Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 39/03
PDF · 100.61 KB
No categories available
I. ÚS 39/03
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 39/03-23
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. februára 2003
prerokoval sťažnosť P. K., t. č. Ústav na výkon väzby v B., zastúpeného advokátom
JUDr. S. J., Advokátska kancelária, B., vo veci porušenia základných práv podľa čl. 17
a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 5 ods. 4, čl. 6 ods. 1 a čl. 13
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky vo veci vedenej pod sp. zn. 3 To 59/02 a na Krajskom súde
v Bratislave pod sp. zn. 1 T 24/01, za účasti Slovenskej republiky, v zastúpení Krajským
súdom v Bratislave a Najvyšším súdom Slovenskej republiky, a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť P. K. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 24. septembra
2002 doručené podanie P. K., t. č. Ústav na výkon väzby v B. (ďalej len „sťažovateľ“),
označené ako „Sťažnosť“.
Pretože podanie v predloženej podobe nemalo predpísané náležitosti podľa § 20
zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), ústavný súd sťažovateľa vyzval listom
z 2. októbra 2002, aby odstránil nedostatky podania a v lehote 20 dní od doručenia výzvy
predložil ústavnému súdu splnomocnenie udelené advokátovi alebo komerčnému
právnikovi na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom.
Dňa 7. novembra 2002 bolo ústavnému súdu doručené splnomocnenie sťažovateľa
udelené advokátovi JUDr. S. J., Advokátska kancelária, B., na jeho zastupovanie v konaní
pred ústavným súdom, ako aj podanie právneho zástupcu zo 4. novembra 2002 označené
ako „Doplnenie ústavnej sťažnosti zo dňa 17. 09. 2002“ a 11. novembra 2002 pod
rovnakým označením podanie zo 6. novembra 2002.
Pretože ani tieto podania nespĺňali náležitosti ustanovené v § 20 a § 50 zákona
o ústavnom súde pre návrh na začatie konania pred ústavným súdom, keď podľa týchto
podaní sťažnosť smeruje proti „Slovenskej republike v zastúpení Krajský súd v Bratislave“,
avšak v návrhu na rozhodnutie uvedenom v poslednom podaní zo 6. novembra 2002
sťažovateľ žiadal vydať nález v znení: „1. Základné práva sťažovateľa, a to (...) boli
postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci vedenej pod sp. zn. 3 To 59/02
a na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 1 T 24/01, porušené. 2. Podľa § 56 ods. 4
zákona č. 38/1993 Z. z. (...) Ústavný súd priznáva sťažovateľovi finančné zadosťučinenie
vo výške 150.000,- Sk ako náhradu nemajetkovej ujmy, ktorú je Najvyšší súd Slovenskej
republiky povinný vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto
rozhodnutia“, sťažovateľ bol prostredníctvom svojho právneho zástupcu ústavným súdom
vyzvaný, aby uvedené nedostatky odstránil, prípadne svoje podanie spresnil a doplnil
v zmysle označených ustanovení v lehote 10 dní od doručenia tejto výzvy. Zároveň bol
sťažovateľ upozornený, že ak uvedené nedostatky jeho podania nebudú odstránené, ústavný
súd ho v zmysle § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže odmietnuť pre nesplnenie
zákonom predpísaných náležitostí a uznesenie o tom nemusí ani odôvodniť. Táto výzva bola
právnemu zástupcovi sťažovateľa doručená 27. novembra 2002.
Následne bolo prostredníctvom právneho zástupcu 10. decembra 2002 ústavnému
súdu doručené podanie sťažovateľa označené ako „odpoveď na výzvu Ústavného súdu“,
v ktorom ako účastníka, proti ktorému sťažnosť smeruje, označil: „Slovenská republika
v zastúpení Krajský súd v Bratislave, Záhradnícka 10, 813 66 Bratislava a Najvyšší súd
Slovenskej republiky, Župné námestie 13, 814 90 Bratislava“, avšak v návrhu na
rozhodnutie žiadal vydať nález v (pôvodnom) znení: „1. Základné práva sťažovateľa, a to
právo na to, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.
2 Ústavy Slovenskej republiky; právo byť vo väzbe len zo zákonného dôvodu a na základe
rozhodnutia sudcu alebo súdu, právo podať návrh na konanie, v ktorom by súd neodkladne
alebo urýchlene rozhodol o zákonnosti väzby a nariadil prepustenie, ak je táto nezákonná,
a právo nebyť vo väzbe dlhšie ako po nevyhnutnú resp. primeranú dobu alebo byť
prepustený počas konania podľa čl. 17 Ústavy Slovenskej republiky; právo sťažovateľa na
účinný prostriedok nápravy podľa čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd; právo sťažovateľa na spravodlivé, verejné prejednanie svojej veci nezávislým
a nestranným súdom v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd; právo sťažovateľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd boli postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci
vedenej pod sp. zn. 3 To 59/02 a na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 1 T 24/01,
porušené. 2. Podľa § 56 ods. 4 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu SR
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v platnom znení Ústavný súd priznáva
sťažovateľovi finančné zadosťučinenie vo výške 150.000,- Sk ako náhradu nemajetkovej
ujmy, ktorú je Najvyšší súd Slovenskej republiky povinný vyplatiť sťažovateľovi do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“ Sťažovateľ teda nevymedzil svoj návrh na
začatie konania presne, určito a zrozumiteľne, teda tak, aby na jeho základe bolo možné
vysloviť porušenie označených základných práv a slobôd postupom Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky.
Podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) ústavný súd
rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie
svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd
vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola
vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje
iný súd.
Ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde).
Návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy,
ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané
niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na
predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd
môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na
také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom
súde).
Ústavný súd má v ústave a v zákone o ústavnom súde presne definované právomoci,
ktorých uplatnenie je viazané na splnenie viacerých náležitostí návrhu na začatie konania.
Každý návrh na začatie konania musí spĺňať aspoň také náležitosti, ktoré umožňujú
ústavnému súdu posúdiť, či sú splnené podmienky pre uplatnenie jeho právomoci alebo či
nejde o zrejme bezúspešné uplatnenie práva. Ústavný súd je viazaný návrhom na začatie
konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone (§ 20 ods. 3 zákona
o ústavnom súde).
Sťažovateľ, ktorý je kvalifikovane zastúpený, bol vo výzve ústavného súdu poučený
o náležitostiach ustanovených zákonom o ústavnom súde pre návrh na začatie konania
a o tom, ktoré konkrétne nedostatky svojich podaní zo 4. a 6. novembra 2002 je potrebné
v ustanovenej lehote odstrániť, ako aj o možných dôsledkoch podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde, ak uvedené nedostatky nebudú odstránené. Napriek tomu sťažovateľ tieto
nedostatky podania neodstránil, teda neodstránil rozpor medzi označením, proti komu
sťažnosť smeruje (§ 50 ods. 1 písm. c) zákona o ústavnom súde), a formuláciou návrhu
rozhodnutia, ktorého sa domáhal (§ 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde).
Pretože predmetný návrh na začatie konania (sťažnosť) v predloženej podobe
nespĺňal náležitosti, ktoré pre uplatnenie právomoci ústavného súdu ustanovuje ústava
a zákon o ústavnom súde, a sťažovateľ ho nedoplnil v súlade s výzvou ústavného súdu, bolo
potrebné tento návrh po jeho predbežnom prerokovaní odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 26. februára 2003