Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 126/03
PDF · 117.95 KB
No categories available
II. ÚS 126/03
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. júna 2003
predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. F. M., bytom B., vo veci porušenia jeho základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Nitra sp. zn. E 1871/96
a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť JUDr. F. M. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 7. marca 2003
doručené podanie JUDr. F. M. (ďalej len „sťažovateľ“), bytom B., označené ako
„Opakovaný návrh a žiadosť o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ÚS SR – vo
veci viac ako 6 roč. prieťahu výkonu rozhodnutia Okresného súdu v Nitre pod č.
E 1871/96“. Z jeho obsahu vyplynulo, že sťažovateľ ním napáda postup Okresného súdu
Nitra (ďalej len „okresný súd“) pri uskutočňovaní výkonu rozhodnutia na základe
právoplatného uznesenia sp. zn. E 1871/96 z 19. februára 1999, ktorým bol povinný F. K.
zaviazaný k uspokojeniu pohľadávky vo výške 2 000,-- Sk a úrokov z omeškania (výška
ktorých bude závislá od dátumu zaplatenia), ako aj trov predchádzajúceho konania vo výške
440,-- Sk, a to predajom hnuteľných vecí povinného, ako aj hnuteľných vecí patriacich do
bezpodielového spoluvlastníctva manželov F. K. a jeho manželky na adrese Ž. Súčasťou
uskutočneného podania sťažovateľa bola aj žiadosť o ustanovenie právneho zástupcu pre
konanie pred ústavným súdom, ktorú sťažovateľ odôvodnil výškou svojich príjmov
a majetkovými pomermi.
Podanie v predloženej podobe neobsahovalo náležitosti ustanovené zákonom
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), preto ústavný súd vyzval sťažovateľa
listom z 28. apríla 2003, aby svoje podanie doplnil o predpísané náležitosti. V poučení
výzvy ústavný súd uviedol, že ak jeho sťažnosť nebude v určenej lehote doplnená
o požadované náležitosti, ústavný súd ju odmietne.
Sťažovateľ na výzvu ústavného súdu svoje podanie doplnil listom doručeným
ústavnému súdu 7. mája 2003, pripojil k nemu viaceré prílohy a spresnil výšku
požadovaného primeraného finančného zadosťučinenia na sumu 25 000,-- Sk.
Ústavný súd zároveň listom z 28. apríla 2003 požiadal okresný súd o oznámenie
súčasného stavu v konaní sp. zn. E 1871/96. Podpredsedníčka okresného súdu JUDr. V. K.
listami Spr 569/03 z 9. mája 2003 a 22. mája 2003 informovala ústavný súd o úkonoch
vykonaných okresným súdom pri zabezpečovaní výkonu rozhodnutia v označenej veci, ako
aj o súčasnom stave veci.
II.
Ústavný súd je podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)
a s účinnosťou od 1. januára 2002 oprávnený konať o sťažnostiach fyzických osôb alebo
právnických osôb, ktorými namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd
upravených buď v ústave, alebo v medzinárodnej zmluve o ľudských právach, pokiaľ o ich
ochrane nerozhoduje iný súd. Podmienky konania ústavného súdu o sťažnostiach, ako aj ich
zákonom predpísané náležitosti sú upravené v zákone Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“), pričom nesplnenie niektorej z nich má za následok odmietnutie sťažnosti už pri jej
predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Ústavný súd preto
predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde
a skúmal, či neexistujú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 citovaného zákona.
Osobitne sa zameral na preskúmanie opodstatnenosti sťažnosti sťažovateľa, keďže
pri sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
ústavný súd berie do úvahy, že odmietnuť sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú možno
„vzhľadom na skutočnosť, že celková doba konania pred súdom..., ako aj postup zákonného
sudcu nesignalizovali reálnu možnosť zbytočných prieťahov, a tým aj porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy“ (II. ÚS 109/03), resp. „argumenty v sťažnosti sťažovateľa
nepreukázali v čase podania sťažnosti takú intenzitu porušenia základného práva podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy, aby bola sťažnosť prijatá na ďalšie konanie“ (II. ÚS 93/03).
Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd z predloženej sťažnosti a informácie
poskytnutej okresným súdom zistil, že v konaní sp. zn. E 1871/96 pred okresným súdom ide
o výkon jeho právoplatného a vykonateľného rozsudku zo 6. mája 1996 č. k. 7 C 38/96-21
predajom hnuteľných vecí povinného, ako aj hnuteľných vecí patriacich do bezpodielového
vlastníctva povinného a jeho manželky. K nariadeniu výkonu označeného rozhodnutia došlo
uznesením okresného súdu sp. zn. E 1871/96 z 19. februára 1999.
V okolnostiach prípadu ale ústavný súd zistil, že povinným je občan, ktorý sa napriek
evidencii trvalého pobytu v Ž. na uvedenej adrese dlhodobo nezdržiava, svoj pobyt často
mení, nemá stály pracovný pomer a napriek opakovanému prísľubu splniť záväzok sa
plneniu vyplývajúcemu z právoplatného rozsudku okresného súdu vyhýba. V dôsledku
uvedeného sa pozornosť okresného súdu nutne zameriavala predovšetkým na zistenie
aktuálnej adresy povinného a zabezpečenie súpisu vecí, ktoré patria do jeho vlastníctva a po
odpredaji ktorých možno výnos použiť na uspokojenie pohľadávky oprávneného, keďže
účinný postup okresného súdu pri výkone rozhodnutia bol podmienený zistením uvedených
skutočností. Z vyžiadaného prehľadu úkonov okresného súdu ústavný súd zistil, že okresný
súd sa početnými a opakovanými dožiadaniami na obecné úrady v Žiranoch (15. 4. 1997
a 21. 10. 2002), Jelenci (15. 4. 1997), Pozbe (9. 12. 1999, 4. 10. 2000, 5. 2. 2001 a 21. 10.
2002) a Podhájskej (4. 10. 2000 a 5. 2. 2001), obvodných oddeleniach Policajného zboru
v Šuranoch (9. 12. 1999, 4. 10. 2000, 5. 2. 2001 a 21. 10. 2002), Zlatých Moravciach (15. 4.
1997) a Nitre (21. 10. 2002) a 21. 10. 2002 na Registri obyvateľov Slovenskej republiky
v Banskej Bystrici snažil zistiť miesto aktuálneho pobytu povinnej osoby.
Z vyžiadanej chronológie úkonov vykonaných vo veci sp. zn. E 1871/96 po
15. októbri 2002 (Spr 596/03 z 22. mája 2003) vyplynulo, že aj v období od 15. októbra
2002 do marca 2003 okresný súd sústavne žiadal správy o pobyte a majetkových pomeroch
povinného od Obecného úradu v Pozbe, Obvodného oddelenia Policajného zboru
v Šuranoch, Obvodného oddelenia Policajného zboru v Nitre, Obecného úradu v Žiranoch,
Národného úradu práce – Okresného úradu práce v Nitre, Okresného úradu v Nitre (odboru
sociálnych vecí), Všeobecnej zdravotnej poisťovne v Nitre, Sociálnej poisťovne v Nitre,
Registra obyvateľov Slovenskej republiky v Banskej Bystrici a od Daňového
úradu I v Nitre.
Z uvedeného ústavný súd uzavrel, že okresný súd sa po celú dobu konania sp. zn.
E 1871/96 plynule snažil o zabezpečenie podmienok na výkon svojho rozhodnutia sp. zn.
7 C 38/96, a to zisťovaním aktuálneho miesta pobytu povinného, ako aj jeho majetkových
pomerov. Skutočnosť, že v dôsledku uvedeného nemohlo dôjsť k výkonu rozhodnutia,
nemôže ísť na ťarchu okresného súdu.
Ústavný súd uvádza, že k predĺženiu doby výkonu rozhodnutia prispel aj samotný
sťažovateľ, ktorý po čiastočnom splnení pohľadávky povinným (28. apríla 1997 a 25. mája
1998) v priebehu rokov 1997 – 1998 opakovane súhlasil s novými termínmi pre dobrovoľné
zaplatenie zvyšku pohľadávky povinným, čím prirodzene dochádzalo k predĺženiu súdneho
konania.
Keďže ústavný súd zistil už pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľa, že
doterajší aktívny postup súdu v konaní sp. zn. E 1871/96 nesignalizuje reálnu možnosť
porušenia jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, rozhodol o jej zjavnej
neopodstatnenosti a o jej odmietnutí z uvedeného dôvodu už po jej predbežnom
prerokovaní.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 24. júna 2003