Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 20/03

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-5

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. februára 2003

predbežne prerokoval sťažnosť A. T., bytom Ž., vo veci porušenia jej práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa postupom

Okresného úradu Košice-okolie v reštitučnom konaní a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť A. T. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej

republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 31. decembra

2002 doručená sťažnosť A. T., bytom Ž. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci porušenia jej

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného úradu Košice-okolie (ďalej aj „okresný

úrad“) v reštitučnom konaní.

Podľa sťažovateľky okresný úrad porušil jej označené základné právo tým, že

20. januára 1992 si uplatnila na Pozemkovom úrade Košice-okolie, ktorého právnym

nástupcom je toho času Okresný úrad Košice-okolie, reštitučný nárok ako oprávnená osoba

podľa o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému

poľnohospodárskemu majetku (ďalej len „zákon o pôde“). Rozhodnutím č. 1066/93/Ha

zo 14. júla 1993, ktoré je už právoplatné, jej bolo priznané vlastnícke právo

k nehnuteľnostiam uvedeným v tomto rozhodnutí. Nebolo však rozhodnuté o ďalšom

majetku, hoci po dobu 5 rokov pravidelne urgovala vybavenie jej nároku, naposledy

podaním adresovaným okresnému úradu 10. decembra 2002. Sťažovateľka poukazuje na to,

že od účinnosti zákona o pôde uplynulo 11 rokov a je to dlhá doba na vybavenie, čo nie je

možné znášať bez následkov. Po niekoľkoročných korešpondenciách 25. októbra 2002 bolo

ohľadom jednej parcely rozhodnuté nesprávne, preto podala včas opravný prostriedok proti

tomuto rozhodnutiu a očakáva rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach. Nevie však

dosiahnuť aspoň prvostupňové rozhodnutia ohľadom ďalších nehnuteľností a nebolo

rozhodnuté ani o náhradách za nehnuteľnosti, ktoré nie je možné vydať, lebo sa stali

vlastníctvom fyzických osôb, a o náhrade. Sťažovateľka uvádza, že prieťahom v konaní jej

vznikla značná škoda.

V nadväznosti na uvedené sťažovateľka žiada, aby ústavný súd túto vec prejednal

a prisúdil jej primerané odškodnenie za prieťahy.

II.

Ústavný súd je podľa oprávnený rozhodovať o sťažnostiach

fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv

alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej

zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným

zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ak o ochrane sťažovateľom označeného základného práva alebo slobody je

oprávnený konať a rozhodovať iný súd, ústavný súd jeho sťažnosť už po predbežnom

prerokovaní odmietne pre nedostatok svojej právomoci. Uvedené platí v plnom rozsahu aj

pre konanie v správnom súdnictve. Z toho vyplýva, že „ak navrhovateľ pred podaním

návrhu na začatie konania pred ústavným súdom nevyužije možnosť súdnej ochrany

v správnom súdnictve podľa a nasl. podaním správnej

žaloby, nemožno tento postup nahradiť konaním pred ústavným súdom, ktorého právomoc

je z toho vylúčená“ ().

Sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva podľa

nečinnosťou okresného úradu.

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní jej sťažnosti vychádzal z toho, že od

1. januára 2002 (a v súlade s novelou vykonanou zákonom

č. , ktorým sa mení a dopĺňa

v znení neskorších predpisov a podľa , ktorým sa mení a dopĺňa

v znení neskorších predpisov)

sťažovateľka môže napadnúť nečinnosť okresného úradu žalobou v správnom súdnictve.

Kompetencia správneho súdnictva sa od účinnosti citovanej novely Občianskeho

súdneho poriadku rozšírila aj na preskúmanie zákonnosti postupov vrátane nečinnosti

orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 3 posledná veta, § 250t ods. 1 Občianskeho súdneho

poriadku). Podľa : „Fyzická osoba alebo

právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu

spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný, môže

sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť.

Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje

osobitný predpis.“

V dôsledku takého rozšírenia právomoci správneho súdnictva ( )

sa rozšíril princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu vyjadrený v

(„... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd“ - rovnako aj ).

Sťažovateľka bola preto povinná uplatniť nárok na ochranu pred nekonaním

okresného úradu na príslušnom súde, ale v zmysle § 250t ods. 1 Občianskeho súdneho

poriadku a v súlade aj s

Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení

jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) bola

povinná použiť aj iné prostriedky, ktorých použitie jej umožňuje právny predpis, na čo

odkazuje . Takým predpisom je napríklad

o prokuratúre.

Sťažovateľka nevyužila žalobu v správnom súdnictve ani iné právne prostriedky na

ochranu pred nečinnosťou okresného úradu, a preto ústavný súd odmietol jej sťažnosť pre

nedostatok právomoci ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. februára 2003