Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 127/03

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. júna 2003

predbežne prerokoval sťažnosť M. K., bytom B., zastúpeného advokátom JUDr. Ľ. H., B.,

vo veci porušenia jeho základných práv podľa čl. 6 ods. 1 a ods. 3 písm. b) a c) Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 8 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd

a , a uznesením

vyšetrovateľa Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Okresného úradu justičnej polície

Policajného zboru Bratislava III, č. OÚV 807/03-BA-97 z 25. augusta 1997, uznesením

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 5. septembra 2002 a uznesením

Okresnej prokuratúry Bratislava I č. z 12. februára 2003 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. K. o d m i e t a pre nedostatok právomoci.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 13. marca 2003

doručené podanie M. K. (ďalej len „sťažovateľ“), bytom B., zastúpeného advokátom JUDr.

Ľ. H., B., označené ako „Ústavná sťažnosť proti porušovaniu ľudských práv a slobôd

vyplývajúcich z Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a ústavných práv

priznaných SR podľa SR“ s prílohami. Z jeho obsahu o. i.

vyplynulo:

«Uznesením vyšetrovateľa Ministerstva vnútra SR, Okresného úradu justičnej polície

PZ v Bratislave III. (predtým MV SR, Okresný úrad vyšetrovania PZ v Bratislave III.)

č. OÚV 807/03-BA-97 zo dňa 25. 8. 1997 podľa ) mi bolo vznesené

obvinenie za tr. čin ublíženia na zdraví podľa § 224/1 Tr. zák., lebo v tom čase zistené

skutočnosti nasvedčovali tomu, že bol spáchaný trestný čin a že bol dostatočne odôvodnený

záver, že dňa 13. 7. 1996 o 09.50 hod. som jazdil v Bratislave, po Lachovej ulici smerom

k Šustekovej ul. v ľavom jazdnom pruhu, pričom pri zastávke „Lachová“ som zrazil

chodkyňu M. M., bytom B., ktorá prechádzala vozovku z pravej strany, ktorá pri dopravnej

nehode utrpela ťažké zranenie a to zlomeninu panvy vľavo s dobou práceneschopnosti 2-3

mesiace. ...

Dňa 14. júla 1999 Prezident SR svojím rozhodnutím vyhlásil amnestiu, ktorá je

publikovaná v Zbierke zákonov pod č. 172/99 Z. z. ...

Napriek tomu, že som bol účastný amnestie podľa čl. I. za použitia čl. VI.

Rozhodnutia Prezidenta republiky zo dňa 14. 7. 1999 o amnestii, odporca I., II. voči mne

trestné stíhanie nezastavil podľa 172 ods. 1) písm. d) s poukazom na )

písm. a)

Trestné stíhanie od vyhlásenia amnestie pre tr. čin podľa § 224 ods. 1) Tr. zák. bolo

voči mne naďalej vedené aj po 14. 7. 1999 až do dňa 22. 1. 2002 a to napriek tomu, že bolo

neprípustné a z dôvodu vyhlásenej amnestie trestnosť skutku zanikla.

Trestné stíhanie voči mne vyšetrovateľ OÚV PZ Bratislava III. zastavil až uznesením

zo dňa 22. 1. 2002 podľa , lebo nebolo dokázané, že som skutok

spáchal. ...

V uznesení o zastavení trestného stíhania vyšetrovateľ uviedol, že voči mne zastavuje

trestné stíhanie za trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1, 2) Tr. zák. V uznesení

o zastavení trestného stíhania pri opise došlo k nesprávnosti a to v tom, že vyšetrovateľ

uviedol právnu kvalifikáciu skutku aj podľa § 224 ods. 2) Tr. zák. Takto moje konanie nikdy

nebolo kvalifikované, čo je zistiteľné zo spisu, pretože Okresný prokurátor Bratislava I.

podal voči mne viacnásobne obžalobu pre tr. čin podľa § 224 ods. 1) Tr. zák. a to aj potom,

čo som bol účastný amnestie a trestnosť skutku zanikla. ...

Dňa 15. 1. 2003 bolo môjmu obhajcovi doručené uznesenie Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky č. zo dňa 5. 9. 2002 s tým, že Najvyšší súd SR vyslovil, že:

„uznesením vyšetrovateľa OÚV PZ Bratislava III. zo dňa 22. 1. 2002 ČVS: OÚV-8067/03-

Ba-97 bol porušený zákon v ust. ) a ) písm. c) v prospech

obvineného M. K.“.

Toto uznesenie vyšetrovateľa zrušil, ako aj ďalšie rozhodnutia na zrušené

rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením,

stratili podklad a vyšetrovateľovi OÚV PZ Bratislava III. prikázal, aby vec v potrebnom

rozsahu znovu prejednal a rozhodol. ...

Vyšetrovateľ Okresného úradu justičnej polície PZ Bratislava III. napriek tomu, že

trestnosť skutku zanikla z dôvodu amnestie, uznesením zo dňa 9. 1. 2003 rozhodol o pribratí

Ústavu súdneho inžinierstva v Žiline na podanie znaleckého posudku v mojej trestnej veci

vedenej za tr. čin ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1) Tr. zák. ...

Proti tomuto uzneseniu som podal sťažnosť prostredníctvom svojho obhajcu dňa

15. 1. 2003 a žiadal som, aby toto trestné stíhanie bolo zrušené a trestné stíhanie voči mne

zastavené z dôvodu zániku trestnosti a mojej účasti na vyhlásenej amnestii. ...

Okresný prokurátor tejto sťažnosti, v ktorej som navrhoval zastaviť trestné stíhanie

pre amnestiu, nevyhovel v rozpore s mne vzneseným obvinením zo dňa 25. 6. 1997. Uviedol,

že som stíhaný pre tr. čin podľa § 224 ods. 1, 2) Tr. zák., čo nezodpovedá skutočnosti

a pravde. Moju sťažnosť zamietol a amnestiu, ktorej som účastný nerešpektoval. Moja

sťažnosť bola zamietnutá uznesením Okresnej prokuratúry Bratislava I. č. zo

dňa 12. 2. 2003. ...

Dňa 27. 2. 2003 som opätovne požiadal Okresného prokurátora Bratislava I.

o zastavenie trestného stíhania, ktoré je voči mne neprípustné z dôvodu amnestie a to

podaním cestou svojho obhajcu. ...

Okresný prokurátor Bratislava I. na tento návrh do dnešného dňa nereagoval.

Odporca v I. rade porušil voči mne čl. 6 ods. 1) Dohovoru a to právo na spravodlivý

proces tým, že mi nedoručil sťažnosť pre porušenie zákona, ktorú podal voči mne Generálny

prokurátor SR. Tým som sa nemohol k tejto sťažnosti vyjadriť. Mojím vyjadrením by som

upozornil na nedôvodnosť postupu Generálneho prokurátora SR, ako aj na to, že som

účastný amnestie a že trestnosť skutku zanikla. Neumožnil mi zvoliť si obhajcu a predniesť

svoju obhajobu a stanovisko k návrhu GP SR, čím boli porušené moje práva v čl. 6 ods. 3

písm. b, c) Dohovoru.

Taktiež by som poukázal na to, že v uznesení vyšetrovateľa, ktoré Generálny

prokurátor SR napadol sťažnosťou pre porušenie zákona, je chyba v opise spočívajúva

v tom, že právna kvalifikácia skutku, za ktorý som bol vinený, bola od počiatku len

v kvalifikácii podľa § 224 ods. 1) Tr. zák.

Týmto postupom odporcu I. došlo k porušeniu rovnosti zbraní, čo je zásada

spravodlivého procesu, pretože odporca I. rozhodoval o mne bezo mňa, resp. nedal mi

právo, aby som sa k sťažnosti pre porušenie zákona, podanej GP SR vyjadril. V podstate

bolo o mne rozhodované bezo mňa a nebolo mi umožnené ani právo na obhajobu a odporca

v I. rade mi uprel právo domáhať sa svojho práva pred súdom a to tým, že som nemal

možnosť podať svoje stanovisko k sťažnosti GP SR. Podotýkam, že zastavením trestného

stíhania zanikla plná moc môjho pôvodne zvoleného obhajcu. Mal som právo na to, aby mi

bola daná možnosť zvoliť si obhajcu podľa )

Teda postupom odporcu boli porušené moje práva na spravodlivý proces, právo na

obhajobu a rovnosť zbraní v konaní pred odporcom I.

Odporca v III. rade môjmu obhajcovi doručil uznesenie odporcu v I. rade, ako

hotovú vec rozhodnutú na základe sťažnosti Generálneho prokurátora SR. Takýmto

postupom porušil moje práva v čl. 6 ods. 1, 3 písm. b, c) a v čl. 46 ods. 1) Dohovoru a čl. 8

ods. 2) LPS, ) a ) SR.

Odporca v II. a III. rade porušil moje práva v čl. 8 ods. 2) Listiny základných práv

a slobôd a v SR, pretože napriek tomu, že som účastný amnestie

a trestnosť skutku, za ktorý som bol obvinený jej vyhlásením, t. j. 14. júla 1999, zanikla,

naďalej ma stíhajú pre trestný čin, ktorý trestným činom nie je.

Podľa ) „nikto nemôže byť stíhaný ako obvinený ináč, než zo

zákonných dôvodov a spôsobom, ktorý ustanovuje tento zákon“.

Podľa ) SR „štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej

medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý stanoví zákon“.

Nikdy som nebol obvinený z trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1, 2)

Tr. zák., čo odporcovia II., III. veľmi dobre vedia. Odporca I. mal a mohol zistiť zo spisu.

Nikdy som nebol upozornený na prísnejšiu kvalifikáciu skutku, za ktorý som bol vinený.

Dokonca odporca v II. rade dvakrát podal na mňa obžalobu na Okresný súd

Bratislava V. potom, čo bola amnestia už vyhlásená pre trestný čin podľa § 224 ods. 1)

Tr. zák. ...

Pokračovať v trestnom stíhaní pre skutky, u ktorých došlo k zániku trestnosti

z dôvodu vyhlásenej amnestie, je v rozpore s ) SR.

Vzhľadom na predom uvedený skutkový stav, ako aj poukaz na porušenie mojich

práv na spravodlivý proces, porušenie práv na obhajobu, porušenia zásad rovnosti zbraní,

ako aj s prihliadnutím na tú skutočnosť, že je voči mne naďalej vedené trestné stíhanie pre

skutok, ktorého trestnosť zanikla, žiadam, aby Ústavný súd SR prijal moju sťažnosť

v rozsahu mojich návrhov a tejto sťažnosti vyhovel.

Lehotu na podanie ústavnej sťažnosti v trvaní dvoch mesiacov odvíjam od doručenia

uznesenia Najvyššieho súdu SR, ktoré bolo doručené môjmu obhajcovi dňa 15. 1. 2003.

Mám však za to, že v danom prípade je taký naliehavý záujem rozhodnúť o mojej

ústavnej sťažnosti, že počítanie akýchkoľvek lehôt je právne irelevantné, pretože pokiaľ

došlo k obnoveniu trestného stíhania mojej osoby pre trestný čin podľa § 224 ods. 1)

Tr. zák. napriek tomu, že som bol účastný amnestie od 5. 9. 2002 (čo je dátum rozhodnutia

odporcu I. o SPZ), trvá porušovanie mojich ústavných práv v ) SR do

dnešného dňa.»

Z obsahu sťažnosti vyplynulo, že sťažovateľ napáda:

„1. Uznesenie Najvyššieho súdu SR spzn. zo dňa 5. 9. 2002

2. Uznesenie Okresnej prokuratúry Bratislava I. č. zo dňa 12. 2. 2003

3. Uznesenie vyšetrovateľa Ministerstva vnútra SR, Okresného úradu justičnej polície PZ

v Bratislave III. (predtým MV SR, Okresný úrad vyšetrovania PZ v Bratislave III.)

č. OÚV 807/03-BA-97 zo dňa 25. 8. 1997.“

Na základe uvedeného sťažovateľ požiadal, aby ústavný súd o jeho sťažnosti

nálezom takto rozhodol:

„1. Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 5. 9.

2002, ako aj uznesením Okresnej prokuratúry Bratislava I. č. zo dňa 12. 2. 2003

a uznesením vyšetrovateľa Ministerstva vnútra SR, Okresného úradu justičnej polície PZ

v Bratislave III. (predtým MV SR, Okresný úrad vyšetrovania PZ v Bratislave III.)

č. OÚV 807/03-BA-97 zo dňa 25. 8. 1997 boli porušené práva M. K. v článku 6 ods. 1, 3

písm. b, c) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 8 ods. 2) Listiny

základných práv a slobôd a ústavného zákona č. 23/91 Z. z. a čl. 17 ods. 2), čl. 46 ods. 1)

a ) pre porušenie práv sťažovateľa na spravodlivý

proces, rovnosť zbraní a porušenie práv na obhajobu.

2. Uznesenie Najvyššieho súdu SR spzn. zo dňa 5. 9. 2002, ako aj

uznesenie Okresnej prokuratúry Bratislava I. č. zo dňa 12. 2. 2003 a uznesenie

vyšetrovateľa Ministerstva vnútra SR, Okresného úradu justičnej polície PZ v Bratislave III.

(predtým MV SR, Okresný úrad vyšetrovania PZ v Bratislave III.) č. OÚV 807/03-BA-97 zo

dňa 25. 8. 1997 sa zrušujú a zrušujú sa aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutia

obsahovo nadväzujúce vzhľadom k tomu, že stratili podklad a vyšetrovateľovi Ministerstva

vnútra SR, Okresného úradu justičnej polície PZ v Bratislave III. (predtým MV SR, Okresný

úrad vyšetrovania PZ v Bratislave III.) sa prikazuje, aby vo veci znovu konal a rozhodol

a podľa s poukazom na ust. ) písm. a)

trestné stíhanie proti M. K. zastavil z dôvodu, že sa na menovaného vzťahuje amnestia

Prezidenta republiky SR podľa čl. I. za použitia čl. VI. amnestie, vyhlásenej v Zbierke

zákonov SR č. 172/99 Z. z.“

II.

Ústavný súd je podľa [(ďalej len

„ústava“) a s účinnosťou od 1. januára 2002] oprávnený konať o sťažnostiach, ktorými

fyzické osoby alebo právnické osoby namietajú porušenie svojich základných práv alebo

slobôd upravených v ústave, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich

z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom

ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podmienky

konania o sťažnostiach sú upravené v ustanoveniach § 20 ods. 1 a § 49 až 56 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“), pričom nesplnenie všeobecnej alebo

osobitnej podmienky je dôvodom na odmietnutie sťažnosti podľa § 25 ods. 2 citovaného

zákona. Ústavný súd preto predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa a skúmal, či

neexistujú dôvody na jej odmietnutie podľa .

Medzi tie podmienky konania, ktoré ústavný súd skúma pri predbežnom prerokovaní

každej sťažnosti, patrí aj jeho právomoc na jej prerokovanie a rozhodnutie, keďže na

konanie a rozhodovanie o porušení základných práv fyzickej alebo právnickej osoby je

ústavný súd oprávnený len vtedy, ak im ochranu neposkytujú iné súdy.

Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľa ústavný súd zohľadnil, že tento

namietal predovšetkým porušenie svojich základných práv podľa a

ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“). K ich porušeniu má dochádzať

postupom označených orgánov činných v trestnom konaní, ktoré nerešpektujú amnestiu

prezidenta republiky zo 14. júla 1999 (čl. I a VI), a keďže podľa tvrdenia sťažovateľa jej je

v plnom rozsahu účastný, trestné stíhanie malo byť voči nemu zastavené ako neprípustné

( v spojení s ). Ústavný súd v tejto

súvislosti ustálil, že sťažovateľ v podstate namietal nezákonný postup orgánov činných

v prípravnom trestnom konaní (porušujúci jeho základné práva) spočívajúci v jeho

pokračujúcom trestnom stíhaní, hoci podľa jeho tvrdenia naďalej existuje (pretrváva) dôvod

na jeho zastavenie pre neprípustnosť na základe amnestie prezidenta republiky zo 14. júla

1999. Keďže trestné stíhanie sťažovateľa pokračuje i naďalej a keďže tento nebol v etape

prípravného trestného konania (a s využitím žiadosti dozorovému prokurátorovi

o preskúmanie postupu vyšetrovateľa) úspešný, podľa jeho názoru je o ochrane jeho

základných práv podľa a listiny oprávnený konať

a rozhodnúť už len ústavný súd.

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľa preto skúmal, či na

ochranu svojich základných práv podľa a listiny mal

sťažovateľ k dispozícii len prostriedky dozoru nad zákonnosťou prípravného trestného

konania alebo či sa ochrany svojich práv môže aj naďalej účinne domáhať v systéme

všeobecného súdnictva (napríklad v ďalšom štádiu trestného konania po vznesení obžaloby

podľa ), a zistil, že tomu tak je. Na skutočnosť, že naďalej

prebieha trestné konanie, pre ktoré je daný niektorý z dôvodov neprípustnosti, sú totiž súdy

povinné prihliadať jednak pri predbežnom prejednaní obžaloby [§ 188 písm. c) Trestného

poriadku] v rámci rozhodovania súdu na hlavnom pojednávaní (§ 223 ods. 1 Trestného

poriadku) a napokon aj odvolací súd v odvolacom konaní [§ 257 písm. b) Trestného

poriadku]. Vo všetkých týchto prípadoch sú to všeobecné súdy, a nie ústavný súd, ktoré sú

oprávnené zastaviť trestné stíhanie pre niektorú z okolností odôvodňujúcich jeho zastavenie

aj po vznesení obžaloby. Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd uzavrel, že aj keď voči

sťažovateľovi prebieha trestné stíhanie nachádzajúce sa v etape prípravného konania,

na ochranu svojich základných práv podľa a listiny má

k dispozícii procesné prostriedky a účinné právne prostriedky nápravy v systéme

všeobecného súdnictva, ktorými sa môže domôcť zastavenia trestného stíhania pre

neprípustnosť, a tým aj ochrany označených základných práv.

Keďže ústavný súd zistil, že v systéme všeobecného (trestného) súdnictva má

sťažovateľ k dispozícii účinné právne prostriedky nápravy porušenia svojich základných

práv, odmietol jeho sťažnosť v tejto časti pre nedostatok svojej právomoci.

Rovnako ústavný súd posúdil aj sťažnosť sťažovateľa v časti namietajúcej porušenie

jeho práv podľa čl. 6 ods. 1 a ods. 3 písm. b) a c) Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a a , ku ktorému

malo dôjsť v konaní o sťažnosti pre porušenie zákona pred Najvyšším súdom Slovenskej

republiky [ďalej len „najvyšší súd“ (sp. zn. )]. Sťažovateľ totiž požadoval, aby

ústavný súd po vyslovení porušenia týchto práv zrušil všetky označené rozhodnutia orgánov

činných v trestnom konaní a napokon sám rozhodol o zastavení trestného stíhania pre jeho

neprípustnosť (z dôvodu amnestie). Ústavný súd preto uvádza, že bez ohľadu na

skutočnosť, k údajnému porušeniu ktorých základných práv alebo slobôd sťažovateľa

a pred ktorým orgánom (a či podľa alebo dohovoru) malo dôjsť, rozhodnúť

o zastavení trestného stíhania pre neprípustnosť sú oprávnené orgány činné v trestnom

konaní (vyšetrovateľ, resp. prokurátor podľa

v prípravnom trestnom konaní) alebo všeobecné súdy (po vznesení obžaloby podľa § 188

písm. c), a ), a nie ústavný súd.

Keďže aj v tejto časti svojej sťažnosti sťažovateľ v konečnom dôsledku požadoval

také konanie a rozhodnutie ústavného súdu, na ktoré nie je oprávnený (zastavenie trestného

stíhania pre neprípustnosť), bolo ju tiež potrebné odmietnuť pre nedostatok právomoci

ústavného súdu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. júna 2003