Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 121/03

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. júla 2003

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. J. S., správcu konkurznej podstaty úpadcu MEZ

SERVIS, spoločnosť s ručením obmedzeným, M., zastúpeného advokátom JUDr. J. P., K.,

vo veci porušenia základného práva na súdnu a inú právnu ochranu ustanoveného v čl. 46

ods. 2 uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn.

zo 16. decembra 2002, za účasti Krajského súdu v Košiciach, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. J. S., správcu konkurznej podstaty úpadcu MEZ SERVIS, spoločnosť

s ručením obmedzeným, M., o d m i e t a ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. mája 2003

doručená sťažnosť Ing. J. S., správcu konkurznej podstaty úpadcu MEZ SERVIS,

spoločnosť s ručením obmedzeným, M. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom

JUDr. J. P., K., ktorou namietal porušenie základného práva na súdnu a inú právnu ochranu

ustanoveného v (ďalej len „“) uznesením

Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. zo 16. decembra

2002.

II.

Sťažovateľ uviedol, že 31. júla 2002 podal krajskému súdu žalobu proti rozhodnutiu

a postupu Katastrálneho úradu v Košiciach (ďalej len „katastrálny úrad“) sp. zn.

Xo 10/2002/B z 15. júla 2002, ktorým bolo v odvolacom konaní potvrdené rozhodnutie

Správy katastra v Michalovciach sp. zn. X 86/2001 zo 16. apríla 2002 a jeho odvolanie bolo

zamietnuté.

Napadnutým uznesením krajský súd konanie zastavil. Toto uznesenie odôvodnil

poukazom na ustanovenie (ďalej aj „OSP“)

v znení účinnom do 31. decembra 2002 argumentujúc tým, že žaloba smerovala proti

rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom súdneho preskúmavania. Krajský súd zároveň

vyslovil názor, že pri zápise práv k nehnuteľnostiam záznamom [§ 4 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z o katastri nehnuteľností a o zápise

vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších

predpisov]

sa nerozhoduje o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb.

Sťažovateľ sa domnieva, že krajský súd pochybil pri rozhodovaní v danej veci,

a pripomína, že žalobou proti rozhodnutiu katastrálneho úradu „...nenapadali záznam ako

osobitný druh katastrálneho postupu, ale opravu chyby postupom (rozhodnutím) podľa

správneho poriadku“. Takýmto postupom bolo sťažovateľovi podľa jeho názoru odňaté

právo na súdnu a inú právnu ochranu a zároveň mu bolo znemožnené konať na súde

v súlade s . Ďalej sťažovateľ poukazuje na to, že „Jednak príloha A

nepozná takýto prípad vylúčenia možnosti sa

domáhať súdneho preskúmavania a jednak proti rozhodnutiu o zastavení konania nie je

možný riadny, ale ani mimoriadny opravný prostriedok [243f, ods. 2, písm. b) v spojitosti

s , ods. 4 ].

Odvolávajúc sa na uvedené sťažovateľ poukazuje na rozhodnutia všeobecných súdov

(v obdobných veciach sťažovateľa vzťahujúcich sa na totožný nehnuteľný majetok), o ktoré

opiera svoj vyššie citovaný právny názor. Preto sa nemôže stotožniť s postupom krajského

súdu v označenej veci, „ak zastavenie konania zdôvodňoval ustanoveniami ,

že rozhodnutím Katastrálneho úradu v Košiciach sa nerozhodovalo o právach

a povinnostiach fyzických a právnických osôb“.

Sťažovateľ napokon uzaviera svoju argumentáciu tým, že „V prípade sporného

vlastníckeho práva môže rozhodnúť o tom, kto je vlastníkom nehnuteľnosti výlučne

všeobecný súd, teda nie orgán správy katastra nehnuteľností opravou chyby, nakoľko zápis

vlastníckeho práva na liste vlastníctva je hodnoverný, kým sa nepreukáže opak“.

Sťažovateľ upozorňuje na skutočnosť, že „Dňa 27. 3. t. r. ústavný súd, č. k.

-9 svojim uznesením odmietol našu sťažnosť. Svoje uznesenie zdôvodnil tým,

že sťažovateľ mal právo riadneho odvolacieho prostriedku proti uzneseniu Krajského súdu

v Košiciach (porušovateľa) a to v zmysle , ktorý nadobudol

účinnosť 1. 1. 2003.

Ústavný súd však vychádzal z nesprávnych zistení, ktoré mohli byť spôsobené práve

chybou porušovateľa. Preto ani rozhodnutie nemohlo byť v súlade so zákonom.

Uznesenie porušovateľa (-14) bolo vydané 16. 12. 2002 a jeho

právoplatnosť nastala 31. 12. 2002!“.

K dodržaniu zákonnej lehoty na podanie sťažnosti ústavnému súdu sťažovateľ

uviedol: „Vo veci dodržania zákonnej 2-mesačnej lehoty na podanie sťažnosti na ústavný

súd (, ods. 3 ) máme za to, že je dodržaná aj týmto podaním,

nakoľko v čase od 24. 1. 2003 (deň podania sťažnosti) do 14. 4. 2003 (deň prevzatia

uznesenia ústavného súdu) táto nebežala z dôvodu konania na ústavnom súde.“

Z týchto dôvodov sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd rozhodol nálezom, ktorým

vysloví, že napadnutým uznesením krajského súdu bolo porušené jeho vyššie označené

základné právo, a nadväzne na to navrhuje, aby ústavný súd uvedené uznesenie zrušil

a vrátil vec krajskému súdu na ďalšie konanie.

III.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa „návrh nie je prípustný, ak sa týka veci,

o ktorej už ústavný súd rozhodol, okrem prípadov, v ktorých sa rozhodovalo len

o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli splnené“.

V zmysle sťažnosť možno podať v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom

zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol

o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom ustanoveným

dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje

zmeškanie tejto lehoty odpustiť ( zákona o ústavnom

súde).

Ústavný súd z obsahu sťažnosti a spisu sp. zn. zistil, že z hľadiska

účastníkov konania a namietaného porušenia základného práva podľa označeného článku

a napadnutého rozhodnutia krajského súdu, ako aj návrhu na rozhodnutie je sťažnosť

podaná 7. mája 2003 obsahovo zásadne rovnaká ako sťažnosť z 20. januára 2003. O tejto

sťažnosti ústavný súd rozhodol v konaní vedenom pod sp. zn. tak, že ju

odmietol pre nedostatok svojej právomoci vychádzajúc z doložky právoplatnosti

na napadnutom uznesení krajského súdu, ktorá obsahovala dátum 3. január 2003.

Toto uznesenie bolo predložené sťažovateľom a jeho obsah bol potvrdený pred rozhodnutím

ústavného súdu aj príslušným krajským súdom.

Významnou skutkovou zmenou v obsahu terajšej sťažnosti je však tvrdenie o tom,

že napadnuté uznesenie krajského súdu nadobudlo právoplatnosť 30. decembra 2002,

a nie 3. januára 2003. Túto skutkovú zmenu sťažovateľ preukázal tak, že okrem sťažnosti

podanej 7. mája 2003 bolo 26. júna 2003 ústavnému súdu doručené podanie právneho

zástupcu sťažovateľa, v prílohe ktorého predložil kópiu napadnutého uznesenia krajského

súdu s opraveným dátumom na doložke právoplatnosti, podľa ktorej toto rozhodnutie

nadobudlo právoplatnosť už 30. decembra 2002.

Ďalšou prílohou podania je kópia listu krajského súdu č. k. -24 zo 17. júna

2003, ktorým oznamuje právnemu zástupcovi sťažovateľa, že jeho „žiadosti o opravu

doložky právoplatnosti uvedeného uznesenia Krajského súdu v Košiciach formou uznesenia

nie je možné vyhovieť, lebo sudca 31. 1. 2003 vyznačil na tejto doložke správny dátum

právoplatnosti uznesenia dňom 30. 12. 2002. Z fotokópie Vami predloženého uznesenia súd

zistil, že dátum nadobudnutia právoplatnosti bol vyznačený 20. 1. 2003 vedúcou kancelárie

ešte predtým, ako právoplatnosť vyznačil sudca“.

Ústavný súd vychádzajúc z novej skutočnosti, za ktorú považoval opravu doložky

právoplatnosti na napadnutom rozhodnutí, nepovažoval sťažnosť za neprípustnú

a nepostupoval podľa . Z nového dátumu

právoplatnosti napadnutého rozhodnutia krajského súdu vyplýva, že nárok na ochranu

základného práva nebol uplatnený za rovnakých skutkových (nový dátum právoplatnosti)

a právnych (pôvodné znenie účinné do 31. decembra 2002) predpokladov.

Preto nemôže ísť o tú istú vec podľa

a posudzovaná sťažnosť nebola odmietnutá pre neprípustnosť podľa citovaného ustanovenia

( ).

Ústavný súd musel preskúmať, že sťažnosť podaná v tomto konaní bola podaná včas,

t. j. v súlade s , pretože dôvodom na odmietnutie

sťažnosti je aj to, že bola podaná po uplynutí lehoty ustanovenej na jej podanie. Pred

rozhodnutím o tejto procesnej podmienke bolo potrebné sa vyrovnať s tvrdením sťažovateľa

o tom, že zákonnú lehotu na podanie sťažnosti zachoval aj pri podaní novej sťažnosti.

Sťažovateľ tvrdí, že lehotu na podanie sťažnosti v danom prípade dodržal, „nakoľko

v čase od 24. 1. 2003 (deň podania sťažnosti) do 14. 4. 2003 (deň prevzatia uznesenia

ústavného súdu) táto nebežala z dôvodu konania na ústavnom súde“.

neobsahuje ustanovenie upravujúce neplynutie (prerušenie

plynutia) lehoty na podanie sťažnosti ústavnému súdu počas konania a rozhodovania o inej

sťažnosti sťažovateľa, v ktorej uplatnil rovnaký nárok na ochranu základného práva ako

v posudzovanej veci. Ustanovenie síce pripúšťa, aby sa

na konanie pred ústavným súdom primerane použili ustanovenia Občianskeho súdneho

poriadku, ale taká úprava nie je obsiahnutá ani v .

Ústavný súd sa preto nestotožňuje s názorom sťažovateľa o neplynutí lehoty

na podanie sťažnosti počas konania v jeho predchádzajúcej veci a s prihliadnutím na deň

nadobudnutia právoplatnosti napadnutého rozhodnutia krajského súdu (30. december 2002)

a deň doručenia sťažnosti ústavnému súdu (7. mája 2003) uzaviera, že sťažnosť bola podaná

v čase, keď už uplynula lehota ustanovená v .

Na základe toho ústavný súd sťažnosť odmietol podľa

ako podanú oneskorene.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. júla 2003