Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 56/03
PDF · 104.05 KB
No categories available
III. ÚS 56/03
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. februára 2003
predbežne prerokoval sťažnosť S. D., Ústav na výkon väzby B., ktorou namieta pozbavenie
slobody inak ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon konaním Krajského súdu
v Bratislave vedeným pod sp. zn.. 1 T 45/01, a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť S. D. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 20. januára
2003 doručené podanie S. D., Ústav na výkon väzby B. (ďalej len „navrhovateľ“), ktorou
namietal pozbavenie slobody inak ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon,
v Ústave na výkon väzby Bratislava.
Z podania vyplýva, že obžalovaný S. D. je vo väzbe od 4. januára 2001 a aj napriek
tomu, že 4. januára 2003 mu uplynula zákonná dvojročná lehota trvania väzby, naďalej je
vo väzbe v Ústave na výkon väzby Bratislava. Navrhovateľ tvrdí, že do 13. januára
2003, keď podával sťažnosť, mu väzba nebola zákonným spôsobom predĺžená.
Ústavný súd listom z 28. januára 2003 vyžiadal od riaditeľa Ústavu na výkon väzby
v Bratislave kópiu rozhodnutia o predĺžení väzby navrhovateľa od 4. januára 2003.
Riaditeľ ústavu na výkon väzby pplk. Mgr. P. N. zaslal ústavnému súdu fotokópiu
uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn.
Ntv II 136/02 z 20. decembra 2002, na základe ktorého bola predlžená lehota trvania väzby
navrhovateľa do 4. júla 2003. Vyššie uvedené uznesenie bolo Ústavu na výkon väzby
Bratislava doručené 15. januára 2003. Pred doručením uznesenia bolo v deň rozhodnutia
najvyššieho súdu, t. j. 20. decembra 2002 doručené Ústavu na výkon väzby Bratislava
oznámenie najvyššieho súdu o predĺžení lehoty trvania väzby navrhovateľa do 4. júla 2003.
II.
Ústavný súd je podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)
oprávnený konať o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ktorými namietajú
porušenie svojich základných práv alebo slobôd upravených v ústave, alebo ľudských práv
a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika
ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv
alebo slobôd nerozhoduje iný súd.
Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti navrhovateľa ústavný súd skúmal jej zákonom
predpísané náležitosti upravené v § 20 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“), ako aj prípadné dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 citovaného zákona.
Medzi tie podmienky konania, ktoré ústavný súd pravidelne skúma pri predbežnom
prerokovaní každej sťažnosti, patrí aj jej opodstatnenosť.
O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, ak namietaným
postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo
slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi
postupom orgánu štátu a namietaným porušením základného práva alebo slobody. Za zjavne
neopodstatnenú sťažnosť možno považovať aj takú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní
ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného práva alebo slobody,
reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie.
Ústavný súd pri preskúmaní sťažnosti zistil z povahy veci a z predloženej kópie
uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. Ntv II 136/02, že namietané skutočnosti nezakladajú
možnosť porušenia osobnej slobody, ktoré ústava zaručuje každému v čl. 17 ods. 2.
Podľa čl. 17 ods. 2 ústavy nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak ako
z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody len pre
neschopnosť dodržať zmluvný záväzok.
Z odôvodnenia uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. Ntv II 136/02 vyplýva, že Krajský
súd v Bratislave návrh na predĺženie lehoty trvania väzby mu doručil včas v rámci lehoty
stanovenej v § 74 ods. 4 Trestného poriadku a u navrhovateľa naďalej trvajú dôvody väzby
podľa § 67 ods. 1 písm. a) ods. 2 Trestného poriadku.
Najvyšší súd na základe návrhu Krajského súdu v Bratislave 20. decembra 2002
rozhodol o predĺžení väzby do 4. júla 2003. Oznámenie o predĺžení väzby bolo Ústavu na
výkon väzby Bratislava doručené ešte v ten istý deň, a preto pozbavenie slobody
navrhovateľa po 4. januári 2003 nemožno považovať za nezákonné obmedzenie slobody,
ako to tvrdí vo svojej sťažnosti.
Na základe uvedených skutočností bolo potrebné sťažnosť navrhovateľa, ktorou
namietal pozbavenie slobody inak, ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon,
odmietnuť z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 26. februára 2003