Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Csp/81/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad v konaní pred sudcom Mgr. Nina Kollárová v právnej veci žalobcu: Tatra banka, a. s., Hodžovo námestie 3, 811 06 Bratislava, IČO: 00 686 930, proti žalovanému: X. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XX, XXX XX E., štátny občan SR, o zaplatenie 18.295,02 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému n e p r i z n á v a voči žalobcovi náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 19.08.2019 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 18.295,02 eur spolu so zákonnými úrokmi z omeškania vo výške 5 % z tejto sumy od doručenia žaloby až do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Žalobu odôvodnil nasledujúcimi skutočnosťami. Žalobca ako postupník podľa Zmluvy o predaji časti podniku zo dňa 27.4.2017 nadobudol žalovanú pohľadávku od postupcu ZUNO BANK AG, Muthgasse 26, 1190 Viedeň, Rakúska republika - Spoločnosť registrovaná Obchodným registrom vedeným Obchodným súdom vo Viedni pod číslom FN 326454, konajúca prostredníctvom ZUNO BANK AG, pobočka zahraničnej banky, Digital Park 11, Einsteinova 23, 851 01 Bratislava, Slovenská republika, registrovaná Obchodným registrom Okresného súdu Bratislava 1, oddiel: Po, vložka č.: 1830/8, IČO: 36 867 594 (ďalej len „ZUNO"/„banka ZUNO“). Pohľadávka vznikla v súvislosti s úverovou zmluvou, a to Zmluvou o Kreditke, na základe ktorej bol žalovanému bankou ZUNO poskytnutý úver formou pridelenia úverového rámca a bola mu vydaná kreditná karta MasterCard č.XXXXXX******XXXX, ktorou mohol čerpať počas trvania Zmluvy o Kreditke dohodnutý úverový rámec. Žalobca ako nadobúdateľ nadobudol od banky ZUNO aj pohľadávky vzniknuté resp. súvisiace zo Zmluvou o Kreditke proti žalobcovi. Žalobca oznámil žalovanému nadobudnutie pohľadávky od banky ZUNO a žalovaný bol následne povinný uhradiť akékoľvek prípadné pohľadávky v súvislosti so Zmluvou o Kreditke žalovanému. Žalovaný bol teda osobou, ktorá bola na základe vyššie uvedených úkonov Zmluvy o Kreditke držiteľom kreditnej karty. Dňa 02.06.2017 teda došlo k ukončeniu vykonávania činnosti banky ZUNO a postúpeniu práv a povinností voči jej klientom, vrátane všetkých pohľadávok voči jej klientom z úverov na žalobcu. Žalobca teda nadobudol oprávnenia veriteľa vo vzťahu k vymáhaniu už existujúcich alebo budúcich pohľadávok, ktoré vznikli zo Zmluvy o Kreditke alebo v jej súvislosti. Banka ZUNO kreditnú kartu žalobcovi zrušila ešte pred ukončením svojej činnosti na území SR, a to na jeho vlastnú žiadosť, a žalobcu o tomto zrušení riadne informovala, pričom aj pred postúpením práv a povinností na žalobcu banka ZUNO posielala všetkým klientom vrátane žalovaného oznámenie o ukončení činnosti a povinnosti žalovaného vyrovnať prípadné pohľadávky už na účet výpovede trvania Zmluvy o Kreditke. Žalovanému teda zaniklo oprávnenie na používanie kreditnej karty. Od momentu ukončenia trvania Zmluvy o Kreditke už teda žalovanému zaniklo oprávnenie čerpania úverového

rámca prostredníctvom kreditnej karty a zaniklo aj oprávnenie používať kreditnú kartu v zmysle bodu 7.5 Zmluvy o Kreditke. Zároveň bol žalovaný povinný uhradiť v zmysle bodu 7.6 aj celý vyčerpaný úverový rámec. Žalovaný však nerešpektoval povinnosť prestať používať kreditnú kartu po zániku Zmluvy o Kreditke a naopak aj naďalej ju používal na vykonávanie platieb za tovary a služby. Keďže banka ZUNO po predaji časti podniku žalobcovi prestala svojim klientom poskytovať bankové služby súvisiace zo zúčtovaním transakcií vykonávaných kreditnými kartami, prebehol v roku 2017 v spolupráci so žalobcom a kartovou spoločnosťou MasterCard projekt, ktorý mal zabezpečiť jednak vypnutie zúčtovania vo všetkých systémoch či už banky ZUNO ako aj v kartovej spoločnosti Mastercard. V rámci tohto projektu malo byť zabezpečené aj ďalšie neskoršie doúčtovanie a evidencia tzv. dobehnutých transakcií zo zrušených kreditných kariet a mala byť umožnená aj evidencia neuhradených zostávajúcich neuhradených pohľadávok voči klientom. Dobehnuté transakcie ešte vznikajú alebo môžu vzniknúť aj určitý čas po zrušení platobných kariet, a to z dôvodov na strane obchodníkov, ktorí poskytli tovar alebo službu ešte počas platnosti karty, ale požiadali o zúčtovanie až po jej zrušení. Za týmto účelom boli z banky ZUNO niektoré služby zúčtovania dobehnutých transakcií a evidencie neuhradených úverových rámcov prevedené na žalobcu. Žalobca tak ako osoba, ktorá nadobudla pohľadávky voči klientom zo zmlúv o kreditných kartách, vedel aj po ich zániku platobných kariet evidovať neuhradené vyčerpané rámce voči pôvodným klientom a dlžníkom z kreditných kariet banky ZUNO. Aj napriek tomu, že v rámci daného projektu došlo k úkonom smerujúcim k zabráneniu ďalšieho používania kreditných kariet po ukončení trvania zmlúv o kreditkách resp. k zrušeniu kariet, sa žalovanému podarilo využiť technickú chybu resp. omyl v projekte, na základe ktorej boli aj zaniknuté a aj zrušené kreditné karty použiteľné na niektoré špecifické transakcie u niektorých e-commerce obchodníkov, ktoré sa zúčtovávali na ťarchu žalobcu aj napriek zrušeniu karty. Žalovaný práve využil tento nedostatok projektu a používal svoju kreditnú kartu aj naďalej, a to napriek tomu, že vedel o ukončení oprávnenia na jej používanie, ako aj napriek tomu, že týmto neoprávneným používaním vo veľkom rozsahu prečerpal svoj pôvodne pridelený úverový rámec. Žalobca teda vykonával transakcie a objednával si tovary a služby, ktoré si preberal a užíval a za ktoré cenu uhrádzal platbou zo zaniknutej a zrušenej kreditnej karty, a to bez toho, aby následne dané transakcie sám uhrádzal resp. mienil uhradiť žalobcovi. Žalovaný takto spolu vykonal 169 neoprávnených transakcií jeho kreditnou kartou, čím vytvoril pohľadávku žalobcu pôvodne vo výške 18.495,02 eur, ktorú sa následne žalobcovi ešte podarilo znížiť návratmi platieb od niektorých obchodníkov na konečnú sumu 18.295,02 eur. Žalobca ihneď ako odhalil uvedenú chybu v projekte, zabezpečil jej odstránenie a ďalšie znemožnenie tohto zneužívania kreditnej karty. Žalobca rovnako prešetrením transakcií z údajov, ktoré sprevádzali platby ako aj z informácií od obchodníkov, u ktorých bola kreditná karta používaná na nákupy jednoznačne zistil, že tovary a služby boli nakupované na účet žalovaného a kreditnú kartu teda zrejme používal žalovaný, preto žalobca kontaktoval žalovaného telefonicky a rovnako požiadal žalovaného aj písomne o uhradenie pohľadávky z neoprávnene čerpaných transakcií. Žalovaný však úhradu tejto dlžnej sumy nevyrovnal. Žalobca sa viac krát márne snažil o dohodu na vyrovnaní tejto pohľadávky, avšak nebol úspešný. Žalobca bol preto nútený obrátiť sa pre vyrovnanie tejto pohľadávky vzniknutej voči žalobcovi na súd. Žalobca týmto žiada žalovaného o zaplatenie neoprávnene vyčerpaného úverového limitu vo výške 18.295,02 eur z dôvodu doúčtovania neoprávnene žalovaným jeho zrušenou kreditnou kartou vykonaných transakcií, ktoré vznikli ako neoprávnené platby žalovaného pri zneužití zrušenej kreditnej karty na neoprávnené nákupy tovarov a služieb v celkovej výške 18.659,02 eur.

3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 16.12.2019 uviedol, že uplatnený nárok žalobcu v plnom rozsahu neuznáva, pretože si splnil všetky náležitosti bankou a VOP TB a. s.. tak ako je to zmluvou určené. Žalobcovi zaslal žiadosť o zrušenie kreditnej karty a to podanú dňa 03.10.2016 a v zmysle VOP TB a. s., a tá mala byt' zrušená podľa Čl. VIII., bod 8.1.1.. a to nasledujúceho dňa uzávierky, po doručení výpovede /viď VOP banky/, vrátane zaslania kreditnej karty žalobcovi, t. j. 04.10.2016 alebo najneskôr 05.10.2016. Zároveň zaslal oznámenie banke so svojím vyjadrením sa k celej situácií zo dňa 03.07.2018, kde sa vyjadruje k možnému prečerpaniu finančných prostriedkov, v zmysle ich VOP - TB, a. s. BA, článok VII. Bod 7.4., čo predkladá súdu k dôkazným prostriedkom, čo je z jeho strany na základe ukončenia zmluvného vzťahu a vrátenia kreditnej karty spoločnosti vylúčené. Následne mu TB a. s. BA zaslala dokument, v ktorom mu dáva na vedomie, že vec prešetria. Následne mu zaslali potvrdenie o zrušení žalovanej sumy spojenej so zrušením aj s kreditnou kartou, aj keď uvedený dátum na zrušení karty je podľa ich VOP nesprávny, pretože k zrušeniu došlo podstatne skôr a to min. 04.- 05.10.2016. Na základe vyššie uvedeného a VOP TB a. s. BA, čl. VII., bod 7.4., ktorá je definovaná o zodpovednosti za vzniknutú škodu je na strane žalobcu a jeho partnera, ktorý zmluvne zabezpečoval funkciu platobného styku nimi vydaných kariet a respektíve jeho zmluvného

partnera, ktorý zmluvne zabezpečoval funkciu platobného styku nimi vydaných kariet. Na základe vyššie uvedeného má za to, že na strane žalovaného mala byť strana, ktorá je v zmluvnom vzťahu so žalobcom a ktorá zapríčinila tento stav svojím nezodpovedným prístupom k viazanej spolupráci s bankou, pri technickom zabezpečení, aby nedošlo k napr. takýmto nedorozumeniam a finančným poškodeniam banky. Tvrdí s istotou a je nesporné„ že banka pri zlučovaní, resp. odkúpení banky ZUNO BANK AG, a. s. BA postupovala chybne, za spoluúčasti svojho zmluvného partnera, ktorý má s bankou zmluvu o vydávaní, prevádzkovaní takýchto platobných kariet, a ich spoločným konaním došlo k pochybeniu a zlyhaniu systému aj informačných technológií týchto zariadení - platobných kariet, čím došlo zároveň aj k poškodeniu záujmov a oprávnených práv jeho ako bývalého klienta banky. S odvolaním sa na VOP TB, a. s. BA, Článok VII.., bod 7.4 - že mala na túto nezrovnalosť vplyv „technická porucha, alebo iný nedostatok na strane banky!", dovoľuje si dať súdu do pozornosti, že na mieste žalovaného mala byt' spoločnosť, čo nakoniec sám žalobca v žalobe zo dňa 19.08.2019, bod 4. uvádza, ktorá túto situáciu zavinila, t. z., že v žalobe absentuje pasívna legitimácia jeho ako žalovaného, pretože on je ten, ktorého práva a oprávnené záujmy ako bývalého klienta boli poškodené po riadnom písomnom ukončení zmluvy a zaslaní s kartou na adresu bankovej spoločnosti. Na základe vyššie uvedeného navrhuje žalobný návrh voči jeho osobe v plnom rozsahu zamietnuť.

4. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 14.01.2020 k vyjadreniu žalovaného uviedol, že naďalej v plnom rozsahu trvá na pôvodne žalovanom nároku, čo do jeho výšky ako aj čo do jeho právneho titulu. Žalovaný podľa žalobcu v rozpore so skutočnosťou vo svojom vyjadrení resp. v pripojenom dokumente k vyjadreniu uvádza, že jeho kreditnú kartu po ukončení zmluvy so ZUNO bankou vrátil banke ZUNO. Žalobca rozporuje túto skutočnosť a uvádza, že žalovaný túto skutočnosť okrem jeho tvrdenia nijako nepreukázal. Podľa informácií od banky ZUNO sa kreditná karta nenachádzala v dokumentácii klienta, taktiež neexistuje dokument o jej odovzdaní a zlikvidovaní po prijatí bankou ZUNO, ktorý by mali k dispozícii, ak by skutočne došlo k jej odovzdaniu. Dovoľujú si zároveň pochybovať o pravdivosti tvrdenia žalovaného, nakoľko sídlom banky ZUNO bola Bratislava a ak by žalovaný kartu vrátil, zrejme by ju asi posielal do Bratislavy a ak by následne došlo k jej zneužitiu po jej doručení do Bratislavy, je jej opätovné používanie v E. viac ako nepravdepodobné. Naopak, žalobca z výpisu neoprávnene realizovaných transakcií identifikoval množstvo platieb v blízkosti bydliska žalovaného. Zo systémov zúčtovania transakcií žalobcu, žalobca vie preukázať záznamy z používania karty a to aj transakcií, kde bola fyzicky prítomná pravá aj keď zrušená kreditná karta žalovaného. To svedčí skôr o tom, že žalovaný neuvádza pravdivé údaje, keď tvrdí, že kartu vrátil banke ZUNO. Pri týchto transakciách bol fyzicky overený aj originálny čip kreditnej karty. Okrem toho bola prevažná väčšina transakcií vykonaná tak, že pri ich zadávaní, nakoľko išlo o platby v prostredí internetu, žalobca má záznamy z použitia personalizovaných bezpečnostných prvkov kreditnej karty žalovaného, ktoré je možné vykonať aj bez fyzickej prítomnosti kreditnej karty, nakoľko platby sa realizujú len na základe zadania údajov z kreditnej karty do online formulára obchodníka. Žalovaný kreditnú kartu vôbec neodovzdal/nevrátil banke ZUNO a po jej zrušení, resp. pri platbách po zrušení kreditnej karty, kartu ďalej používal a rovnako údaje z nej aj naďalej zadával do platobných formulárov v prostredí internetu, k čomu už nebol oprávnený. Ako dôkaz žalobca predložil zoznam transakcií a majú aj preukázané, že transakcie, ktoré zadával v prostredí internetu, boli zadávané z IP adresy, z ktorej obvykle zadával aj transakcie, ktoré vykonával pred zrušením kreditnej karty a rovnako služby, ktoré si objednával, boli doručované žalovanému. Mimochodom, žalovaný sa zatiaľ vôbec nevyjadril, či tieto transakcie nevykonával on alebo nejaká iná osoba, ktorej kartu umožnil používať. On sa len snaží vyviniť tvrdením o pochybení žalobcu. V predmetnom prípade však nešlo o technickú chybu, ktorá by spôsobila chybné zúčtovanie. Tvrdenie žalovaného, že nie je pasívne legitimovaný pri uplatnení nároku žalobcu na vrátenie bezdôvodného obohatenia vo výške neoprávnene vykonaných transakcií, ktoré boli vykonané bez právneho dôvodu alebo z dôvodu, ktorý odpadol, je nesprávne a účelové. Žalovaný je povinný vrátiť žalobcovi neoprávnené obohatenie, ktoré získal neoprávneným vykonávaním platieb zrušenou kreditnou kartou.

5. Súd vykonal dokazovanie prednesom povereného zástupcu žalobcu, výsluchom žalovaného a oboznámením s listinnými dôkazmi založenými v spise.

6. Poverený zástupca žalobcu na prvom pojednávaní poukázal na skutočnosti, ktoré boli uvedené v žalobe a v ich vyjadreniach a zotrval na nich. Na otázku, aby sa žalobca vyjadril k písomnému podaniu založenému na čl. 12 spisu, ktoré je nazvané Výzva na úhradu škody zo dňa 22.2.2018 a to jednak pokiaľ ide o názov tohto podania a jednak pokiaľ ide o skutočnosti uvádzané v podaní, že bankou Zuno mala byť riadne doručená žalovanému

výpoveď zmluvy o spotrebiteľskom úvere, poverený zástupca žalobcu uviedol, že takto majú nazývané tieto dokumenty, pokiaľ ide o výzvy na úhradu nejakých dlžných súm. Tým, že žalovaný vytvoril takúto vysokú pohľadávku, ktorá v podstate išla na ich ťarchu vo vzťahu ku kreditnej spoločnosti. Čo sa týka tej informácie o výpovedi, pokiaľ vie, tak súčasťou oznámenia o ukončení činnosti Zuno banky, nevie uviesť z akého dňa, boli aj zasielané vo všeobecnosti výpovede zmlúv o kreditkách. Zámerom teda bolo, aby boli ukončené ešte predtým, než všetko prejde na Tatra banku. Na otázku či neskúmali že by už nejaké zmluvy boli predtým ukončené, či už z jednej alebo z druhej strany uviedol, že k uvedenému sa momentálne vyjadriť nevie, pretože tieto pohľadávky, ktoré na banku prešli, boli v správe jedného oddelenia, nakoľko nešlo o ich štandardný produktový vzťah medzi Tatra bankou a klientom, toto oddelenie spravovalo tieto pohľadávky a prípadne môže súdu dodatočne doplniť, aký postup uplatňovali na tomto oddelení, či a kedy bola zasielaná nejaká výpoveď žalovanému. Je dôležité to, že samotný žalovaný uvádzal vo svojich vyjadreniach, že si je vedomý dátumu, k akému mala byť zmluva ukončená na jeho vlastnú žiadosť a teda že ďalšie používanie kreditnej karty a to, že ju používal neoprávnene, vedel. A teda tvrdil aj, že kartu odovzdal, vzhľadom na to, že mal vedomosť, že zmluva bola ukončená.

7. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 20.08.2021 doplnil odpovede na otázky položené na vyššie uvedenom pojednávaní. Po opätovnom preverovaní ukončenia trvania Zmluvy o kreditke uvádzajú, že zmluva bola ukončená na požiadanie žalovaného zo dňa 03.10.2016 a to ku dňu 31.10.2016. V tento deň banka ZUNO odoslala žalovanému aj oznámenie formou SMS správy a teda skončilo oprávnenie žalovaného kartu používať. Žalovaný však kreditnú kartu nevrátil a kartu si ponechal vo svojej dispozícii. V júni roku 2017 došlo k ukončeniu vykonávania činností banky ZUNO a banka posielala všetkým svojim v tom čase existujúcim klientom oznámenia o ukončení činnosti ako aj elektronickou cestou výpovede držiteľom kariet. V prípade Zmluvy o kreditke žalovaného tiež odoslala toto oznámenie a zrejme aj výpoveď, aj keď táto už síce nemala žiadne právne účinky na ukončenie Zmluvy o kreditke, ale banka ZUNO zrejme z dôvodu zabezpečenia právnej istoty poslala výpoveď žalovanému zrejme aj opakovane. Túto okolnosť dnes už nevedia ďalej prešetriť, nakoľko príslušná banka ZUNO už svoju činnosť nevykonáva. Táto okolnosť však v posúdení oprávnenia používať zrušenú kartu nie je právne natoľko významná, pretože aj sám žalovaný pripúšťa, že mal vedomosť o ukončení Zmluvy o kreditke (ešte z októbra 2016). A teda vedel, že kreditnú kartu už nie je oprávnený používať. Po prevzatí neuhradených pohľadávok, resp. pohľadávok, ktoré vznikali z používania kreditnej karty, žalobca zaevidoval z dôvodu opakovaného používania zrušenej kreditnej karty žalovanú pohľadávku vo výške uvedenej v žalobe. Preto žalobca prostredníctvom oddelenia vymáhania pohľadávok (oddelenie collection) od žalovaného ako osoby z IP adresy, ktorej boli vykonávané platby ako aj na adresu, ktorej po preverení od obchodníkov mali byť doručované nakupované tovary a služby, vymáhal vrátenie tejto pohľadávky ako sumy vykonaných transakcií, ktoré boli vykonané na škodu žalobcu. V tomto liste s názvom „Výzva na úhradu škody" sa nie úplne správne odvolávali na ukončenie výpoveďou zo strany ZUNO banky. Vzhľadom na skutočnosť, že k podobnej situácii, kedy bývalí klienti ZUNO banky použili kreditné karty po ich zrušení, došlo vo viacerých prípadoch a Zmluvy o kreditke iných klientov boli ukončené naozaj výpoveďami zo strany ZUNO banky, oddelenie vymáhania sa v liste nie úplne správne oprelo tiež o tento predpoklad. Bez ohľadu na túto nepresnosť platí, že aj keď kreditná karta žalovaného bola zrušená na žiadosť žalovaného, jeho oprávnenie používať ju aj po ukončení zmluvy skončilo. Na vysvetlenie nezrovnalosti ešte uvádzajú, že žalovaný si v banke ZUNO žiadal o vydanie viacerých kreditných kariet, resp. viac krát podával žiadosti o vydanie kreditnej platobnej karty, pričom zrejme niektorým jeho žiadostiam nevyhovela. Banka ZUNO vo svojom systéme evidovala minimálne dve Zmluvy o spotrebiteľskom úvere - „Zmluvy o Kreditke" pod dvomi rôznymi číslami. Jedna zmluva bola evidovaná pod číslom XXXXXXXXXXXXXXXX - táto má uvedený dátum jej uzavretia deň 16.07.2015 a druhá pod číslom XXXXXXXXXXXXXXXX s dňom uzavretia 01.02.2016, ktorú uvádza ako uzavretú aj žalovaný. Ďalej žalobca uviedol, že opakuje podstatné skutočnosti a právne argumenty. Zároveň žalobca ako právny nástupca banky ZUNO eviduje pohľadávku vzniknutú ako pohľadávku z neoprávneného používania kreditnej platobnej karty MasterCard č. XXXXXX**"**XXXX, ktorá bola vydaná a odovzdaná práve žalovanému. Transakcie/platby vykonané touto platobnou kartou resp. na základe údajov z tejto kreditnej karty boli vykonávané aj v čase po tom, ako či už žalovaný svojím vlastným úkonom (žiadosť o zrušenie kreditky) alebo ZUNO banka výpoveďou všetkých platobných kariet pri ukončení svojej činnosti bolo jednoznačné, že kreditky (vrátane kreditnej karty žalovaného) boli zrušené a všetky zmluvy ukončené. Nijaký klient vrátane žalovaného teda už nebol oprávnený

používať kreditku po jej zrušení. Z dôvodu chyby v jednom zo systémov ZUNO banky, ktorý prevzali, pre evidovanie ešte nevyrovnaných pohľadávok z kreditných kariet bolo technicky možné, aby pôvodní klienti ZUNO banky vykonávali platobné transakcie kreditkami aj napriek oznámeniu o zrušení týchto kariet. Takéto transakcie sa však nezúčtovali žalovanému ale žalobcovi, pričom žalovaný zjavne vedel resp. sa domnieval, že žalobca na danú chybu resp. zúčtovanie platieb nepríde a danú pohľadávku nebude musieť uhradiť. Z výpisu ku kreditnej karte MasterCard č. XXXXXX******XXXX evidujú množstvo transakcií po dátume ukončenia trvania jednak Zmluvy o spotrebiteľskom úvere a jednak činnosti ZUNO banky, pričom z detailov platieb a priebehu transakcií je zrejmé, že kreditnú kartu používala osoba, ktorá používala rovnakú IP adresu a teda na platby v internetovom prostredí bolo používané to isté zariadenie, ktoré bolo používané v minulosti žalovaným. Rovnako pri niektorých platbách po ich prešetrení u obchodníkov boli overená adresa + adresa elektronickej pošty ako aj telefóne číslo, ktoré sa zhodovali s údajmi žalobcu. Z uvedených detailov platieb je zrejmé, že tovary a služby kupované prostredníctvom tejto platobnej karty boli doručované práve žalovanému. Rovnako boli vykonané aj platby s fyzickou prítomnosťou platobnej karty pri platbe, kde sa jednalo o nižšie sumy a platby prebehli na zariadeniach u obchodníkov, ktorých sídlo sa nachádzalo neďaleko bydliska žalovaného. Z uvedených dôvodov je žalobca presvedčený, že transakcie zrušenou platobnou kartou vykonával práve žalovaný. Tento nakupoval tovary a služby bez toho, aby následne uhradil sumu týchto platieb žalobcovi, ktorý bol týmito transakciami zaťažený. Žalovaný sa zrejme spoliehal, že žalobca na danú chybu nepríde. Žalobca po objavení chyby karty bezprostredne znemožnil ďalšie používanie karty a požaduje vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo žalovanému z dôvodu vykonania platieb zrušenou kartou a zúčtovanie daných transakcií na ťarchu žalovaného. Žalovaný síce spochybňuje, na základe ktorej z dvoch uvedených Zmlúv o spotrebiteľskom úvere mu bola daná kreditná karta vydaná, avšak obe tieto zmluvy (ak by aj boli v minulosti so ZUNO bankou uzavreté alebo nie) boli v čase vykonaných transakcií už nepochybne zrušené a trvanie zmlúv a teda aj oprávnenie používať kreditnú kartu bolo ukončené. A to bez ohľadu na skutočnosť, či zmluva skončila výpoveďou zo strany ZUNO banky alebo žiadosťou o rušenie kreditky zo strany žalovaného. Táto právna okolnosť je z pohľadu žalobcu irelevantná, nakoľko je nepochybné, že žalovaný už stratil oprávnenie používať kreditnú kartu, aj keď by ju zrušil sám. Rovnako je nepodstatné, či žalobca pôvodne vyrovnal čerpanie z kreditnej karty, nakoľko žalovaná pohľadávka z bezdôvodného obohatenia z používania zrušenej kreditnej karty (resp. z používania jej údajov) vznikla neskôr až po ukončení trvania zmluvy. Uznesenie orgánov činných v trestnom konaní však vzhľadom na odlišnú povahu a podstatu trestného konania a posudzovanie trestnosti uvedeného činu nemá bezprostredný vplyv na posúdenie nárokov žalobcu uplatneného v tomto konaní.

8. Žalovaný na prvom pojednávaní uviedol, že celý ten návrh je na základe zmluvy, ktorú ani nepodpísal so Zuno bankou. Zmluva bola z nevie ktorého dátumu na úver vo výške 600,- eur, tú riadne podpísal, všetko prebehlo ako malo. Zmluvu uzatvoril so Zuno bankou. Zmluva bola uzatváraná prostredníctvom internetu, bola to internetová banka, takže bolo to prostredníctvom SMS správy, ale ten úver, ktorý s nimi uzavrel, potom aj vyplatil a zrušil. Všetko uvádza v svojom vyjadrení. Len počas toho policajného vyšetrovania sa zistilo, že Tatra banka dala trestné oznámenie naňho na základe zmluvy, ktorá je aj predmetom tohto konania, resp. je tu uvádzaná, z júla, ktorú neuzavrel a na to prišla aj polícia a preto aj vyšetrovanie bolo ukončené pre nedostatok dôkazov. Snažil sa toto rozhodnutie nájsť, keďže sa sťahoval, nájsť ho nemôže, ale myslí, že sa to dá vyžiadať od polície. Tvrdí, že polícia tieto skutočnosti, že zmluvu neuzavrel, v rámci vyšetrovania preverovala. Mal oznámenie od žalobcu, že všetko bolo riadne ukončené, aj kreditka bola zrušená. On žiadne platby nerealizoval prostredníctvom tejto kreditky. Kreditku vrátil, veď na základe toho dali aj to potvrdenie, že bola zrušená. Nevie, aký má prehľad Tatra banka, keď zmluvu, ktorú neuzavrel, ňou argumentujú a ju predkladajú a zároveň uvádzajú, že kreditnú kartu neodovzdal. Kreditnú kartu odoslal poštou Zuno banke po ukončení úverovej zmluvy, presný dátum už uviesť nevie. So Zuno bankou mal len jednu zmluvu, teda čo sa týka kreditnej karty, a to tú, o ktorej hovoril a ktorú žalobca nespomína v tomto konaní, ktorá bola na tých 600,- eur a tá bola ešte niekedy z februára 2015, mal by ju mať.

9. Na poslednom pojednávaní poverený zástupca žalobcu uviedol, že poukazuje na všetky ich vyjadrenia a predložené listiny. Majú za to, že ide o pohľadávku, ktorá vznikla z titulu bezdôvodného obohatenia získaného bez právneho dôvodu a to používaním vydanej kreditnej karty aj napriek tomu, že táto bola zrušená žalovaným. Z výpisu ku kreditnej karte, ktorý dokladali aj do konania, vyplýva a je zrejmé, že kreditnú kartu používal práve žalovaný a to s poukazom na skutočnosť, že karta bola fyzicky

používaná v blízkosti bydliska žalovaného, pri niektorých typoch platieb je vidieť, kto bol objednávateľ, kde je označená adresa žalovaného, telefónne číslo a e-mailový kontakt pri platbách zadaných cez túto kreditnú kartu za tovary a služby. Žalovaný aj mal úmysel spochybňovať, ktorá zmluva bola uzatvorená, avšak či už to bola jedna alebo druhá, táto karta bola vydaná a táto pohľadávka nevznikla zo zmluvy ako nárok, ktorý by im patril zo zmluvy, ale na základe skutočností, že kreditná karta, ktorá bola zrušená či už výpoveďou alebo na základe žiadosti žalovaného a tým teda zaniklo trvanie tejto zmluvy. Žalovaná pohľadávka predstavuje bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného získané plnením bez právneho dôvodu. Vzhľadom na množstvo platieb, ktoré boli vykonané touto kartou, je zrejmé, že to nie je správanie typické pre páchateľa, ktorý by kartu odcudzil, pretože ten by sa snažil vybrať čo najviac, čo mu karta umožní na jeden raz. A neboli by to platby v takých malých položkách za tovary a služby. Karta bola v podstate využívaná a používaná až do momentu, kedy prišli na chybu v systéme, ktorá umožnila, že karta bola aktívna aj napriek tomu, že bola formálne zrušená. Niekoľko platieb bolo aj zamietnutých u slovenských obchodníkov, u zahraničných to väčšinou prešlo skrz nejakú systémovú chybu. Čo sa týka tých zmlúv, žalobca prevzal celý systém Zuno banky a v prípade žalovaného boli evidované 2 zmluvy o kreditke, jedna z roku 2015 a jedna z roku 2016 a táto kreditná karta. Samotný žalovaný nepopiera, že zmluva o kreditke v roku 2016 bola uzavretá a teda kreditná karta mu bola vydaná. Rovnako z tvrdení vyplýva, že kreditnú kartu mal a kreditnú kartu používal. Uvedené pohľadávky vznikli až potom ako bola karta zrušená, v čase po tom, ako systém Zuno bank a tieto pohľadávky prechádzali na Tatra banku. Je potrebné poznamenať, že na Tatra banku prechádzal celý systém a všetci klienti, obrovské množstvo zmlúv a pohľadávok a akonáhle bola táto chyba v systéme detekovaná, bola táto kreditná karta hneď zrušená a deaktivovaná. Zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva, že by boli povinní klienta ihneď informovať. Bol informovaný a kontaktovaný hneď potom ako na uvedené prišli. Žalovaný doposiaľ nepovedal, čo sa s kreditnou kartou stalo, ako s ňou naložil. Skutočnosť, že sa pohľadávka vyšplhala až do takejto výšky za pár mesiacov, je fakt, že žalovaný kartu pravidelne používal aj po jej zrušení. Nie je sporné, že žalovanému kreditka bola vydaná, že zmluva bola zrušená a teda je irelevantné teraz poukazovať, že ktorá z tých zmlúv to bola. V systéme majú evidované obidve zmluvy, aj z roku 2015 aj z roku 2016 pri tomto klientovi a bola evidovaná kreditná karta s týmto číslom, ktorá mu bola vydaná pravdepodobne na základe zmluvy z roku 2016. Žalovanému bola celkovo vydaná len jedna kreditka s týmto číslom, pravdepodobne na základe zmluvy z roku 2016. Zrejme došlo k nejakej chybe pri evidencii právneho predchodcu, lebo inú kreditku, ktorá by bola vydaná na základe skoršej zmluvy z roku 2015, neevidujú. Išlo o to, že jedna funkcionalita v systéme pre kreditné karty nebola vypnutá. Podstata tej chyby bola v tom, že v nastavení kreditnej karty nebola zrušená jej funkcionalita, ktorá umožňovala túto kreditnú kartu aktívne využívať aj potom, ako bola formálne zrušená, k úniku informácií nedošlo.

10. Na poslednom pojednávaní žalovaný uviedol, že čo sa týka tej kreditnej karty, nevie ako mohla byť vydaná tá kreditná karta, keď zmluva sa viaže ku kreditnej karte a on tú zmluvu ani nepodpísal. Myslí zmluvu zo dňa 16.07.2015. Tatra banka priznáva nejaké chyby v systéme, takže nevie, prečo chce zvaliť chybu naňho, keď je zjavné, že chyba je na ich strane. Keď sa už tie veci stali, čo tvrdia, prečo ho ako klienta, teda majiteľa tej karty neinformovali hneď pri prvej platbe a keď nie vtedy, tak potom, keď dosiahla výšku naplňujúcu skutkovú podstatu trestného činu, ale až keď dosiahla táto suma žalovanú výšku. Nesplnili si tým potom svoje povinnosti ako banka. Podotýka, že on mal kreditnú kartu, ktorá bola vydaná k zmluve z roku 2016. Teda reálne získal kreditnú kartu až vo februári 2016 s limitom 500,- eur. A tá karta bola vyplatená a zrušená. Keď sa jedná o chyby v systéme, tak mohli uniknúť aj nejaké informácie o ňom, ktoré tvrdia, že sú na jeho meno, číslo, to chce k tomu povedať. Vlastne banka mala všetky informácie o ňom. Takže nevie, kto tam s tým narábal, kto mal na starosti tieto veci.

11. V záverečnej reči poverený zástupca žalobcu uviedol, že vo veci už všetko uviedli a poukázal na všetky podania a vyjadrenia. Trvajú na tom, že im nárok uplatňovaný v tomto konaní voči žalovanému patrí, nakoľko všetky skutočnosti preukázané a tvrdené osvedčujú skutočnosť, že kreditná karta po jej zrušení bola aktívne využívaná práve žalovaným aj napriek tomu, že vedel a mal vedomosť, že kreditná karta bola zrušená. Navrhujú súdu, aby žalovaného zaviazal na zaplatenie uplatneného nároku. Ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania nemajú. Trovy konania si neuplatňujú.

12. V záverečnej reči žalovaný uviedol, že nechce doplniť nič, len že kartu fyzicky po zrušení nepoužíval, o žiadnych transakciách, ktoré uvádza žalobca, nevie. Ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania nemá. Trovy konania si neuplatňuje.

13. Po poslednom pojednávani písomným podaním doručeným súdu 23.12.2021 žalobca oznámil, že berie späť výrok o trovách konania vyslovený na poslednom pojednávaní a trovy konania si uplatňuje.

14. Vykonaným dokazovaním zistil súd nasledujúci skutkový stav a právny stav.

15. Medzi žalobcom a jeho právnym predchodcom ZUNO BANK AG, spoločnosť založená a existujúca podľa právnych predpisov Rakúska, so sídlom Vordere Zollamtsstrasse 13 3.OG, Viedeň 1030, Rakúsko, zapísaná v Obchodnom registri Obchodného súdu vo Viedni, registračné č. FN 326454f bola uzavretá Zmluva o predaji časti podniku (čl. 48) s účinnosťou dňa 2. júna 2017, podpisy overené dňa 26.04.2017. Žalobca v konaní predložil Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXXXXXXXX („Zmluva o kreditke“) zo dňa 16.07.2015 svojho právneho predchodcu(čl.5) a žalovaný Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXXXXXXXX („Zmluva o kreditke“) zo dňa 01.02.2016 právneho predchodcu žalobcu (čl.102). K ukončeniu činnosti právneho predchodcu žalobcu na území SR došlo dňa 02.06.2017, pričom ešte právny predchodca žalobcu zrušil kartu žalovanému na jeho vlastnú žiadosť. Samotný žalobca v písomnom podaní (čl. 26) potvrdil žalovanému, že eviduje žiadosť o zrušenie karty zo dňa 03.10.2016 a k zrušeniu došlo dňa 31.10.2016. K výberom došlo v období od 21.08.2017 do 19.01.2018, celkom 169 krát (zoznam na čl. 9 a zoznam časti výberov s uvedením objednávateľa a dodacích údajov na čl.54 predložený žalobcom), t. j. po zrušení karty. Žalobca zaslal žalovanému výzvu na úhradu škody zo dňa 22.02.2018 (čl. 12) Uznesením Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Poprade, odbor kriminálnej polície ČVS: ORP- XXX/X-J.-E.-XXXX zo dňa 01.12.2020 bolo trestné stíhanie podľa vo veci prečinu neoprávnené vyrobenie a používanie platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa v jednočinnom súbehu s prečinom krádeže podľa , , ktorého sa dopustil doposiaľ páchateľ tak, že na doposiaľ nezistenom mieste, doposiaľ nezisteným spôsobom vykonal v období od 21.08.2017 do 19.01.2018 v nezistenom čase doposiaľ 169 doposiaľ nestotožnených finančných operácií, na základe ktorých boli z účtu X. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., D. XXXX/XX, č. XXXXXX******XXXX vedeného v Zuno Banka AG, postupne odpočítané sumy v celkovej výške 18.495,02 eur, pričom k uvedeným finančným operáciám došlo bez vedomia a súhlasu X. U., čím mu takto neznámy páchateľ svojim konaním spôsobil škodu vo výške 18.495,02 eur prerušené, pretože sa vykonanými úkonmi nezistili skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie proti určitej osobe. Uznesením Okresnej prokuratúry Poprad, XPv XXX/XX/XXXX-XX zo dňa 08.02.2021 bola v predmetnej veci podľa zamietnutá sťažnosť žalobcu proti vyššie citovanému uzneseniu zo dňa 01.12.2020.

16. Podľa bodu 9.5.6 Všeobecných obchodných podmienok ZUNO BANK, AG, pobočka zahraničnej banky pre fyzické osoby-nepodnikateľov (od čl. 55): „Zodpovedáte za škody spôsobené použitím karty, ak ZUNO preukáže, že transakcia kartou bola riadne autentifikovaná, zaznamenaná v systéme a zaúčtovaná a že na ňu nemala vplyv žiadna technická porucha alebo iný nedostatok na strane ZUNO, pokiaľ nie je v článku 9.5.2 až 9.5.4 VOP uvedené inak. ZUNO nezodpovedá za škody spôsobené v súvislosti s použitím karty v dôsledku okolností nezávislých od vôle ZUNO, napríklad pri odmietnutí alebo nesprávnej autorizácii v dôsledku zlyhania spracovateľského systému autorizačného centra alebo telekomunikačných liniek, vypadnutia dodávky elektrického prúdu, zlyhania bankomatu a pod.. ZUNO tiež nezodpovedá za škody vzniknuté v prípadoch, ak obchodník uplatní svoje právo voči vám v súlade so zmluvnými alebo obchodnými podmienkami, ktoré boli medzi vami dohodnuté (najmä transakcie za objednaný tovar a služby, ktoré neboli vami náležite zrušené v súlade so zmluvou s obchodníkom).“

17. Podľa v znení neskorších predpisov, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

18. Podľa , a v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy

koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

19. Podľa o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len „“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

20. Podľa , , kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. 21. Podľa , je žalovaný povinný bezdôvodné obohatenie vydať tomu, na úkor koho sa obohatil, teda žalobcovi.

22. Podľa , záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

23. Žalobca v sporovom konaní, ktoré sa začína podaním žalobného návrhu, je povinný uviesť skutočnosti, o ktoré sa opiera jeho právo alebo iný nárok. Podstatou tejto povinnosti je tvrdenie skutočností rozhodujúcich z hľadiska veci samej. Žalovaný ako druhá procesná strana má povinnosť tvrdiť skutočnosti, ktoré vo svojej podstate znamenajú alebo znamenali, že právo (nárok) žalobcu nevzniklo, zaniklo, zmenilo sa, prípadne je tu iná prekážka pre jeho súdne uplatnenie. Tieto povinnosti tvrdenia sú základom pre bremeno tvrdenia, ktoré spravidla zaťažuje obe protistojace procesné strany. Neunesenie bremena tvrdenia vyúsťuje do procesného neúspechu toho účastníka sporu, ktorý nedokázal formulovať tvrdenia o konkrétnych skutočnostiach, ak tieto skutočnosti boli predpokladom na použitie pravidla správania obsiahnutého v právnej norme. Každého z účastníkov sporového občianskeho súdneho konania zaťažuje povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (tzv. dôkazná povinnosť). Cieľom tejto dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na sporovej strane, bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie tejto dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých stranou v opačnom procesnom postavení než je strana, ktorá nesplnila alebo nedostatočne splnila svoju dôkaznú povinnosť

24. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na sporových stranách. Sporová strana, ktorá neoznačí dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i tú sporovú stranu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť sporovej strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre sporovú stranu nepriaznivé rozhodnutie.

25. Ako uviedol samotný žalobca v žalobe a aj v priebehu konania, pre technickú chybu boli na tomto základe zaniknuté a aj zrušené kreditné karty použiteľné na niektoré špecifické transakcie u niektorých e-commerce obchodníkov, ktoré sa zúčtovávali na ťarchu žalobcu aj napriek zrušeniu karty. Skutočnosť, že by práve žalovaný využil túto technickú chybu a používal svoju kreditnú kartu aj naďalej, nebola v konaní preukázaná (že boli pri niektorých transakciách uvedené údaje žalovaného, súd nepovažuje za relevantný dôkaz preukazujúci bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného).

26. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že k zrušeniu predmetnej karty došlo pred ukončením činnosti právneho predchodcu žalobcu na území SR a pred uskutočnením predmetných transakcií; že došlo k používaniu zrušenej karty, čo možno vyhodnotiť ako stav majúci základ v technickej poruche neošetrenej právnym predchodcom žalobcu resp. žalobcom, nemožno pričítať žalovanému.

(I keď žalobca uviedol, že neuplatňuje nárok na zmluvnom základe, súd v súvislosti s uvedeným poukazuje aj na znenie bodu 9.5.6 Všeobecných obchodných podmienok ZUNO BANK, AG, pobočka zahraničnej banky pre fyzické osoby-nepodnikateľov, citovaným v bode 16. odôvodnenia)

27. Na základe horeuvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd žalobu zamietol, nakoľko žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno, keď v konaní dostatočnými dôkazmi nepreukázal, že základ jeho nároku ako aj rozsah uplatnený v žalobe je dôvodný. Žalobca nijako súdu nepreukázal, že predmetné výbery zrealizoval žalovaný, čo bolo aj predmetom trestného stíhania, porušenie zmluvných povinností zo strany žalovaného súd neskúmal (nebolo v konaní žalobcom tvrdené, namietané ani preukazované, nakoľko uviedol, že si neuplatňuje nárok na zmluvnom základe, ale len titulom bezdôvodného obohatenia plnením bez právneho dôvodu).

28. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

29. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

30. Súd podľa citovaných zákonných ustanovení úspešnému žalovanému voči žalobcovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si náhradu trov konania neuplatnil, doposiaľ mu žiadne trovy konania ani nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.