Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 34/03
PDF · 106.56 KB
No categories available
II. ÚS 34/03
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. februára 2003
predbežne prerokoval sťažnosť L. K., bytom B., zastúpeného komerčným právnikom JUDr.
A. M., bytom I. pri D., vo veci porušenia jeho základných práv a slobôd upravených v čl. 20
ods. 3 a čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a v čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Bratislava I z 10. septembra 2002 č.
k. 21 C 147/98-260 a rozsudkom Krajského súdu Bratislava z 27. novembra 2000 č. k. 13
Co 334/2000-207, a takto
r o z h o d o l :
1. Sťažnosť L. K. v časti namietajúcej porušenie jeho základných práv a slobôd
rozsudkom Krajského súdu Bratislava č. k. 13 Co 334/2000-207 z 27. novembra 2000
o d m i e t a ako podanú oneskorene
2. Sťažnosť L. K. v časti namietajúcej porušenie jeho základných práv a slobôd
uznesením Okresného súdu Bratislava I č. k. 21 C 147/98-260 z 10. septembra 2002
o d m i e t a pre nedostatok svojej právomoci.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 23. decembra
2002 doručené podanie L. K., bytom B., (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci porušenia jeho
základných práv upravených v čl. 20 ods. 3 a čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky
(ďalej len „ústava“) a v čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej
len „Dohovor“) uznesením Okresného súdu Bratislava I č. k. 21 C 147/98-260
z 10. septembra 2002 a rozsudkom Krajského súdu Bratislava, č. k. 13 Co 343/2000-207
z 27. novembra 2000 označené ako „Návrh na začatie konania pred Ústavným súdom SR“.
Pretože podanie nespĺňalo náležitosti ustanovené v § 20 a § 50 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) ústavný súd vyzval sťažovateľa na jeho doplnenie. Sťažovateľ na výzvu
reagoval podaním z 20. januára 2003. Súčasťou odpovede bolo aj splnomocnenie pre
komerčného právnika JUDr. A. M., I. pri D., na zastupovanie sťažovateľa v konaní pred
ústavným súdom.
Sťažovateľ svojou sťažnosťou nadväzuje na podanie, ktoré bolo doručené ústavnému
súdu 24. októbra 2002 a ktoré bolo 29. novembra 2002 odložené podľa § 23a zákona
o ústavnom súde.
Sťažovateľ sa dožaduje vyslovenia porušenia svojich základných práv rozsudkom
Krajského súdu Bratislava č. k. 13 Co 334/2000-207 z 27. novembra 2000, ktorým Krajský
súd Bratislava ako odvolací súd zrušil rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 21 C
147/98-182 z 20. júna 2000 v časti úrokov a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konania
(v ostatnej časti bol rozsudok potvrdený). V súvislosti s namietaním porušenia vyššie
označených základných práv uvádza, že sa domáhal zrušenia zmluvy z 28. februára 1996 na
pojednávaní 27. novembra 2000, na ktorom Krajský súd Bratislava označil túto zmluvu ako
prikazovaciu, ale bezúspešne, a poznamenáva, že Krajský súd Bratislava (aj Okresný súd
Bratislava I) uprednostňuje záujmy správcu - družstevnej organizácie pred právami
vlastníka. Sťažovateľ sa dožaduje aj vyslovenia porušenia svojich práv uznesením
Okresného súdu Bratislava I č. k. 21 C 147/8-260 z 10. septembra 2002, ktorým Okresný sú
Bratislava I zamietol návrh na obnovu konania (o zaplatenie istiny v sume 2 661 Sk
s príslušenstvom), nakoľko podľa názoru Okresného súdu Bratislava I neboli splnené
podmienky pre povolenie obnovy konania. Ako argumenty porušenia svojich práv uvádza
využitie právnych prostriedkov (dovolanie, odvolanie, návrh na obnovu konania).
Všetky skutočnosti uvádza sťažovateľ s cieľom dosiahnuť vyslovenie neplatnosti
zmluvy uzatvorenej medzi vlastníkmi bytov na ulici Za sokolovňou 3 a 5 v Bratislave
z 28. februára 1996 a Stavebným bytovým družstvom Bratislava I..
II.
Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti podľa čl. 127 ods. 1
ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú
porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd
vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola
vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom (ďalej len „základné práva a slobody“), ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Pri rozhodovaní o sťažnostiach
postupuje podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii
Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).
Ústavný súd každú sťažnosť predbežne prerokuje a zisťuje, či nie sú dôvody na jej
odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
1. Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch
mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia. Sťažovateľ namieta porušenie svojich práv
rozsudkom Krajského súdu Bratislava č. k. 13 Co 334/2000-207 z 27. novembra 2000
(ktorý mu bol doručený 8. februára 2001). To znamená, že sťažnosť v časti, v ktorej
sťažovateľ označuje rozsudok Krajského súdu Bratislava ako rozhodnutie, ktorým boli
porušené jeho základné práva a slobody, bola podaná oneskorene, preto v tejto časti ústavný
súd sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
2. Sťažovateľ namieta v ďalšej časti sťažnosti porušenie svojich práv uznesením
Okresného súdu Bratislava I č. k. 21 C 147/98-260 z 10. septembra 2002. Toto rozhodnutie
je výsledkom konania o návrhu na povolenie obnovy konania, ktorému Okresný súd
Bratislava I nevyhovel, pretože sťažovateľ ako dôvod na obnovu konania neuviedol ani
jeden z dôvodov uvedených v § 228 Občianskeho súdneho poriadku. Súčasťou žiadneho
z práv, ktorých porušenie sťažovateľ namieta, nie je právo na povolenie obnovy konania.
Navyše, sťažovateľ využil podanie opravného prostriedku (odvolania) proti označenému
uzneseniu Okresného súdu Bratislava I, o ktorom v čase doručenia sťažnosti ústavnému
súdu nebolo rozhodnuté. Vyplynulo to z podania samotného sťažovateľa, ktorý len
predvída, že Krajský súd Bratislava zotrvá na svojom názore, že zmluva z 28. februára 1996
má charakter prikazovacej zmluvy.
Vzhľadom na tieto skutočnosti ústavný súd túto časť sťažnosti sťažovateľa odmietol
pre nedostatok svojej právomoci.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 26. februára 2003