Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 175/03
PDF · 117.15 KB
No categories available
II. ÚS 175/03
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. septembra
2003 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. M. Č. – PROJKA, B., zastúpeného komerčným
právnikom JUDr. L. K., B., vo veci porušenia jeho základného práva podľa čl. 20 Ústavy
Slovenskej republiky a čl. 11 Listiny základných práv a slobôd uznesením Okresného súdu
Bratislava V sp. zn. 21 Cb 240/02 z 13. decembra 2002 o uložení poplatku za odpor proti
platobnému rozkazu a uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 12 Cob 29/03
z 10. apríla 2003, ktorým potvrdil uznesenie Okresného súdu Bratislava V, a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť Ing. M. Č. – PROJKA o d m i e t a pre nedostatok právomoci.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 22. júla 2003
doručené podanie Ing. M. Č. – PROJKA (ďalej len „sťažovateľ“), B., zastúpeného
komerčným právnikom JUDr. L. K., B., označené ako „Sťažnosť“. Z jeho obsahu
vyplynulo, že sťažovateľ ním napáda uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn.
12 Cob 29/03 z 10. apríla 2003, ktorým potvrdil uznesenie Okresného súdu Bratislava
V z 13. decembra 2002 sp. zn. 21 Cb 240/02 o uložení súdneho poplatku za podaný odpor
proti platobnému rozkazu Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 19 ROB/522/02 z 22. júla
2002. Na základe argumentov uvedených vo svojej sťažnosti sťažovateľ tvrdil, že
„napadnutými uzneseniami všeobecných súdov boli porušené jeho základné práva
zakotvené v čl. 20 Ústavy SR aj v čl. 11 Listiny základných práv a slobôd, keďže došlo
k zásahu do majetkových práv účastníkov konania, ktoré požívajú ústavnú ochranu“.
V dôsledku uvedeného sťažovateľ požiadal, aby ústavný súd nálezom rozhodol takto:
„Uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 12 Cob 29/03-40 zo dňa 27. 3. 2003
(správne malo byť uvedené 10. 4. 2003) sa zrušuje. Zrušuje sa tiež uznesenie Okresného
súdu Bratislava V č. k. 21 Cb 240/02-30 zo dňa 13. 12. 2002.“
II.
Ústavný súd je podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky [(ďalej len
„ústava“) a s účinnosťou od 1. januára 2002] oprávnený konať o sťažnostiach, ktorými
fyzické osoby alebo právnické osoby namietajú porušenie svojich základných práv alebo
slobôd upravených v ústave, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich
z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom
ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podmienky
konania o sťažnostiach sú upravené v ustanoveniach § 20 ods. 1 a § 49 až 56 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), pričom nesplnenie všeobecnej alebo
osobitnej podmienky je dôvodom na odmietnutie sťažnosti podľa § 25 ods. 2 citovaného
zákona. Ústavný súd preto predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa a skúmal, či
neexistujú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Medzi tie podmienky konania, ktoré ústavný súd skúma pri predbežnom prerokovaní
každej sťažnosti, patrí aj jeho právomoc na jej prerokovanie a rozhodnutie, keďže na
konanie a rozhodovanie o porušení základných práv fyzickej alebo právnickej osoby je
ústavný súd oprávnený len vtedy, ak im ochranu neposkytujú iné súdy.
Z obsahu sťažnosti, ako aj z pripojených príloh vyplynulo, že sťažovateľovi bol
uznesením Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 21 Cb 240/02 z 13. decembra 2002 uložený
poplatok za odpor proti platobnému rozkazu vo výške 51 285,-- Sk, pričom z jeho poučenia
vyplynulo, že proti nemu bolo možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na
Okresnom súde Bratislava V. Sťažovateľ túto možnosť aj využil a 27. decembra 2002 podal
proti tomuto uzneseniu odvolanie, o ktorom Krajský súd v Bratislave 10. apríla 2003
(12 Cob 29/03) rozhodol tak, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil.
Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd uzavrel, že na ochranu označených
základných práv podľa ústavy a Listiny základných práv a slobôd mal sťažovateľ
k dispozícii účinný právny prostriedok nápravy, ktorý aj využil, hoci s výsledkom, ktorý pre
neho nebol priaznivý. Keďže v systéme všeobecného súdnictva mal sťažovateľ k dispozícii
účinný právny prostriedok nápravy a keďže neúspech sťažovateľa v konaní o ňom nie je bez
ďalšieho dôvodom na konanie ústavného súdu, bolo potrebné sťažnosť sťažovateľa
odmietnuť pre nedostatok právomoci ústavného súdu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom
súde.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 24. septembra 2003