Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 46/03

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-20

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. marca 2003

predbežne prerokoval sťažnosť PhDr. O. S., CSc., bytom B., zastúpeného prof. JUDr. J. M.,

CSc., K., vo veci porušenia a

Legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej republiky postupom Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť PhDr. O. S., CSc., ktorou namieta porušenie

Slovenskej republiky, o d m i e t a ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

20. decembra 2002 doručená sťažnosť PhDr. O. S., CSc., bytom B. (ďalej len „sťažovateľ“),

zastúpeného advokátom prof. JUDr. J. M., CSc., K., ktorá bola na základe výzvy ústavného

súdu zo 4. februára 2003 následne doplnená podaním sťažovateľa doručeným ústavnému

súdu 27. februára 2003. Sťažovateľ sťažnosťou namieta porušenie

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v súvislosti s porušením čl. 10 ods. 5

Legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej republiky (ďalej len „legislatívne pravidlá“)

postupom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo

spravodlivosti“) pri realizácii pripomienkového konania k návrhu zákona, ktorým sa mení

a dopĺňa o zriadení

Slovenského národného strediska pre ľudské práva (ďalej len „návrh zákona“).

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uvádza, že ministerstvo spravodlivosti 4. februára

2002 zverejnilo na internete uvedený návrh zákona na pripomienkové konanie a v rámci

ním stanovenej lehoty bola v tejto lehote do 14. februára 2002 uplatnená hromadná

pripomienka 701 osôb, ktoré ho súčasne splnomocnili na zastupovanie verejnosti v rámci

vyhodnotenia medzirezortného pripomienkového konania. Podľa čl. 10 ods. 5 legislatívnych

pravidiel v prípade, že navrhovateľ nevyhovie hromadnej pripomienke, musí vždy

uskutočniť rozporové konanie so zástupcom verejnosti.

Ministerstvo spravodlivosti sťažovateľa na rozporové konanie nepozvalo a v rámci

vyhodnotenia medzirezortného pripomienkového konania k návrhu zákona uviedlo,

že rozpor týkajúci sa hromadnej pripomienky 701 občanov nebol odstránený z dôvodu

neúčasti sťažovateľa ako splnomocnenca občanov 11. apríla 2002 na rokovaní na úrovni

ministra spravodlivosti. Takto spracovaný návrh zákona bez vyhodnotenia hromadnej

pripomienky predložilo ministerstvo spravodlivosti Legislatívnej rade vlády Slovenskej

republiky a neskôr na rokovanie vlády Slovenskej republiky.

Týmto konaním ministerstvo spravodlivosti porušilo právo občanov zúčastňovať sa

na správe verejných vecí priamo, pretože ignorovalo vôľu 701 občanov vyjadrenú

v hromadnej pripomienke.

Sťažovateľ ďalej uvádza, že inštitút hromadnej pripomienky je významným

premietnutím (právo občanov zúčastňovať sa na správe vecí verejných

priamo) a v tejto súvislosti je konanie ministerstva spravodlivosti porušením čl. 10 ods. 5

legislatívnych pravidiel, kde je ustanovené, že „ ... Rozporové konanie so zástupcom

verejnosti sa uskutoční vždy, ak navrhovateľ nevyhovel hromadnej pripomienke, s ktorou sa

stotožnilo aspoň 500 fyzických alebo právnických osôb, iba ak existujú vážne dôvody na

neuskutočnenie rozporového konania“. Aktívna legitimita sťažovateľa v zmysle čl. 127

ods. 1 vyplýva z toho, že je splnomocnencom a zástupcom 701 občanov, ktorých

právo bolo porušené. Sťažovateľ ďalej uvádza, že v tomto prípade je daná právomoc

ústavného súdu, a nie všeobecného súdu vzhľadom na skutočnosť, že uvedený návrh zákona

už prerokúva Národná rada Slovenskej republiky (ďalej len „národná rada“), a žiada

ústavný súd, aby podľa

Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení

jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) rozhodol

o dočasnom opatrení, v ktorom uloží národnej rade prerušiť rokovanie národnej rady

o návrhu zákona až do rozhodnutia ústavného súdu v merite veci.

V rozhodnutí vo veci samej navrhuje sťažovateľ ústavnému súdu, aby:

„1. Vyslovil, (podľa SR), že konaním ministerstva

spravodlivosti, ktoré nepozvalo zástupcu verejnosti na rozporové konanie týkajúce sa

zásaditej hromadnej pripomienky v návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon

č. bol porušený SR a Legislatívnych

pravidiel vlády SR.

2. Prikázal Ministerstvu spravodlivosti SR a vláde SR (podľa

SR), aby predmetný návrh zákona stiahli z rokovania Národnej rady SR a uskutočnili

rozporové konanie so zástupcom verejnosti, uplatňujúcej hromadnú pripomienku, ako

zásadnú.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd

vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola

vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje

iný súd.

Ústavný súd podľa návrh predbežne prerokuje

na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa tohto ustanovenia návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Zákonnou podmienkou prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote

ustanovenej , t. j. v lehote dvoch mesiacov odo dňa

právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu.

Ústavný súd zistil, že ministerstvo spravodlivosti zverejnilo 1. februára 2002 návrh

zákona na pripomienkové konanie na internete a v rámci ním stanovenej lehoty bola

uplatnená hromadná pripomienka 701 osôb, ktoré splnomocnili na zastupovanie verejnosti

v rámci vyhodnotenia medzirezortného pripomienkového konania sťažovateľa. Dňa

11. apríla 2002 ministerstvo spravodlivosti uskutočnilo rozporové konanie, na ktorom sa

zástupca verejnosti nezúčastnil napriek tomu, že o termíne jeho konania bol včas

informovaný. Táto skutočnosť vyplýva z predkladacej správy na rokovanie vlády

Slovenskej republiky.

Vzhľadom na to, že sťažnosť podľa je časovo obmedzený

právny prostriedok ochrany ústavnosti, s prihliadnutím na deň určenia termínu uskutočnenia

rozporového konania (11. apríla 2002), ktorým mali byť porušené základné práva

sťažovateľa, a deň doručenia sťažnosti ústavnému súdu (20. decembra 2002) je možné

konštatovať, že lehota stanovená na tento druh konania pred ústavným súdom sťažovateľovi

bez akýchkoľvek pochybností uplynula skôr, než podal túto sťažnosť.

Ústavný súd preto po predbežnom prerokovaní sťažnosť sťažovateľa podľa § 25

ods. 2 odmietol ako podanú oneskorene.

Vzhľadom na to, že sťažnosť sťažovateľa bola odmietnutá v celom rozsahu, ústavný

súd už o žiadosti sťažovateľa o uložení dočasného opatrenia podľa § 52 ods. 2 zákona

o ústavnom súde, ako aj o ďalšom uplatnenom návrhu na stiahnutie návrhu zákona

z rokovania národnej rady, nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. marca 2003