Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 216/03

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 1. októbra 2003

predbežne prerokoval sťažnosť Ľ. B., bytom T., v súčasnosti v Ústave na výkon väzby L.,

zastúpeného advokátom Mgr. K. V., T., ktorou namieta porušenie svojho práva na obhajobu

podľa uznesením Okresného súdu v Trenčíne

sp. zn. z 18. októbra 2001, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ľ. B. o d m i e t a ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. septembra

2003 doručená sťažnosť Ľ. B., bytom T., v súčasnosti v Ústave na výkon väzby L. (ďalej

len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom Mgr. K. V., T., ktorou namieta porušenie svojho

práva na obhajobu podľa (ďalej len „“)

uznesením Okresného súdu v Trenčíne (ďalej len „okresný súd“) sp. zn.

z 18. októbra 2001, ktorým bol sťažovateľ vzatý do väzby.

Porušenie svojho práva na obhajobu podľa vidí sťažovateľ

v nasledovnom, ním opísanom skutkovom stave. Uznesením vyšetrovateľa Krajského úradu

vyšetrovania Policajného zboru v Trenčíne ČVS: KÚV-49/20-2001 Jan z 29. júna 2001

sa začalo trestné stíhanie sťažovateľa ako obvineného z trestného činu skrátenia dane

podľa a . Horná hranica trestu, ktorý možno za tento trestný

čin uložiť, je 12 rokov, teda prevyšuje 5 rokov, a preto podľa § 36 ods. 3 Trestného

poriadku ide o prípad nutnej obhajoby. Na žiadosť vyšetrovateľky Krajského úradu

vyšetrovania Policajného zboru v Trenčíne ustanovil 15. augusta 2001 okresný súd

opatrením sp. zn. navrhovateľovi za obhajcu advokáta Mgr. P. M..

Sťažovateľ bol 16. októbra 2001 predvedený na Krajský úrad vyšetrovania

Policajného zboru v Trenčíne. Bol vypočutý. Na základe uznesenia vyšetrovateľky

Krajského úradu vyšetrovania Policajného zboru v Trenčíne ČVS: KÚV-49/20-2001 Jan

bolo vznesené voči nemu obvinenie, proti ktorému ihneď podal sťažnosť.

Dňa 18. októbra 2001 bol sťažovateľ vypočutý sudkyňou na okresnom súde

a následne bol v ten istý deň uznesením okresného súdu sp. zn. vzatý do

väzby podľa . Proti uzneseniu o vzatí do väzby

podal sťažovateľ ihneď sťažnosť, ktorú však nezdôvodnil, lebo nevedel, že je potrebné ju

odôvodniť. Pri výsluchu nebol prítomný ustanovený obhajca, hoci o jeho prítomnosť

výslovne žiadal.

Sťažovateľ naviac uvádza: „Moja sťažnosť o prepustenie z väzby bola zamietnutá

s konečnou právoplatnosťou Uznesením Najvyššieho súdu SR zo dňa 16. 6. 2003, ktoré

bolo doručené môjmu obhajcovi 30. 7. 2003.“

Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd nálezom zrušil uznesenie okresného súdu sp. zn.

z 18. októbra 2001, a aby ho prepustil na slobodu. .

Porušenie svojho práva na obhajobu podľa vidí sťažovateľ

v neúčasti obhajcu na jeho výsluchu na okresnom súde 18. októbra 2001. Takýto postup

orgánov činných v trestnom konaní bol podľa jeho mienky v rozpore so zákonom, a teda

i jeho osobná sloboda bola vzatím do väzby obmedzená v rozpore so zákonom.

Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí podľa § 25

ods. 1 o organizácii Ústavného

súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“). V rámci predbežného prerokovania skúmal,

či sťažnosť má všeobecné a osobitné náležitosti ustanovené v § 20 a § 50 zákona

o ústavnom súde, ako aj to, či nie je neprípustná, podaná zjavne neoprávnenou osobou alebo

podaná oneskorene.

Podľa možno sťažnosť proti rozhodnutiu podať

do 2 mesiacov od jeho právoplatnosti a sťažnosť proti inému zásahu alebo opatreniu do

2 mesiacov odo dňa, keď sa o ňom sťažovateľ dozvedel alebo dozvedieť mohol.

Ústavný súd už vo viacerých svojich rozhodnutiach uviedol, že sťažnosť podľa

nemožno považovať za časovo neobmedzený právny prostriedok

ochrany ústavnosti (napr. ).

Výsluch sťažovateľa, pri ktorom nebol údajne napriek jeho žiadosti prítomný jeho

advokát, sa uskutočnil 18. októbra 2001 a v ten istý deň bolo prijaté uznesenie sp. zn.

o jeho vzatí do väzby. Od októbra 2001 do 8. septembra 2003, keď bola

sťažovateľova sťažnosť odovzdaná pošte na prepravu, uplynulo oveľa viac ako dva mesiace.

Preto je sťažnosť podaná oneskorene.

Navrhovateľ zjavne pokladal za začiatok plynutia lehoty podľa § 53 ods. 3 zákona

o ústavnom súde 30. júl 2003, keď bolo jeho právnemu zástupcovi doručené uznesenie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) č. k. -817 zo

16. júla 2003, ktorým bola podľa jeho tvrdenia jeho „sťažnosť o prepustenie z väzby“

zamietnutá s konečnou platnosťou. Sťažovateľ však nevidí porušenie svojho práva

v uvedenom uznesení alebo jemu predchádzajúcom konaní najvyššieho súdu, ale v postupe

a uznesení okresného súdu z 18. októbra 2001.

Ústavný súd naviac uvádza, že podľa nemá právomoc na

preskúmanie uznesenia okresného súdu sp. zn. ani jemu predchádzajúceho

konania, lebo v danom prípade je daná právomoc vyššieho všeobecného súdu. Právomoc

ústavného súdu by bola daná, len ak by sťažovateľ namietal svojvôľu v konaní tohto

vyššieho všeobecného súdu.

Oneskorenosť podania sťažovateľovej sťažnosti nemožno odstrániť. Preto ústavný

súd nevyzýval sťažovateľa na odstránenie iných nedostatkov jeho sťažnosti (plná moc pre

právneho zástupcu nevyhovuje požiadavkám ) ani na

vyjasnenie niektorých otázok, napríklad prečo sa v uznesení najvyššieho súdu č. k.

-817 hovorí o zamietnutí sťažnosti sťažovateľa proti uzneseniu Krajského

súdu v Trenčíne z 19. marca 2003 sp. zn. , ale k porušeniu práva sťažovateľa došlo

podľa jeho tvrdenia okresným súdom v konaní sp. zn. .

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti

tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. októbra 2003