Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 37/03

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. marca 2003

predbežne prerokoval sťažnosť SPP, a. s., so sídlom B., zastúpenej advokátom JUDr. J. R.,

B., ktorou namietala porušenie jej základných práv podľa a

Slovenskej republiky nečinnosťou Ministerstva financií Slovenskej republiky spočívajúcou

v nekonaní o vrátení preplatku osobitného odvodu do štátneho rozpočtu, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť SPP, a. s. o d m i e t a pre jej neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

SPP, a. s., B. (ďalej len „sťažovateľka“), podala sťažnosť doručenú ústavnému súdu

13. februára 2003, v ktorej požadovala, aby Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len

„ústavný súd“) vyslovil porušenie jej základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 35 ods. 1

(ďalej len „“) Ministerstvom financií Slovenskej

republiky (ďalej len „ministerstvo financií“) a prikázal tomuto ministerstvu konať o vrátení

preplatku osobitného odvodu do štátneho rozpočtu podľa o správnom

poriadku (správny poriadok).

Ústavný súd zo spisu ústavného súdu sp. zn. zistil, že v tomto konaní

podala sťažovateľka sťažnosť rovnakého obsahu a s rovnakým návrhom na rozhodnutie vo

veci samej. Senát ústavného súdu odmietol sťažnosť pre nedostatok právomoci podľa

a

Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení

jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), pretože od

1. januára 2002 ochrana pred nečinnosťou orgánu verejnej správy, ktorú sťažovateľka

namietala v tomto konaní, patrila do právomoci správneho súdnictva (§ 244 a nasl.

v znení ).

V tomto konaní sťažovateľka predložila spolu so sťažnosťou uznesenie Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. , ktorým 28. októbra

2002 bolo konanie v správnom súdnictve o žalobe proti ministerstvu financií zastavené pre

nedostatok právomoci najvyššieho súdu z dôvodov uvedených v odôvodnení tohto

rozhodnutia.

Z tohto uznesenia najvyššieho súdu sťažovateľka vyvodila vyčerpanie všetkých

právnych prostriedkov ochrany namietaných základných práv, a preto tvrdila, že už je daná

právomoc ústavného súdu.

Preto sťažovateľka podala sťažnosť rovnakého obsahu ako v konaní sp. zn. II. ÚS

61/02.

Podľa návrh nie je prípustný, ak sa týka

veci, o ktorej ústavný súd už rozhodol, okrem prípadov, v ktorých sa rozhodovalo len o

podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli splnené. Toto

ustanovenie sa uplatňuje aj v konaní o sťažnostiach podľa § 49 a nasl. zákona o ústavnom

súde.

Vo veci sťažovateľky ústavný súd rozhodol v konaní vedenom pod sp. zn. II. ÚS

61/02. Sťažnosť odmietol pre nedostatok právomoci, pričom právomoc patrí k podmienkam

konania ( ). Ústavný súd okrem tohto zistenia z obsahu

terajšej sťažnosti zistil, že táto sťažnosť má rovnaký obsah, ako i návrh na rozhodnutie vo

veci samej. Na tomto konštatovaní ústavný súd trvá napriek tomu, že sťažovateľka

predložila uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. . Toto uznesenie neodstránilo

nedostatok právomoci ústavného súdu v tomto konaní. Z jeho obsahu vyplýva len to, že

najvyšší súd zastavuje konanie pred ním pre nedostatok svojej právomoci.

Odstránenie takého nedostatku právomoci ústavného súdu, ktorý bol zistený v konaní

sp. zn. , však nemôže nastať len z dôvodu, že všeobecný súd rozhodne o veci

predtým predloženej na rozhodnutie ústavnému súdu. Ak zákonom (

Z. z., ktorým sa menil a dopĺňal ) došlo k rozšíreniu právomoci

správneho súdnictva rozhodovať o nečinnosti orgánov verejnej správy, a preto došlo

k zúženiu právomoci ústavného súdu rozhodovať o nečinnosti ministerstva financií (aj

iných orgánov verejnej správy), nemožno odstraňovať tento nedostatok právomoci

ústavného súdu len uplatnením nároku na súdnu ochranu pred všeobecným (správnym)

súdom a potom po rozhodnutí súdu v správnom súdnictve ten istý nárok na ochranu znovu

uplatniť voči ministerstvu financií na ústavnom súde. Na vznik právomoci ústavného súdu

by bolo v danom prípade nutné opätovne zákonom rozšíriť právomoc ústavného súdu

(zúžením právomoci správneho súdnictva), k čomu však nedošlo. Z toho vyplýva, že ani

súčasná sťažnosť nebola podaná v situácii, v ktorej je daná právomoc ústavného súdu.

Na základe obsahu posudzovanej sťažnosti, rozhodnutia sp. zn. zo

17. apríla 2002, uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. v súlade s § 24 ods. 1

písm. a) a vychádzajúc z uvedených záverov ústavný súd odmietol

sťažnosť pre jej neprípustnosť, ktorá spočíva v prekážke veci rozsúdenej bez toho, aby sa

zmenili ústavné a zákonné predpoklady na posudzovanie právomoci ústavného súdu

v tomto konaní oproti konaniu sp. zn. ( ).

Ústavný súd pre úplnosť pripomína, že sťažovateľka mala a mohla, za splnenia

zákonných predpokladov, podať sťažnosť proti najvyššiemu súdu, ak sa domnievala, že

najvyšší súd nekonal v súlade s jeho právomocou. Ústavný súd však nemôže alternovať

a nahrádzať rozhodovanie najvyššieho súdu tak, ako to navrhla sťažovateľka v tomto

konaní.

P o u č e n i e : Proti tomu rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. marca 2003