Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 72/03
PDF · 158.08 KB
No categories available
III. ÚS 72/03
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. marca 2003
predbežne prerokoval sťažnosť Ľ. M., bytom Š., ktorou sa domáhal zrušenia rozhodnutí
Orgánu sociálneho zabezpečenia Generálneho riaditeľstva Železničnej polície Č. p.: GRŽP-
108-2/P-Sz-2001 z 11. januára 2001 a Č. p.: GRŽP-108-3/P-Sz-2001 z 11. januára 2001,
rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7 Sž 186/01 z 28. februára 2002
a rozhodnutia Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky
č. 108/2002 zo 16. septembra 2002 z dôvodu namietaného porušenia zákona č. 73/1998
Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru
väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších
predpisov, a takto
r o z h o d o l :
1. Sťažnosť Ľ. M. v časti týkajúcej sa zrušenia rozhodnutí Orgánu sociálneho
zabezpečenia Generálneho riaditeľstva Železničnej polície Č. p.: GRŽP-108-2/P-Sz-2001
z 11. januára 2001, Č. p.: GRŽP-108-3/P-Sz-2001 z 11. januára 2001 a rozhodnutia
Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky č. 108/2002 zo
16. septembra 2002 o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej
republiky na jej prerokovanie.
2. Sťažnosť Ľ. M. v časti týkajúcej sa zrušenia rozhodnutia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 7 Sž 186/01 z 28. februára 2002 o d m i e t a ako oneskorene
podanú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. novembra
2002 doručená sťažnosť Ľ. M., bytom Š. (ďalej len „sťažovateľ“), v ktorej namietal
porušenie svojich práv rozhodnutiami Orgánu sociálneho zabezpečenia Generálneho
riaditeľstva Železničnej polície Č. p.: GRŽP-108-2/P-Sz-2001 z 11. januára 2001 a Č. p.:
GRŽP-108-3/P-Sz-2001 z 11. januára 2001, rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 7 Sž 186/01 z 28. februára 2002, ako aj rozhodnutím Ministerstva
dopravy, pôšt a telekomunikácii č. 108/2002 zo 16. septembra 2002.
Sťažovateľ bol personálnym rozkazom riaditeľa Oblastnej správy Železničnej polície
T. č. 395 z 18. decembra 2000 podľa § 192 ods. 1 písm. c) zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej
službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej
a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon č. 73/1998 Z. z.“) prepustený k 31. decembru 2000 zo služobného pomeru
príslušníka ŽP.
Rozhodnutím Orgánu sociálneho zabezpečenia Generálneho riaditeľstva Železničnej
polície Č. p.: GRŽP-108-2/P-Sz-2001 z 11. januára 2001 bol sťažovateľovi od 1. januára
2001 priznaný starobný dôchodok vo výške 6 628 Sk mesačne a rozhodnutím Orgánu
sociálneho zabezpečenia Generálneho riaditeľstva Železničnej polície Č. p.: GRŽP-108-3/P-
Sz-2001 z 11. januára 2001 mu bol priznaný prídavok k starobnému dôchodku vo výške
1 742 Sk mesačne.
Sťažovateľ sa domnieval, že výška dávok priznaných mu uvedenými rozhodnutiami
bola nesprávne vypočítaná kvôli nesprávnemu započítaniu rokov do doby trvania jeho
služobného pomeru, preto odvolaním z 22. januára 2001 napadol rozhodnutie Orgánu
sociálneho zabezpečenia Generálneho riaditeľstva Železničnej polície Č. p.: GRŽP-108-3/P-
Sz-2001 z 11. januára 2001. Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej
republiky rozhodnutím č. 63/2001 z 19. júla 2000 odvolanie zamietlo.
Sťažovateľ sa podľa § 248 zákona č. 73/1998 Z. z. domáhal preskúmania uvedeného
rozhodnutia súdom. Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe sťažovateľovej žaloby
z 19. júla 2001 rozsudkom sp. zn. 7 Sž 186/01 z 28. februára 2002, ktorý nadobudol
právoplatnosť 16. apríla 2002, zrušil rozhodnutie Ministerstva dopravy, pôšt
a telekomunikácií Slovenskej republiky č. 63/2001 z 19. júla 2000 ako nepreskúmateľné pre
nedostatok dôvodov a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky po opätovnom
prerokovaní odvolanie sťažovateľa z 22. januára 2001 proti rozhodnutiu Orgánu sociálneho
zabezpečenia Generálneho riaditeľstva Železničnej polície Č. p.: GRŽP-108-3/P-Sz-2001
z 11. januára 2001 zamietlo rozhodnutím č. 108/2002 zo 16. septembra 2002.
Na základe uvedených skutočností sa sťažovateľ obrátil na ústavný súd namietajúc
porušenie zákona č. 73/1998 Z. z. a žiadal o zrušenie rozhodnutí Orgánu sociálneho
zabezpečenia Generálneho riaditeľstva Železničnej polície Č. p.: GRŽP-108-2/P-Sz-2001
z 11. januára 2001 a Č. p.: GRŽP-108-3/P-Sz-2001 z 11. januára 2001, o zrušenie
rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7 Sž 186/01 z 28. februára 2002
a rozhodnutia Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií č. 108/2002 zo 16. septembra
2002, ako aj „o zabezpečenie vydania nového rozhodnutia Ministerstva dopravy, pôšt
a telekomunikácií v zmysle zákona č. 73/1998 pre nový výpočet prídavku k dôchodku,
odchodného a výsluhového príspevku so spätnou platnosťou k 1. 1. 2001 v prvej
dôchodkovej skupine“ a o „zabezpečenie doplatenia vzniknutého finančného rozdielu
Generálnym riaditeľstvom Železničnej polície – Orgánom sociálneho zabezpečenia,
vzhľadom na nesprávny výpočet uvedených náležitostí v minulosti“.
II.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred
ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) sťažnosť predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
sťažovateľa.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie
ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením
bez ústneho pojednávania.
Podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ ústava“) rozhoduje
ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie
svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd
vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola
vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje
iný súd.
Ústavný súd v súvislosti so svojou rozhodovacou činnosťou opakovane vyslovil, že
ústavnou podmienkou pre začatie konania o ústavnej sťažnosti fyzickej osoby alebo
právnickej osoby je namietanie porušenia jej základného práva alebo slobody garantovanej
v druhej hlave ústavy alebo porušenia ľudského práva zaručeného kvalifikovanou
medzinárodnou zmluvou (mutatis mutandis III. ÚS 33/02).
Sťažovateľ sa však v konaní pred ústavným súdom domáhal zrušenia rozhodnutí
týkajúcich sa jeho práv na dávky dôchodkového zabezpečenia, namietajúc výlučne ich
nezákonnosť.
Podľa čl. 142 ústavy všeobecné súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov
verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej
moci, ak tak ustanoví zákon.
V tejto súvislosti považoval ústavný súd za právne významné, že sťažovateľ mal
možnosť po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov (odvolania podľa § 145 zákona
č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov proti rozhodnutiu
Orgánu sociálneho zabezpečenia Generálneho riaditeľstva Železničnej polície Č. p.: GRŽP-
108-2/P-Sz2001 z 11. januára 2001 a odvolania podľa § 242 zákona č. 73/1998 Z. z. proti
rozhodnutiu Orgánu sociálneho zabezpečenia Generálneho riaditeľstva Železničnej polície
Č. p.: GRŽP-108-3/P-Sz-2001 z 11. januára 2001) domáhať sa ochrany svojich práv pred
všeobecnými súdmi (Najvyšším súdom Slovenskej republiky) podľa ustanovení piatej časti
Občianskeho súdneho poriadku žalobou o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho
orgánu. Uvedený právny prostriedok ochrany svojich práv mohol sťažovateľ využiť aj vo
vzťahu k napádanému rozhodnutiu Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej
republiky č. 108/2002 zo 16. septembra 2002.
Významnou ústavnou podmienkou limitujúcou rozhodovaciu právomoc ústavného
súdu v konaní o ústavnej sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby vyjadrenou
v čl. 127 ods. 1 ústavy je, že o ochrane základných práv alebo slobôd sťažovateľa, porušenie
ktorých pred ústavným súdom namieta, nerozhoduje iný súd.
Existencia právomoci všeobecných súdov poskytnúť ochranu sťažovateľovým
právam a právom chráneným záujmom v konaní podľa piatej časti Občianskeho súdneho
poriadku vylučuje preto právomoc ústavného súdu konať v danej veci bez ohľadu na to, do
akej miery sťažovateľ tieto prostriedky, ktoré mu právny poriadok na ochranu jeho práv
priznáva, naozaj využil.
Rovnako nie je v právomoci ústavného súdu nahrádzať svojou rozhodovacou
činnosťou činnosť iných orgánov štátu a „zabezpečiť“ pre sťažovateľa vydanie nových
rozhodnutí a doplatenie finančného rozdielu v dávkach dôchodkového zabezpečenia, ako sa
toho sťažovateľ domáhal.
Ústavný súd preto sťažnosť v tejto časti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
odmietol pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.
Sťažovateľ v konaní pred ústavným súdom napadol aj rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 7 Sž 186/01 z 28. februára 2002 a žiadal jeho zrušenie.
Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde možno sťažnosť podať v lehote dvoch
mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom
zásahu (do základných práv alebo slobôd sťažovateľa). Táto lehota sa pri opatrení alebo
inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu
dozvedieť.
Ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti konštantne zaujíma právny názor,
že sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nemožno považovať za časovo neobmedzený právny
prostriedok ochrany základných práv alebo slobôd (napr. I. ÚS 33/02, II. ÚS 29/02, III. ÚS
55/02, III. ÚS 62/02). Jednou zo zákonných podmienok pre jej prijatie na ďalšie konanie je
jej podanie v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým malo dôjsť
k zásahu do základných práv alebo slobôd sťažovateľa, alebo od okamihu, keď sa
sťažovateľ mohol dozvedieť o opatrení alebo inom zásahu do svojich základných práv alebo
slobôd zo strany orgánu verejnej moci.
Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7 Sž 186/01 z 28. februára
2002 nadobudol podľa tvrdenia sťažovateľa, ale aj podľa doložky právoplatnosti vyznačenej
na kópii uvedeného rozhodnutia predloženej v prílohe sťažnosti ústavnému súdu
právoplatnosť 16. apríla 2002. Sťažovateľ sa však napriek tomu, bez toho, že by mu v tom
bránili vážne prekážky, na ústavný súd obrátil až po viac ako siedmich mesiacoch
(28. novembra 2002).
Z uvedeného dôvodu ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosť v tejto časti
podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol ako oneskorene podanú.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 12. marca 2003