Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 65/03

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. apríla 2003

predbežne prerokoval sťažnosť A. D. Bratislava, s. r. o., Odborárska 3/1270, Bratislava,

zastúpenej advokátom Mgr. V. Z., B., vo veci porušenia práva na súdnu a inú právnu

ochranu podľa uznesením Okresného súdu

Bratislava III č. k. -127 z 18. júna 2001, uzneseniami Krajského súdu v Bratislave

sp. zn. z 31. mája 2001 a č. k. -173 z 31. júla 2002 a

uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 27. júna 2002 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť A. D. Bratislava, s. r. o., o d m i e t a ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

20. januára 2003 doručená sťažnosť A. D. Bratislava, s. r. o., Odborárska 3/1270, Bratislava

(ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom Mgr. V. Z., B., ktorou namieta porušenie

jej práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa

(ďalej len „ústava“) uznesením Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) č.

k. -127 z 18. júna 2001, uzneseniami Krajského súdu v Bratislave (ďalej len

„krajský súd“) sp. zn. z 31. mája 2001 a č. k. -173 z 31. júla

2002 a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn.

z 27. júna 2002.

Sťažovateľka uviedla, že okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn.

prejednával a rozhodoval vec, v ktorej bola na strane odporcu označená ako A. D., s.r.o.,

so sídlom Stolárska 31, Bratislava. Okresný súd v predmetnej veci rozhodol 14. júla 1999

rozsudkom, proti ktorému podala sťažovateľka odvolanie 25. augusta 1999, ktoré doplnila

podaním z 21. septembra 1999. O tomto odvolaní krajský súd rozhodol tak, že odvolacie

konanie zastavil s odôvodnením, že odporca odvolanie neodôvodnil.

Proti rozhodnutiu krajského súdu podala sťažovateľka dovolanie, na základe ktorého

najvyšší súd napadnuté uznesenie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Neskôr právny zástupca sťažovateľky vzal odvolanie späť, v dôsledku čoho bolo odvolacie

konanie zastavené, v časti bol zrušený prvostupňový rozsudok a v tejto časti bolo konanie

zastavené.

Dňa 17. mája 2001 navrhovatelia požiadali krajský súd o opravu príslušného

rozhodnutia tak, aby bolo označené správne meno odporcu A. D. Bratislava, s. r. o.,

namiesto uvádzaného mena A. D., s. r. o.

Krajský súd uznesením sp. zn. z 31. mája 2001 a okresný súd

uznesením č. k. -127 z 18. júna 2001 žiadosti navrhovateľov vyhoveli.

Proti uzneseniu okresného súdu a krajského súdu podala sťažovateľka odvolania

a zároveň vzniesla i námietku zaujatosti všetkých sudcov krajského súdu.

Zo sťažnosti ďalej vyplýva, že 14. 1. 2002 (správne 14. novembra 2002) bolo

právnemu zástupcovi sťažovateľky doručené uznesenie krajského súdu č. k.

173 z 31. júla 2002, ktorým odvolací súd potvrdil napadnuté rozhodnutie okresného súdu

č. k. -127 z 18. júna 2001, spolu s týmto uznesením bolo doručené aj uznesenie

najvyššieho súdu sp. zn. z 27. júna 2002, ktorým najvyšší súd vo veci vedenej

na krajskom súde pod sp. zn. rozhodol tak, že „sudcovia Krajského súdu

v Bratislave E. T. – predsedníčka senátu, JUDr. E. Ď. a JUDr. J. P. nie sú vylúčení

z prejednávania a rozhodovania tejto veci“.

S poukazom na uvedené skutočnosti sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd vyhovel

jej sťažnosti a vyslovil, že:

„I. Okresný súd Bratislava III uznesením č. k. -127 zo dňa 18. 6. 2001

porušil základné právo sťažovateľky A. D. Bratislava, s. r. o., so sídlom Odborárska 3/1270,

831 02 Bratislava na súdnu ochranu podľa v spojení s

Slovenskej republiky.

II. Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. -173 zo dňa 31. 07. 2002

porušil základné právo sťažovateľky A. D. Bratislava, s. r.o., so sídlom Odborárska 3/1270,

831 02 Bratislava na súdnu ochranu podľa v spojení s

Slovenskej republiky.

III. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č. k. zo dňa 27. 06. 2002

porušil základné právo sťažovateľky A. D. Bratislava, s. r. o., so sídlom Odborárska 3/1270,

831 02 Bratislava na súdnu ochranu podľa v spojení s

Slovenskej republiky.

IV. Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. zo dňa 31. 05. 2001

porušil základné právo sťažovateľky A. D. Bratislava, s. r. o., so sídlom Odborárska 3/1270,

831 02 Bratislava na súdnu ochranu podľa v spojení s

Slovenskej republiky.“

Sťažovateľka žiada, aby ústavný súd zrušil uznesenie okresného súdu č. k. 9 C 9/99-

27 z 18. júna 2001, uznesenia krajského súdu sp. zn. z 31. mája 2001 a č. k.

-173 z 31. júla 2002 a uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. z 27. júna

2002.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) sťažnosť sťažovateľky prerokoval na neverejnom zasadnutí a preskúmal ju

zo všetkých hľadísk uvedených v .

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené alebo podané

oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez

ústneho pojednávania.

Jednou zo zákonných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie

v lehote ustanovenej v . Táto lehota je dvojmesačná

a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia

o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom

ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako oneskorene podanej (§ 25 ods. 2

).

K porušeniu základných práv sťažovateľky označených v jej sťažnosti malo podľa

nej dôjsť uznesením okresného súdu č. k. -127 z 18. júna 2001, uzneseniami

krajského súdu sp. zn. z 31. mája 2001 a č. k. -173 z 31. júla

2002 a uznesením najvyššieho súdu sp. zn. z 27. júna 2002.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti uviedla, že uznesenie krajského súdu

č. k. -173 z 31. júla 2002, ktorým bolo potvrdené uznesenie okresného súdu

č. k. -127 z 18. júna 2001, jej bolo doručené 14. 1. 2002 (zrejme ide o chybu

v písaní a správne má byť 14. 11. (november) 2002. Spolu s týmto uznesením jej bolo

doručené i uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. z 27. júna 2002.

Ústavný súd po preskúmaní spisového materiálu okresného súdu sp. zn.

zistil, že uznesenie okresného súdu č. k. -127 z 18. júna 2001 v spojení s uznesením

krajského súdu č. k. -173 z 31. júla 2002 nadobudlo právoplatnosť

11. novembra 2002.

Uznesenie krajského súdu sp. zn. z 31. mája 2001 bolo právnej

zástupkyni sťažovateľky doručené 15. júna 2001, keď nadobudlo i právoplatnosť.

Uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. z 27. júna 2002 nadobudlo účinky už

27. júna 2002, pretože toto rozhodnutie ako rozhodnutie nadriadeného súdu, rozhodujúceho

len o námietke zaujatosti proti konajúcim zákonným sudcom nenadobúda formálnu ani

materiálnu právoplatnosť a iba deklaruje, či sudcovia sú alebo nie sú vylúčení

z prejednávania a rozhodovania veci. Preto také rozhodnutie nadriadeného súdu na účely

zachovania lehoty na podanie sťažnosti treba považovať za opatrenie, u ktorého plynie

lehota podľa odo dňa, kedy sa sťažovateľka mohla

o opatrení dozvedieť, aj keď sa o tom v skutočnosti nedozvedela. Najvyšší súd rozhodol

27. júna 2002 a až po ňom 31. júla 2002 rozhodoval krajský súd. Po tomto dátume sa

sťažovateľka mohla o obsahu rozhodnutia najvyššieho súdu kedykoľvek dozvedieť, ak by

bola vyvíjala potrebnú starostlivosť o priebeh jej veci v konaní pred všeobecnými súdmi,

pretože takáto možnosť je priamo predvídaná oprávnením sťažovateľky ako účastníčky

konania kedykoľvek nahliadnuť do súdneho spisu. Ak tak neurobila, nemôže to byť

na prekážku na záver, že od rozhodovania najvyššieho súdu do podania sťažnosti uplynula

doba, ktorá je oveľa dlhšia než zákonom ustanovená lehota na podanie sťažnosti.

Sťažnosť podľa je časovo obmedzený právny prostriedok

ochrany ústavnosti. Preto s prihliadnutím na deň nadobudnutia právoplatnosti uznesení

všeobecných súdov (15. júna 2001 a 11. novembra 2002), ktorými malo byť porušené

základné právo sťažovateľky na súdnu a inú právnu ochranu, dátum rozhodovania

najvyššieho súdu a možnosti sa oboznámiť s obsahom tohto opatrenia, ako to už bolo

uvedené a so zreteľom na deň podania sťažnosti na poštovú prepravu (14. januára 2003, čo

plynie zo správy príslušného poštového úradu), mal ústavný súd za dostatočne preukázané

podanie sťažnosti po uplynutí zákonom stanovenej dvojmesačnej lehoty.

Ústavný súd preto po predbežnom prerokovaní sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde odmietol v celom rozsahu ako oneskorene podanú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. apríla 2003