Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 65/03

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-22

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. marca 2003

predbežne prerokoval sťažnosť F. H, t. č. Ústav na výkon trestu, L., zastúpeného

advokátkou JUDr. V. F., K., vo veci porušenia jeho základných práv a slobôd zakotvených

v čl. 6 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení

protokolov č. 3, 5 a 8 rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

z 29. apríla 2002 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť F. H. o d m i e t a ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. októbra

2002 doručená sťažnosť F. H., t. č. Ústav na výkon trestu, L. (ďalej len „navrhovateľ“),

zastúpeného advokátkou JUDr. V. F., K., vo veci porušenia jeho základných práv a slobôd

zakotvených v čl. 6 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“) v znení protokolov č. 3, 5 a 8 rozsudkom Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. z 29. apríla 2002.

Z obsahu sťažnosti vyplynulo, že navrhovateľ bol rozsudkom najvyššieho súdu

sp. zn. uznaný vinným zo spáchanie trestného činu vraždy spolupáchateľstvom

podľa a a a v znení

neskorších predpisov v jednočinnom súbehu s trestným činom nedovoleného ozbrojovania

podľa v znení neskorších predpisov, a preto bol odsúdený na

úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 13 rokov so zaradením do III. nápravnovýchovnej

skupiny a bola mu spoločne a nerozdielne s ostatnými obžalovanými uložená povinnosť

nahradiť škodu.

Navrhovateľ tvrdí, že závery a domnienky súdu majú skôr povahu vyšetrovacích

verzií ako zistení súdu, že súd rozhodol bez dostatku usvedčujúcich dôkazov, ktoré by

preukázali spáchanie skutkov, za ktoré bol odsúdený, ako aj, že súd neprihliadal na dôkazy,

ktoré svedčili v jeho prospech. Porušenie svojho práva na spravodlivé súdne konanie, podľa

ktorého má každý právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej

lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu, tak ako to zakotvuje čl. 6 ods.

1 dohovoru, vidí hlavne v súvislosti s úkonmi týkajúcimi sa výpovede utajeného svedka.

Ďalej uvádza, že zo zásady prezumpcie neviny vyplýva, že obvinenému sa musí vina

dokázať úplne a nepochybne a v prípade pochybností o skutkovej otázke významnej pre

rozhodnutie sa musí rozhodnúť v prospech obvineného (in dubio pro reo), čo podľa tvrdenia

navrhovateľa sa v jeho prípade nestalo, pretože napriek objektívnej existencii dôvodných

pochybností došlo k jeho odsúdeniu.

Navrhovateľ v závere svojej sťažnosti uviedol, že žiada, aby ústavný súd rozhodol,

že rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn. z 29. apríla 2002 bolo porušené jeho

základné právo zakotveného v čl. 6 ods. 1 a 2 dohovoru. Zároveň žiada, aby ústavný súd

zrušil rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. z 29. apríla 2002 a vrátil vec

najvyššiemu súdu na ďalšie konanie.

II.

Ústavný súd je podľa (ďalej len „“)

oprávnený konať o sťažnostiach, ktorými fyzické osoby alebo právnické osoby namietajú

porušenie svojich základných práv alebo slobôd upravených v ústave, alebo ľudských práv

a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika

ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv

a slobôd nerozhoduje iný súd. Podmienky konania o sťažnostiach sú upravené

v ustanoveniach § 20 ods. 1 a § 49 až 56 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“), pričom nesplnenie všeobecnej alebo osobitnej podmienky je dôvodom na

odmietnutie sťažnosti podľa § 25 ods. 2 citovaného zákona. Ústavný súd preto predbežne

prerokoval sťažnosť sťažovateľa a skúmal, či neexistujú dôvody na jej odmietnutie podľa

.

Podľa ustanovenia sťažnosť možno podať

v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo

upovedomenia o inom zásahu.

Ústavný súd na základe fotokópie dokladu – doručenky o prevzatí rozsudku

najvyššieho súdu sp. zn. navrhovateľom zistil, že rozsudok mu bol doručený

20. júna 2002. Fotokópiu dokladu ústavný súd vyžiadal zo spisu Krajského súdu

v Košiciach.

Keďže sťažnosť navrhovateľa bola ústavnému súdu doručená až 29. októbra 2002,

t. j. po uplynutí dvojmesačnej lehoty ustanovenej zákonom pre tento druh konania pred

ústavným súdom, bolo ju potrebné po jej predbežnom prerokovaní odmietnuť podľa § 25

ods. 2 pre jej oneskorenosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. marca 2003