho času v Ústave na výkon väzby v N. (ďalej len

„sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojich práv zaručených v čl. 5 ods. 1 písm. b),

čl. 6 ods. 3 písm. a) a v čl. 12 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“) v konaní vedenom na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. .

Na sťažovateľa bol Krajinským súdom pre trestné veci V. vydaný medzinárodný

zatýkací rozkaz pod č. GZ g pre podozrenie zo spáchania viacerých trestných

činov na území R. r. s tým, že vzhľadom na jeho osobu existuje nebezpečenstvo úteku,

marenia trestného stíhania, ako aj opätovného páchania trestnej činnosti.

Na základe návrhu Krajského prokurátora v N. podaného 8. novembra 2002 rozhodol

Krajský súd v Nitre (ďalej len „krajský súd“) uznesením sp. zn. z 8. novembra

2002 o vzatí sťažovateľa do predbežnej väzby podľa .

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti namietal porušenie zákona v konaní o vydanie do

cudziny, pretože podľa jeho názoru neboli v jeho prípade splnené zákonom ustanovené

podmienky vydania jeho osoby štátnym orgánom R. r.

Sťažovateľ uviedol, že v posledných dvanástich rokoch nevstúpil na územie R. r.,

nemohol sa tam teda dopustiť žiadneho trestného činu. Zatýkací rozkaz orgánov R. r.

neobsahoval zákonom ustanovené náležitosti a tieto orgány neposkytli ani dostatočné

dôkazy o tom, že sa mal dopustiť trestných činov, pre ktoré sa o vydanie žiada.

Sťažnosť sťažovateľa nespĺňala náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie

konania pred ústavným súdom ustanovené v § 20 a v § 50 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“).

Ústavný súd preto listom z 18. decembra 2002 vyzval sťažovateľa na jej doplnenie.

Sťažovateľ svoju sťažnosť doplnil podaním z 10. januára 2002, v ktorom okrem iného

uviedol, že malo dôjsť k porušeniu jeho práv podľa čl. 5 ods. 1 písm. b), čl. 6 ods. 3 písm. a)

a čl. 12 dohovoru, pretože doposiaľ nebol vyzvaný ani predvolaný orgánmi činnými

v trestnom konaní, aby podal vysvetlenie ohľadne trestného stíhania jeho osoby štátnymi

orgánmi R. r. Nebol taktiež podrobne oboznámený s povahou a dôvodmi obvinení

vznesených proti nemu štátnymi orgánmi R. r. a právo sťažovateľa zaručené v čl. 12

dohovoru malo byť porušené tým, že v dôsledku vydávacieho konania, v súvislosti s ktorým

bol vzatý do väzby, bolo sťažovateľovi znemožnené uzavrieť manželstvo s jeho priateľkou -

štátnou občiankou SR. Krajský súd neakceptoval námietky sťažovateľa o tom, že jeho

vydanie je neprípustné vzhľadom na existenciu zákonom ustanovených dôvodov podľa

.

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ žiadal ústavný súd, aby „zamedzil

môjmu nezákonnému vydaniu do cudziny a umožnil tak s prepustením spolu dlhšie

naplánovaný a zákonný občiansky sobáš s občiankou SR“.

Sťažovateľ v prílohe svojej sťažnosti predložil ústavnému súdu viacero listín

týkajúcich sa uvedenej veci, ako aj žiadosť o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred

ústavným súdom.

II.

Podľa ústavný súd návrh predbežne prerokuje na

neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti

predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa v konaní pred ústavným súdom domáha, aby ústavný súd zabránil jeho

vydaniu na trestné stíhanie štátnym orgánom R. r., pričom namieta porušenie viacerých práv

podľa dohovoru.

Z obsahu sťažovateľovej sťažnosti, ako aj z listín vzťahujúcich sa na predmetnú vec,

ktoré k sťažnosti pripojil, vyplýva, že 22. decembra 2002 podal sťažovateľ na Najvyššom

súde Slovenskej republiky sťažnosť proti uzneseniu krajského súdu sp. zn. zo

16. decembra 2002 vo veci jeho vydania na trestné stíhanie do cudziny, v ktorej namietal

neprípustnosť svojho vydania do cudziny a žiadal o prepustenie z vydávacej väzby na

slobodu.

Podľa ak je to potrebné na zamedzenie úteku

vyžiadanej osoby, predseda senátu krajského súdu ju vezme do vydávacej väzby. Urobí tak

na návrh prokurátora vykonávajúceho predbežné vyšetrovanie. Ak vyžiadaná osoba súhlasí

s vydaním alebo ak bolo rozhodnuté, že vydanie do cudziny je prípustné, vezme krajský súd

túto osobu do vydávacej väzby, ak tak už neurobil predseda senátu podľa odseku 1 (§ 399

ods. 2 ).

Podľa proti rozhodnutiu o väzbe podľa ,

a § 400 je prípustná sťažnosť, ktorá nemá odkladný účinok.

Podľa po skončení predbežného vyšetrovania

rozhodne súd na návrh prokurátora o prípustnosti vydania vyžiadanej osoby do cudziny

a predloží vec ministerstvu spravodlivosti. Na konanie podľa odseku 1 je príslušný krajský

súd, ktorý rozhodoval o predbežnej alebo vydávacej väzbe; ak sa o predbežnej alebo

vydávacej väzbe nekonalo, príslušný je krajský súd, v ktorého obvode vyžiadaná osoba

býva ( ).

Podľa proti rozhodnutiu krajského súdu, ktorým

bola vyslovená prípustnosť vydania, je prípustná sťažnosť prokurátora a vyžiadanej osoby

len pre niektorý z dôvodov neprípustnosti vydania podľa § 394; sťažnosť má odkladný

účinok. O sťažnosti rozhoduje na neverejnom zasadnutí najvyšší súd, ktorý rozhodne, či

vydanie je prípustné alebo neprípustné. Ustanovenie § 399 ods. 2 sa použije primerane

( ).

Z vyššie uvedených ustanovení vyplýva, že sťažovateľ disponuje

účinnými a dostupnými prostriedkami ochrany svojich základných práv a slobôd, porušenie

ktorých namieta pred ústavným súdom, pričom rozhodovanie o uvedených prostriedkoch

patrí do právomoci všeobecných súdov (Najvyššieho súdu Slovenskej republiky).

V sťažnosti z 22. decembra 2002 adresovanej Najvyššiemu súdu Slovenskej

republiky sťažovateľ napáda rozhodnutie krajského súdu z dôvodov obdobných ako v jeho

sťažnosti adresovanej ústavnému súdu, na základe ktorých namieta neprípustnosť svojho

vydania do cudziny v zmysle . Sťažovateľ sa teda

paralelne domáha ochrany svojich práv pred všeobecnými súdmi, ako aj na ústavnom súde.

Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti poskytuje ústavnú

ochranu podľa rozhodovaním o sťažnostiach fyzických osôb alebo

právnických osôb len za podmienky, že o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Z uvedeného dôvodu ústavný súd sťažnosť sťažovateľa po predbežnom prerokovaní podľa

odmietol pre nedostatok právomoci na jej

prerokovanie.

Vzhľadom na uvedenú skutočnosť považoval ústavný súd žiadosť sťažovateľa

o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom v uvedenej veci za

bezpredmetnú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. februára 2003