Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 34/03

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. februára 2003

predbežne prerokoval sťažnosť L. K., bytom B., zastúpeného komerčným právnikom JUDr.

A. M., bytom I. pri D., vo veci porušenia jeho základných práv a slobôd upravených v čl. 20

ods. 3 a a v Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Bratislava I z 10. septembra 2002 č.

k. -260 a rozsudkom Krajského súdu Bratislava z 27. novembra 2000 č. k. 13

Co 334/2000-207, a takto

r o z h o d o l :

1. Sťažnosť L. K. v časti namietajúcej porušenie jeho základných práv a slobôd

rozsudkom Krajského súdu Bratislava č. k. -207 z 27. novembra 2000

o d m i e t a ako podanú oneskorene

2. Sťažnosť L. K. v časti namietajúcej porušenie jeho základných práv a slobôd

uznesením Okresného súdu Bratislava I č. k. -260 z 10. septembra 2002

o d m i e t a pre nedostatok svojej právomoci.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 23. decembra

2002 doručené podanie L. K., bytom B., (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci porušenia jeho

základných práv upravených v a

(ďalej len „ústava“) a v čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „Dohovor“) uznesením Okresného súdu Bratislava I č. k. -260

z 10. septembra 2002 a rozsudkom Krajského súdu Bratislava, č. k. -207

z 27. novembra 2000 označené ako „Návrh na začatie konania pred Ústavným súdom SR“.

Pretože podanie nespĺňalo náležitosti ustanovené v § 20 a § 50 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) ústavný súd vyzval sťažovateľa na jeho doplnenie. Sťažovateľ na výzvu

reagoval podaním z 20. januára 2003. Súčasťou odpovede bolo aj splnomocnenie pre

komerčného právnika JUDr. A. M., I. pri D., na zastupovanie sťažovateľa v konaní pred

ústavným súdom.

Sťažovateľ svojou sťažnosťou nadväzuje na podanie, ktoré bolo doručené ústavnému

súdu 24. októbra 2002 a ktoré bolo 29. novembra 2002 odložené podľa § 23a zákona

o ústavnom súde.

Sťažovateľ sa dožaduje vyslovenia porušenia svojich základných práv rozsudkom

Krajského súdu Bratislava č. k. -207 z 27. novembra 2000, ktorým Krajský

súd Bratislava ako odvolací súd zrušil rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 21 C

147/98-182 z 20. júna 2000 v časti úrokov a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konania

(v ostatnej časti bol rozsudok potvrdený). V súvislosti s namietaním porušenia vyššie

označených základných práv uvádza, že sa domáhal zrušenia zmluvy z 28. februára 1996 na

pojednávaní 27. novembra 2000, na ktorom Krajský súd Bratislava označil túto zmluvu ako

prikazovaciu, ale bezúspešne, a poznamenáva, že Krajský súd Bratislava (aj Okresný súd

Bratislava I) uprednostňuje záujmy správcu - družstevnej organizácie pred právami

vlastníka. Sťažovateľ sa dožaduje aj vyslovenia porušenia svojich práv uznesením

Okresného súdu Bratislava I č. k. -260 z 10. septembra 2002, ktorým Okresný sú

Bratislava I zamietol návrh na obnovu konania (o zaplatenie istiny v sume 2 661 Sk

s príslušenstvom), nakoľko podľa názoru Okresného súdu Bratislava I neboli splnené

podmienky pre povolenie obnovy konania. Ako argumenty porušenia svojich práv uvádza

využitie právnych prostriedkov (dovolanie, odvolanie, návrh na obnovu konania).

Všetky skutočnosti uvádza sťažovateľ s cieľom dosiahnuť vyslovenie neplatnosti

zmluvy uzatvorenej medzi vlastníkmi bytov na ulici Za sokolovňou 3 a 5 v Bratislave

z 28. februára 1996 a Stavebným bytovým družstvom Bratislava I..

II.

Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti podľa čl. 127 ods. 1

rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú

porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd

vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola

vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom (ďalej len „základné práva a slobody“), ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Pri rozhodovaní o sťažnostiach

postupuje podľa o organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“).

Ústavný súd každú sťažnosť predbežne prerokuje a zisťuje, či nie sú dôvody na jej

odmietnutie podľa .

1. Podľa sťažnosť možno podať v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia. Sťažovateľ namieta porušenie svojich práv

rozsudkom Krajského súdu Bratislava č. k. -207 z 27. novembra 2000

(ktorý mu bol doručený 8. februára 2001). To znamená, že sťažnosť v časti, v ktorej

sťažovateľ označuje rozsudok Krajského súdu Bratislava ako rozhodnutie, ktorým boli

porušené jeho základné práva a slobody, bola podaná oneskorene, preto v tejto časti ústavný

súd sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa .

2. Sťažovateľ namieta v ďalšej časti sťažnosti porušenie svojich práv uznesením

Okresného súdu Bratislava I č. k. -260 z 10. septembra 2002. Toto rozhodnutie

je výsledkom konania o návrhu na povolenie obnovy konania, ktorému Okresný súd

Bratislava I nevyhovel, pretože sťažovateľ ako dôvod na obnovu konania neuviedol ani

jeden z dôvodov uvedených v . Súčasťou žiadneho

z práv, ktorých porušenie sťažovateľ namieta, nie je právo na povolenie obnovy konania.

Navyše, sťažovateľ využil podanie opravného prostriedku (odvolania) proti označenému

uzneseniu Okresného súdu Bratislava I, o ktorom v čase doručenia sťažnosti ústavnému

súdu nebolo rozhodnuté. Vyplynulo to z podania samotného sťažovateľa, ktorý len

predvída, že Krajský súd Bratislava zotrvá na svojom názore, že zmluva z 28. februára 1996

má charakter prikazovacej zmluvy.

Vzhľadom na tieto skutočnosti ústavný súd túto časť sťažnosti sťažovateľa odmietol

pre nedostatok svojej právomoci.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. februára 2003