Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 39/03

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-23

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. februára 2003

prerokoval sťažnosť P. K., t. č. Ústav na výkon väzby v B., zastúpeného advokátom

JUDr. S. J., Advokátska kancelária, B., vo veci porušenia základných práv podľa čl. 17

a a podľa , a

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky vo veci vedenej pod sp. zn. a na Krajskom súde

v Bratislave pod sp. zn. , za účasti Slovenskej republiky, v zastúpení Krajským

súdom v Bratislave a Najvyšším súdom Slovenskej republiky, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť P. K. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 24. septembra

2002 doručené podanie P. K., t. č. Ústav na výkon väzby v B. (ďalej len „sťažovateľ“),

označené ako „Sťažnosť“.

Pretože podanie v predloženej podobe nemalo predpísané náležitosti podľa § 20

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“), ústavný súd sťažovateľa vyzval listom

z 2. októbra 2002, aby odstránil nedostatky podania a v lehote 20 dní od doručenia výzvy

predložil ústavnému súdu splnomocnenie udelené advokátovi alebo komerčnému

právnikovi na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom.

Dňa 7. novembra 2002 bolo ústavnému súdu doručené splnomocnenie sťažovateľa

udelené advokátovi JUDr. S. J., Advokátska kancelária, B., na jeho zastupovanie v konaní

pred ústavným súdom, ako aj podanie právneho zástupcu zo 4. novembra 2002 označené

ako „Doplnenie ústavnej sťažnosti zo dňa 17. 09. 2002“ a 11. novembra 2002 pod

rovnakým označením podanie zo 6. novembra 2002.

Pretože ani tieto podania nespĺňali náležitosti ustanovené v § 20 a § 50 zákona

o ústavnom súde pre návrh na začatie konania pred ústavným súdom, keď podľa týchto

podaní sťažnosť smeruje proti „Slovenskej republike v zastúpení Krajský súd v Bratislave“,

avšak v návrhu na rozhodnutie uvedenom v poslednom podaní zo 6. novembra 2002

sťažovateľ žiadal vydať nález v znení: „1. Základné práva sťažovateľa, a to (...) boli

postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci vedenej pod sp. zn.

a na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. , porušené. 2. Podľa § 56 ods. 4

(...) Ústavný súd priznáva sťažovateľovi finančné zadosťučinenie

vo výške 150.000,- Sk ako náhradu nemajetkovej ujmy, ktorú je Najvyšší súd Slovenskej

republiky povinný vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

rozhodnutia“, sťažovateľ bol prostredníctvom svojho právneho zástupcu ústavným súdom

vyzvaný, aby uvedené nedostatky odstránil, prípadne svoje podanie spresnil a doplnil

v zmysle označených ustanovení v lehote 10 dní od doručenia tejto výzvy. Zároveň bol

sťažovateľ upozornený, že ak uvedené nedostatky jeho podania nebudú odstránené, ústavný

súd ho v zmysle môže odmietnuť pre nesplnenie

zákonom predpísaných náležitostí a uznesenie o tom nemusí ani odôvodniť. Táto výzva bola

právnemu zástupcovi sťažovateľa doručená 27. novembra 2002.

Následne bolo prostredníctvom právneho zástupcu 10. decembra 2002 ústavnému

súdu doručené podanie sťažovateľa označené ako „odpoveď na výzvu Ústavného súdu“,

v ktorom ako účastníka, proti ktorému sťažnosť smeruje, označil: „Slovenská republika

v zastúpení Krajský súd v Bratislave, Záhradnícka 10, 813 66 Bratislava a Najvyšší súd

Slovenskej republiky, Župné námestie 13, 814 90 Bratislava“, avšak v návrhu na

rozhodnutie žiadal vydať nález v (pôvodnom) znení: „1. Základné práva sťažovateľa, a to

právo na to, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.

2 ; právo byť vo väzbe len zo zákonného dôvodu a na základe

rozhodnutia sudcu alebo súdu, právo podať návrh na konanie, v ktorom by súd neodkladne

alebo urýchlene rozhodol o zákonnosti väzby a nariadil prepustenie, ak je táto nezákonná,

a právo nebyť vo väzbe dlhšie ako po nevyhnutnú resp. primeranú dobu alebo byť

prepustený počas konania podľa ; právo sťažovateľa na

účinný prostriedok nápravy podľa čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd; právo sťažovateľa na spravodlivé, verejné prejednanie svojej veci nezávislým

a nestranným súdom v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd; právo sťažovateľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd boli postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci

vedenej pod sp. zn. a na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. ,

porušené. 2. Podľa o organizácii Ústavného súdu SR

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v platnom znení Ústavný súd priznáva

sťažovateľovi finančné zadosťučinenie vo výške 150.000,- Sk ako náhradu nemajetkovej

ujmy, ktorú je Najvyšší súd Slovenskej republiky povinný vyplatiť sťažovateľovi do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“ Sťažovateľ teda nevymedzil svoj návrh na

začatie konania presne, určito a zrozumiteľne, teda tak, aby na jeho základe bolo možné

vysloviť porušenie označených základných práv a slobôd postupom Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky.

Podľa (ďalej len „“) ústavný súd

rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie

svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd

vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola

vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje

iný súd.

Ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak ( ).

Návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy,

ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané

niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na

predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na

také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde).

Ústavný súd má v ústave a v presne definované právomoci,

ktorých uplatnenie je viazané na splnenie viacerých náležitostí návrhu na začatie konania.

Každý návrh na začatie konania musí spĺňať aspoň také náležitosti, ktoré umožňujú

ústavnému súdu posúdiť, či sú splnené podmienky pre uplatnenie jeho právomoci alebo či

nejde o zrejme bezúspešné uplatnenie práva. Ústavný súd je viazaný návrhom na začatie

konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone (§ 20 ods. 3 zákona

o ústavnom súde).

Sťažovateľ, ktorý je kvalifikovane zastúpený, bol vo výzve ústavného súdu poučený

o náležitostiach ustanovených pre návrh na začatie konania

a o tom, ktoré konkrétne nedostatky svojich podaní zo 4. a 6. novembra 2002 je potrebné

v ustanovenej lehote odstrániť, ako aj o možných dôsledkoch podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde, ak uvedené nedostatky nebudú odstránené. Napriek tomu sťažovateľ tieto

nedostatky podania neodstránil, teda neodstránil rozpor medzi označením, proti komu

sťažnosť smeruje ( ), a formuláciou návrhu

rozhodnutia, ktorého sa domáhal ( ).

Pretože predmetný návrh na začatie konania (sťažnosť) v predloženej podobe

nespĺňal náležitosti, ktoré pre uplatnenie právomoci ústavného súdu ustanovuje

a , a sťažovateľ ho nedoplnil v súlade s výzvou ústavného súdu, bolo

potrebné tento návrh po jeho predbežnom prerokovaní odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. februára 2003