Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 45/03

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. marca 2003

prerokoval sťažnosť JUDr. V. K., bytom P. B., zastúpeného advokátom JUDr. J. K., CSc.,

Advokátska kancelária, B., ktorou namietal porušenie jeho základných práv podľa čl. 17

ods. 2 a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd uznesením vyšetrovateľa Policajného zboru v Prešove sp. zn. ČVS: VP-412/10-93

z 31. marca 1993 a žiadal toto uznesenie zrušiť, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť JUDr. V. K. o d m i e t a ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. októbra

2002 doručená sťažnosť JUDr. V. K., bytom P. B. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného

advokátom JUDr. J. K., CSc., Advokátska kancelária, B., ktorou namietal porušenie jeho

základných práv podľa (ďalej len „“) a

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) uznesením

vyšetrovateľa Policajného zboru v Prešove sp. zn. ČVS: VP-412/10-93 z 31. marca 1993

o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia z trestného činu ohovárania podľa § 206

ods. 1 a 2 a žiadal, aby ústavný súd vydal tento nález: „Uznesenie

vyšetrovateľa PZ v Prešove ČVS: -VP-412/10-93 zo dňa 31. 3. 1993 sa zrušuje“.

Sťažovateľ uviedol, že trestné stíhanie, ktoré trvá viac ako 9 rokov, začalo i napriek tomu,

že nebolo preukázané úmyselné zavinenie a že „K ochrane svojich porušených práv

a slobôd som použil všetky právne prostriedky. Generálna prokuratúra SR a tým aj jej

podriadené zložky toto odmietali po celú dobu vyše 9 rokov (...) Z vyššie uvedeného

dôvodu považujem lehotu podania ústavnej sťažnosti za zachovanú.“ Za účastníka konania

označil „JUDr. K., Krajská prokuratúra v Trenčíne, Anenské námestie, Trenčín“ a ako

vedľajšieho účastníka označil: „Dr. V. H. GP SR, Župné námestie, Bratislava“.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal (...).

Podľa ústavný súd môže svojim rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd má v ústave a v presne definované právomoci,

ktorých uplatnenie je viazané na splnenie viacerých náležitostí návrhu na začatie konania.

Ústavný súd je viazaný návrhom na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených

v tomto zákone ( ).

Sťažovateľ, ktorý je kvalifikovane zastúpený, namietal porušenie jeho základných

práv podľa označených článkov a Dohovoru uznesením vyšetrovateľa Policajného

zboru v Prešove sp. zn. ČVS: VP-412/10-93 z 31. marca 1993 o začatí trestného stíhania

a vznesení obvinenia z označeného trestného činu. Ústavný súd toto uznesenie na základe

predmetnej sťažnosti nemohol preskúmavať, pretože sťažovateľ svoju sťažnosť, ktorou bol

ústavný súd vrátane jej návrhu na rozhodnutie (tzv. petitom) viazaný, nepodal v lehote

ustanovenej v .

Podľa tohto ustanovenia sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od

právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto

lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení

alebo inom zásahu dozvedieť.

Ústavný súd konštatuje, že toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť ešte v roku 1993

a že sťažovateľ predmetnú sťažnosť podal ústavnému súdu 17. októbra 2002, t. j. v čase,

keď už uplynula lehota ustanovená pre tento typ konania pred ústavným súdom. Vzhľadom

na formulovaný návrh na rozhodnutie opakované podania sťažovateľa orgánom prokuratúry

nemožno považovať za také právne prostriedky, ktorých využitie malo za následok

prerušenie alebo znovu začatie plynutia tejto lehoty, tak ako sa toho domáhal sťažovateľ.

Z týchto dôvodov bolo potrebné jeho sťažnosť posúdiť ako návrh podaný oneskorene

a rozhodnúť tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia (§ 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. marca 2003