Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 139/03
PDF · 118.84 KB
No categories available
II. ÚS 139/03
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. júla 2003
predbežne prerokoval sťažnosť T. Š., bytom B., vo veci porušenia jej základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 13/00
a postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 9 Co 327/02, a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť T. Š. o d m i e t a z dôvodu, že bola podaná oneskorene.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. júna 2003
doručená sťažnosť T. Š., bytom B., (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci porušenia jej
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava I
(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 13/00 a postupom Krajského
súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 9 Co 327/02.
Sťažovateľka namieta postup obidvoch súdov v súvislosti s dňom jej zaradenia do evidencie
uchádzačov o zamestnanie (t. č. evidencia nezamestnaných občanov hľadajúcich
zamestnanie) Národným úradom práce a s jej nárokmi na to nadväzujúcimi, a to v konaní
o náhradu škody podľa zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom na základe žaloby
o náhradu škody spôsobenej nesprávnym postupom Národného úradu práce. Okresný súd
vo veci rozhodol 9. januára 2002 rozsudkom č. k. 19 C 13/00-32 tak, že návrh sťažovateľky
zamietol (z dôvodu absencie pasívnej legitimácie Národného úradu práce v tomto konaní).
Proti tomuto rozsudku sa sťažovateľka odvolala. Krajský súd 13. marca 2003 svojím
rozsudkom sp. zn. 9 Co 327/02 napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdil. Rozsudok
krajského súdu bol doručený sťažovateľke 31. marca 2003 a bol týmto dňom aj právoplatný.
Sťažovateľka 24. marca 2003 doručila Okresnému súdu ďalšiu žalobu proti odporcovi
Slovenskej republike „pre nesprávny úradný postup - podľa zák. 58/69 Zb.“, ktorý (okresný
súd) podľa vyjadrenia sťažovateľky nezačal vo veci konať.
Sťažovateľka od ústavného súdu požaduje, aby rozhodol:
„- nesprávnym postupom súdov SR došlo k porušeniu práv sťažovateľky
- súd priznáva spravodlivé primerané finančné zadosťučinenie za nemajetkovú ujmu.“.
Súčasne sťažovateľka požiadala o ustanovenie advokáta na bezplatné zastupovanie
pred ústavným súdom“ vo veci sťažnosti súvisiacej s prípadom 19 C 13/00 Okresného súdu
v Bratislave.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd každý návrh v súlade s § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred
ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak
zákon o ústavnom súde neustanovuje inak.
Návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy,
ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané
niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na
predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd
môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na
také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom
súde).
Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch
mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom
zásahu. Podanie sťažnosti po uplynutí tejto lehoty sa považuje za sťažnosť podanú
oneskorene.
Sťažovateľka označila svoju sťažnosť ako „Sťažnosť proti porušeniu základných práv
zaručených v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR“, ktorého sa mali dopustiť porušovatelia - okresný súd
a krajský súd. V obsahu svojej sťažnosti sťažovateľka označila porušenie aj jej práv
upravených v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Namietanie porušenia týchto práv dokumentovala obsahom celého podania, ktoré vyústilo
do jej požiadavky rozhodnúť o porušení jej práv nesprávnym postupom súdov Slovenskej
republiky.
Ústavný súd sťažnosť sťažovateľky predbežne prerokoval. Keďže konania okresného
súdu a krajského súdu, v ktorých malo dôjsť k porušeniu základných práv sťažovateľky, boli
právoplatne skončené, a to viac ako dva mesiace pred doručením sťažnosti ústavnému súdu,
ústavný súd sťažnosť sťažovateľky odmietol ako podanú oneskorene.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti bolo už potom bez právneho významu zaoberať sa
ďalšími požiadavkami sťažovateľky.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 9. júla 2003