Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 72/03

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. marca 2003

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. M. P., CSc., bytom N. Z., ktorou namietal porušenie

svojho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

Slovenskej republiky a na prejednanie záležitosti v primeranej lehote nezávislým

a nestranným súdom podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd v konaní vedenom na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. , a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. M, P., CSc., o d m i e t a pre zjavnú neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Podaním zo 17. marca 2003, doručeným Ústavnému súdu Slovenskej republiky

(ďalej len „ústavný súd“) 19. marca 2003, požaduje Ing. M. P., CSc., bytom N. Z. (ďalej len

„sťažovateľ“), vydanie nálezu, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie jeho práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a na prejednanie záležitosti v primeranej lehote nezávislým

a nestranným súdom podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) v konaní vedenom na Krajskom súde v Nitre (ďalej len

„krajský súd“) pod sp. zn. . Ďalej požaduje, aby ústavný súd prikázal

krajskému súdu neodkladne rozhodnúť o jeho odvolaní z 23. októbra 2002 proti uzneseniu

Okresného súdu Nové Zámky (ďalej len „okresný súd“) č. k. -49 z 2. októbra

2002 a priznal sťažovateľovi finančné zadosťučinenie vo výške 500 000 Sk.

Zo sťažnosti vyplýva, že okresný súd uznesením č. k. -49 z 2. októbra

2002 zastavil konanie o návrhu sťažovateľa na vydanie predbežného opatrenia, ktorým by

sa Slovenskému plynárenskému priemyslu, a. s., prikázalo obnoviť dodávky zemného

plynu. Sťažovateľ podal proti uzneseniu okresného súdu 23. októbra 2002 odvolanie,

o ktorom do podania sťažnosti na ústavný súd krajský súd nerozhodol, a to ani napriek

sťažnosti podanej predsedovi krajského súdu.

Podľa názoru sťažovateľa bolo povinnosťou krajského súdu v zmysle § 75 ods. 2

(ďalej len „OSP“) rozhodnúť o jeho odvolaní v 30-dňovej

lehote a keďže sa tak nestalo, bol tým porušený a dohovoru.

Z dokladov predložených sťažovateľom, ako aj zo zistení ústavného súdu vyplývajú

nasledovné podstatné skutočnosti.

Z odvolania sťažovateľa doručeného okresnému súdu 23. októbra 2002 vyplýva, že

sťažovateľ namietol nezákonnosť uznesenia okresného súdu č. k. -49

z 2. októbra 2002 a žiadal, aby bolo toto uznesenie zrušené.

Z prípisu podpredsedu krajského súdu JUDr. R. G. č. Spr. 3230/02 z 21. januára 2003

vyplýva, že predmetná vec bola krajskému súdu predložená na rozhodnutie okresným

súdom 15. novembra 2002 a že bude o nej rozhodnuté v priebehu mesiaca január 2003.

Z uznesenia krajského súdu č. k. -57 z 31. januára 2003 vyplýva, že

krajský súd zrušil uznesenie okresného súdu č. k. -49 z 2. októbra 2002 a vec

vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie, lebo nepovažoval za správny právny názor

okresného súdu, podľa ktorého bolo treba konanie zastaviť pre prekážku veci už rozsúdenej,

teda preto, že o totožnom návrhu na vydanie predbežného opatrenia bolo už predtým

právoplatne rozhodnuté.

Spis spolu s písomným vyhotovením uznesenia krajského súdu bol okresnému súdu

vrátený 10. marca 2003 a okresný súd uznesenie krajského súdu expedoval účastníkom

konania 17. marca 2003.

II.

Podľa (ďalej len „“) ústavný súd

rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie

svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd

vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola

vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje

iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh je preto

možné považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie ().

Predovšetkým treba uviesť, že sťažovateľ sa mýli, keď s poukazom na ustanovenie

vyslovuje názor, že bolo povinnosťou krajského súdu rozhodnúť

o odvolaní v lehote 30 dní, lebo lehoty na rozhodnutie o predbežnom opatrení, ktoré sú

uvedené v tomto zákonnom ustanovení, sa vzťahujú na rozhodovanie súdu prvého stupňa,

teda v danom prípade okresného súdu. Z ustanovenia vyplýva, že odvolací súd

rozhodne o odvolaní proti rozhodnutiu o návrhu na vydanie predbežného opatrenia podľa

bez zbytočného odkladu, najneskôr do 30 dní od jeho podania

alebo od odstránenia jeho nedostatkov. V predmetnej veci ide o návrh na vydanie

predbežného opatrenia, ktorým sa má nariadiť obnovenie dodávky zemného plynu. Nejde

teda o návrh na vydanie predbežného opatrenia, ktorým by súd mal prikázať nevstupovať

dočasne do domu alebo bytu, lebo iba na tieto prípady je stanovená lehota pre odvolací súd.

Ďalej je treba uviesť, že podľa názoru ústavného súdu doba od 15. novembra 2002,

kedy bol spis predložený krajskému súdu, do 10. marca 2003, kedy po rozhodnutí

o odvolaní bol spis vrátený okresnému súdu, teda celkom 4 mesiace bez 5 dní, bola

primeraná a nemožno v nej vidieť zbytočné prieťahy. Krajský súd konal vo veci plynulo

a primerane okolnostiam danej veci.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti treba sťažnosť považovať za zjavne

neopodstatnenú.

Vychádzajúc z uvedeného záveru ústavný súd považoval za zbytočné vyzývať

sťažovateľa, aby v zmysle predložil splnomocnenie na

jeho zastupovanie advokátom, resp. komerčným právnikom.

Z týchto dôvodov ústavný súd sťažnosť sťažovateľa po jej predbežnom prerokovaní

v senáte odmietol podľa .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. marca 2003