Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 72/03

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. marca 2003

predbežne prerokoval sťažnosť Ľ. M., bytom Š., ktorou sa domáhal zrušenia rozhodnutí

Orgánu sociálneho zabezpečenia Generálneho riaditeľstva Železničnej polície Č. p.: GRŽP-

108-2/P-Sz-2001 z 11. januára 2001 a Č. p.: GRŽP-108-3/P-Sz-2001 z 11. januára 2001,

rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 28. februára 2002

a rozhodnutia Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky

č. 108/2002 zo 16. septembra 2002 z dôvodu namietaného porušenia

Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru

väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších

predpisov, a takto

r o z h o d o l :

1. Sťažnosť Ľ. M. v časti týkajúcej sa zrušenia rozhodnutí Orgánu sociálneho

zabezpečenia Generálneho riaditeľstva Železničnej polície Č. p.: GRŽP-108-2/P-Sz-2001

z 11. januára 2001, Č. p.: GRŽP-108-3/P-Sz-2001 z 11. januára 2001 a rozhodnutia

Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky č. 108/2002 zo

16. septembra 2002 o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej

republiky na jej prerokovanie.

2. Sťažnosť Ľ. M. v časti týkajúcej sa zrušenia rozhodnutia Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. z 28. februára 2002 o d m i e t a ako oneskorene

podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. novembra

2002 doručená sťažnosť Ľ. M., bytom Š. (ďalej len „sťažovateľ“), v ktorej namietal

porušenie svojich práv rozhodnutiami Orgánu sociálneho zabezpečenia Generálneho

riaditeľstva Železničnej polície Č. p.: GRŽP-108-2/P-Sz-2001 z 11. januára 2001 a Č. p.:

GRŽP-108-3/P-Sz-2001 z 11. januára 2001, rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. z 28. februára 2002, ako aj rozhodnutím Ministerstva

dopravy, pôšt a telekomunikácii č. 108/2002 zo 16. septembra 2002.

Sťažovateľ bol personálnym rozkazom riaditeľa Oblastnej správy Železničnej polície

T. č. 395 z 18. decembra 2000 podľa o štátnej

službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej

a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov

(ďalej len „“) prepustený k 31. decembru 2000 zo služobného pomeru

príslušníka ŽP.

Rozhodnutím Orgánu sociálneho zabezpečenia Generálneho riaditeľstva Železničnej

polície Č. p.: GRŽP-108-2/P-Sz-2001 z 11. januára 2001 bol sťažovateľovi od 1. januára

2001 priznaný starobný dôchodok vo výške 6 628 Sk mesačne a rozhodnutím Orgánu

sociálneho zabezpečenia Generálneho riaditeľstva Železničnej polície Č. p.: GRŽP-108-3/P-

Sz-2001 z 11. januára 2001 mu bol priznaný prídavok k starobnému dôchodku vo výške

1 742 Sk mesačne.

Sťažovateľ sa domnieval, že výška dávok priznaných mu uvedenými rozhodnutiami

bola nesprávne vypočítaná kvôli nesprávnemu započítaniu rokov do doby trvania jeho

služobného pomeru, preto odvolaním z 22. januára 2001 napadol rozhodnutie Orgánu

sociálneho zabezpečenia Generálneho riaditeľstva Železničnej polície Č. p.: GRŽP-108-3/P-

Sz-2001 z 11. januára 2001. Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej

republiky rozhodnutím č. 63/2001 z 19. júla 2000 odvolanie zamietlo.

Sťažovateľ sa podľa domáhal preskúmania uvedeného

rozhodnutia súdom. Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe sťažovateľovej žaloby

z 19. júla 2001 rozsudkom sp. zn. z 28. februára 2002, ktorý nadobudol

právoplatnosť 16. apríla 2002, zrušil rozhodnutie Ministerstva dopravy, pôšt

a telekomunikácií Slovenskej republiky č. 63/2001 z 19. júla 2000 ako nepreskúmateľné pre

nedostatok dôvodov a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky po opätovnom

prerokovaní odvolanie sťažovateľa z 22. januára 2001 proti rozhodnutiu Orgánu sociálneho

zabezpečenia Generálneho riaditeľstva Železničnej polície Č. p.: GRŽP-108-3/P-Sz-2001

z 11. januára 2001 zamietlo rozhodnutím č. 108/2002 zo 16. septembra 2002.

Na základe uvedených skutočností sa sťažovateľ obrátil na ústavný súd namietajúc

porušenie a žiadal o zrušenie rozhodnutí Orgánu sociálneho

zabezpečenia Generálneho riaditeľstva Železničnej polície Č. p.: GRŽP-108-2/P-Sz-2001

z 11. januára 2001 a Č. p.: GRŽP-108-3/P-Sz-2001 z 11. januára 2001, o zrušenie

rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 28. februára 2002

a rozhodnutia Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií č. 108/2002 zo 16. septembra

2002, ako aj „o zabezpečenie vydania nového rozhodnutia Ministerstva dopravy, pôšt

a telekomunikácií v zmysle pre nový výpočet prídavku k dôchodku,

odchodného a výsluhového príspevku so spätnou platnosťou k 1. 1. 2001 v prvej

dôchodkovej skupine“ a o „zabezpečenie doplatenia vzniknutého finančného rozdielu

Generálnym riaditeľstvom Železničnej polície – Orgánom sociálneho zabezpečenia,

vzhľadom na nesprávny výpočet uvedených náležitostí v minulosti“.

II.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred

ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) sťažnosť predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

sťažovateľa.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania.

Podľa (ďalej len „ “) rozhoduje

ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie

svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd

vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola

vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje

iný súd.

Ústavný súd v súvislosti so svojou rozhodovacou činnosťou opakovane vyslovil, že

ústavnou podmienkou pre začatie konania o ústavnej sťažnosti fyzickej osoby alebo

právnickej osoby je namietanie porušenia jej základného práva alebo slobody garantovanej

v druhej hlave alebo porušenia ľudského práva zaručeného kvalifikovanou

medzinárodnou zmluvou (mutatis mutandis ).

Sťažovateľ sa však v konaní pred ústavným súdom domáhal zrušenia rozhodnutí

týkajúcich sa jeho práv na dávky dôchodkového zabezpečenia, namietajúc výlučne ich

nezákonnosť.

Podľa všeobecné súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov

verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej

moci, ak tak ustanoví zákon.

V tejto súvislosti považoval ústavný súd za právne významné, že sťažovateľ mal

možnosť po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov (odvolania podľa § 145 zákona

č. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov proti rozhodnutiu

Orgánu sociálneho zabezpečenia Generálneho riaditeľstva Železničnej polície Č. p.: GRŽP-

108-2/P-Sz2001 z 11. januára 2001 a odvolania podľa proti

rozhodnutiu Orgánu sociálneho zabezpečenia Generálneho riaditeľstva Železničnej polície

Č. p.: GRŽP-108-3/P-Sz-2001 z 11. januára 2001) domáhať sa ochrany svojich práv pred

všeobecnými súdmi (Najvyšším súdom Slovenskej republiky) podľa ustanovení piatej časti

žalobou o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho

orgánu. Uvedený právny prostriedok ochrany svojich práv mohol sťažovateľ využiť aj vo

vzťahu k napádanému rozhodnutiu Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej

republiky č. 108/2002 zo 16. septembra 2002.

Významnou ústavnou podmienkou limitujúcou rozhodovaciu právomoc ústavného

súdu v konaní o ústavnej sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby vyjadrenou

v je, že o ochrane základných práv alebo slobôd sťažovateľa, porušenie

ktorých pred ústavným súdom namieta, nerozhoduje iný súd.

Existencia právomoci všeobecných súdov poskytnúť ochranu sťažovateľovým

právam a právom chráneným záujmom v konaní podľa piatej časti Občianskeho súdneho

poriadku vylučuje preto právomoc ústavného súdu konať v danej veci bez ohľadu na to, do

akej miery sťažovateľ tieto prostriedky, ktoré mu právny poriadok na ochranu jeho práv

priznáva, naozaj využil.

Rovnako nie je v právomoci ústavného súdu nahrádzať svojou rozhodovacou

činnosťou činnosť iných orgánov štátu a „zabezpečiť“ pre sťažovateľa vydanie nových

rozhodnutí a doplatenie finančného rozdielu v dávkach dôchodkového zabezpečenia, ako sa

toho sťažovateľ domáhal.

Ústavný súd preto sťažnosť v tejto časti podľa

odmietol pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.

Sťažovateľ v konaní pred ústavným súdom napadol aj rozsudok Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. z 28. februára 2002 a žiadal jeho zrušenie.

Podľa možno sťažnosť podať v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom

zásahu (do základných práv alebo slobôd sťažovateľa). Táto lehota sa pri opatrení alebo

inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu

dozvedieť.

Ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti konštantne zaujíma právny názor,

že sťažnosť podľa nemožno považovať za časovo neobmedzený právny

prostriedok ochrany základných práv alebo slobôd (napr. , , III. ÚS

55/02, ). Jednou zo zákonných podmienok pre jej prijatie na ďalšie konanie je

jej podanie v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým malo dôjsť

k zásahu do základných práv alebo slobôd sťažovateľa, alebo od okamihu, keď sa

sťažovateľ mohol dozvedieť o opatrení alebo inom zásahu do svojich základných práv alebo

slobôd zo strany orgánu verejnej moci.

Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 28. februára

2002 nadobudol podľa tvrdenia sťažovateľa, ale aj podľa doložky právoplatnosti vyznačenej

na kópii uvedeného rozhodnutia predloženej v prílohe sťažnosti ústavnému súdu

právoplatnosť 16. apríla 2002. Sťažovateľ sa však napriek tomu, bez toho, že by mu v tom

bránili vážne prekážky, na ústavný súd obrátil až po viac ako siedmich mesiacoch

(28. novembra 2002).

Z uvedeného dôvodu ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosť v tejto časti

podľa odmietol ako oneskorene podanú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. marca 2003