Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 55/03

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-6

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. februára 2003

predbežne prerokoval sťažnosť J. Š., bytom H., ktorou namietal porušenie svojich

základných práv zaručených v a jeho bývalým

zamestnávateľom Ch., n. p., H. a Slovenskou republikou v dôsledku rozviazania jeho

pracovného pomeru výpoveďou k 1. aprílu 1966, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. Š. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej

republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. januára

2003 doručená sťažnosť J. Š., bytom H. (ďalej len „sťažovateľ“), v ktorej namietal

porušenie svojich základných práv zaručených v a

(ďalej len „ústava“) jeho bývalým zamestnávateľom Ch., š. p., H. a Slovenskou republikou.

Sťažovateľ uviedol, že Okresný súd H. (ďalej len „okresný súd“) rozsudkom č. k. 7 C

1042/91-15 z 11. novembra 1993 určil, že dôvodom skončenia pracovného pomeru

sťažovateľa k 1. aprílu 1966 k jeho bývalému zamestnávateľovi Ch., n. p., H. boli okolnosti

uvedené v

o mimosúdnych rehabilitáciách v znení neskorších predpisov, teda že sťažovateľovi bola

daná výpoveď preto, že narušil svojou činnosťou socialistický spoločenský poriadok

a nemal preto dôveru potrebnú na zastávanie doterajšej funkcie alebo svojho doterajšieho

pracovného miesta, a ku skončeniu pracovného pomeru sťažovateľa tak došlo z dôvodu

politickej perzekúcie alebo postupu porušujúceho všeobecne uznávané ľudské práva

a slobody.

Sťažovateľ uviedol, že na základe výpovede z dôvodov údajného narušovania

socialistického poriadku utrpel viaceré ujmy. Rozsudkom okresného súdu č. k. 7 C 1042/91-

15 z 11. novembra 1993, ktorý nadobudol právoplatnosť 20. decembra 1993, mu však

nebolo priznané žiadne odškodné. Poukázal na to, že listom z 3. mája 1994 požiadal

právneho nástupcu svojho bývalého zamestnávateľa (Ch., š. p., H.) o odškodnenie. Jeho

žiadosti však nebolo vyhovené, preto sa žalobou z 30. júla 2001 na okresnom súde domáhal

náhrady za stratu na zárobku. Okresný súd odo dňa podania žaloby (30. júla 2001) podľa

sťažovateľa doposiaľ neurobil vo veci žiaden úkon.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti sťažovateľ uviedol: „Na základe cit.

rozsudku OS v H., ktorý rozhodol o tom, že môj pracovný pomer skončil výpoveďou

z dôvodu politickej perzekúcie, ako aj postupu porušujúceho ľudské práva a slobody, čím

boli porušené moje ústavné práva ako občana SR, navrhujem Ústavnému súdu SR, aby za

majetkovú, spoločenskú a zdravotnú ujmu, ktorá mi bola spôsobená, mi bolo priznané

primerané odškodnenie v sume 3.300 000,- Sk.“

II.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) návrh predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania.

Podľa rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ namietal, že k zásahu do jeho základných práv a slobôd malo dôjsť

„(... )výpoveďou z dôvodu politickej perzekúcie(...)“, teda v dôsledku skončenia jeho

pracovného pomeru k 1. aprílu 1966 postupom porušujúcim ľudské práva a slobody, na

základe čoho sa v konaní pred ústavným súdom domáhal: „(...) aby za majetkovú,

spoločenskú a zdravotnú ujmu, ktorá mi bola spôsobená, mi bolo priznané primerané

odškodnenie v sume 3.300 000,- Sk.“

Sťažovateľ teda namieta porušenie svojich základných práv, ku ktorému malo dôjsť

v roku 1966. Ústavný súd už v súvislosti so svojou rozhodovacou činnosťou vyslovil, že je

oprávnený chrániť ústavnosť spôsobom upraveným a ,

ktorý nadobudol účinnosť 15. februára 1993 a neobsahuje (ani na základe neskorších zmien

a doplnkov) ustanovenie o spätnej účinnosti. Ústavný súd preto nemá oprávnenie konať

o porušení základných práv a slobôd fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ku ktorému

došlo pred 15. februárom 1993 (mutatis mutandis , ).

Podmienky zmiernenia následkov niektorých majetkových krívd a iných krívd, ku

ktorým došlo v období rokov 1948 až 1989, sú upravené osobitnými právnymi predpismi

(napr. o mimosúdnych rehabilitáciách

v znení neskorších predpisov, o zmiernení následkov niektorých

majetkových krívd v znení neskorších predpisov atď.). Z ustanovení uvedených právnych

predpisov, ale ani z alebo nevyplýva právomoc ústavného

súdu rozhodovať o nárokoch týkajúcich sa zmiernenia následkov majetkových alebo iných

krívd a o odškodnení fyzických alebo právnických osôb namietajúcich porušenie svojich

základných práv alebo slobôd z obdobia rokov 1948 až 1989.

Na základe vyššie uvedenej skutočnosti ústavný súd pri predbežnom prerokovaní

sťažnosti podľa dospel k záveru, že na prerokovanie

sťažnosti sťažovateľa nie je daná jeho právomoc, a rozhodol o jej odmietnutí podľa § 25

ods. 2 .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. februára 2003