Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 101/03

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-6

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 21. mája 2003

predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. V. H., bytom M., vo veci porušenia základného práva

na zákonného sudcu a na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 1 a

2 v konaní vedenom na Okresnom súde v Michalovciach pod

sp. zn. a na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť JUDr. V. H. o d m i e t a ako podanú zjavne neoprávnenou osobou.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. mája 2003

doručená sťažnosť JUDr. V. H., bytom M. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci porušenia

základného práva na zákonného sudcu a na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a 2 (ďalej len „“) v konaní vedenom

na Okresnom súde v Michalovciach (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. a na

Krajskom súde v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) pod sp. zn. .

Sťažovateľ požaduje vydať nález, ktorým by ústavný súd zrušil uznesenie krajského

súdu sp. zn. , prikázal okresnému súdu, aby vo veci sp. zn. konal bez

ďalších prieťahov, a napokon požaduje priznanie finančného zadosťučinenia vo výške

100 000 Sk, ako aj náhradu trov konania.

Zo sťažnosti a z priloženého uznesenia krajského súdu č. k. -37

z 13. februára 2002 vyplýva, že sťažovateľ ako právnik zastupoval navrhovateľa D. B.

v súdnom konaní proti odporcovi TIPSO, stavebno-montážna divízia, spol. s r. o.,

Michalovce o 24 418 Sk. Tento súdny spor bol vedený na okresnom súde pod sp. zn.

. Vyššie označeným uznesením krajského súdu sa vyslovilo, že všetci sudcovia

okresného súdu sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci vedenej pod sp. zn.

a že sa táto vec postupuje na prejednanie Okresnému súdu v Rožňave. Stalo sa

tak preto, že podľa vyjadrenia sudcov okresného súdu vzhľadom na ústavnú sťažnosť

podanú sťažovateľom proti okresnému súdu a vzhľadom na hanlivé urážky sudcov

okresného súdu cítia sa všetci sudcovia zaujatí. Uznesenie krajského súdu bolo

sťažovateľovi doručené 28. februára 2002, resp. opätovne 5. marca 2002.

Podľa názoru sťažovateľa žiaden súd sa nemôže zbaviť zodpovednosti za dĺžku

konania poukazovaním na správanie účastníka konania, resp. právneho zástupcu

vymyslenými tvrdeniami, príp. spochybňovaním vlastnej nezaujatosti sudcu na základe

subjektívnych názorov, postojov, pocitov a motívov. O tej skutočnosti, že všetci sudcovia

okresného súdu vyjadrili svoju zaujatosť, sa sťažovateľ dozvedel až z uznesenia krajského

súdu, a preto nemal ani možnosť včas reagovať. Nemá v úmysle cestovať na pojednávania

na Okresný súd v Rožňave. V dôsledku postupu súdov stratil tento prípad a dôveru klienta.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré

nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým

zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa názoru ústavného súdu treba sťažnosť považovať za podanú zjavne

neoprávnenou osobou.

Z vyššie citovaného ustanovenia treba vyvodiť, že aktívnu

legitimáciu na podanie sťažnosti majú iba tie osoby, ktorých základné právo alebo sloboda

boli porušené. V danom prípade by za takúto osobu bolo možné považovať sťažovateľovho

klienta D. B., lebo on je navrhovateľom v konaní vedenom na všeobecnom súde, on je teda

účastníkom konania na všeobecnom súde. Sťažovateľ v konaní na všeobecnom súde

navrhovateľa právne zastupoval ako právnik na základe splnomocnenia udeleného

navrhovateľom. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť nemá ústavný súd žiadnu pochybnosť

o tom, že namietaným postupom okresného súdu a namietaným uznesením krajského súdu

základné práva sťažovateľa v zmysle a 2 porušené byť nemohli.

Sťažovateľ nie je totiž aktívne vecne legitimovaný na podanie takejto sťažnosti.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. mája 2003