Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 82/04

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. marca 2004

predbežne prerokoval sťažnosť T. V., Z.; M. P., D. N.; M. Ď., Z.; V. V., Z.; L. K., Ž. n. H.;

Ľ. B., Ž. n. H.; M. M., Ž. n. H.; I. M., Ž. n. H.; P. Š., K.; Š. P., Z.; M. F., Z.; Ľ. M., Z.; L. R.,

K.; L. R., K.; J. Z., Z.; Ing. M. K., Z.; P. K., Z.; Ing. A. P., Z.; M. P., Z.; L. I., Z.; M. I., Z.;

M. I., Z.; J. P., Z.; D. R., Z.; J. R., Z.; M. R., Z., a J. L., Z., zastúpených advokátkou

JUDr. Z. B., Advokátska kancelária, B. B., vo veci porušenia Slovenskej

republiky nečinnosťou Ministerstva financií Slovenskej republiky, Ministerstva vnútra

Slovenskej republiky a Úradu pre finančný trh v súvislosti s činnosťou nebankových

subjektov a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť sťažovateľov T. V., M. P., M. Ď., V. V., L. K., Ľ. B., M. M., I. M., P. Š.,

Š. P., M. F., Ľ. M., L. R., L. R., J. Z., Ing. M. K., P. K., Ing. A. P., M. P., L. I., M. I., M. I.,

J. P., D. R., J. R., M. R. a J. L. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. februára

2004 doručená sťažnosť T. V., Z.; M. P., D. N.; M. Ď., Z.; V. V., Z.; L. K., Ž. n. H.; Ľ. B.,

Ž. n. H.; M. M., Ž. n. H.; I. M., Ž. n. H.; P. Š., K.; Š. P., Z.; M. F., Z.; Ľ. M., Z.; L. R., K.;

L. R., K.; J. Z., Z.; Ing. M. K., Z.; P. K., Z.; Ing. A. P., Z.; M. P., Z.; L. I. Z ; M. I., Z.; M. I.,

Z.; J. P., Z.; D. R, Z.; J. R., Z.; M. R., Z., a J. L., Z. (ďalej len „sťažovatelia“), zastúpených

advokátkou JUDr. Z. B., Advokátska kancelária, B. B., ktorou namietali porušenie čl. 55

(ďalej len „“) nečinnosťou Ministerstva financií

Slovenskej republiky, Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a Úradu pre finančný trh

v súvislosti s činnosťou nebankových subjektov.

Sťažovatelia uviedli, že so spoločnosťami Horizont Slovakia o. c. p., a. s., Košice,

B.M.G., s. r. o., Košice, AGW s. r. o., Košice uzavreli rôzne typy zmlúv (zmluvy o pôžičke

a zmluvy o tichom spoločenstve), na základe ktorých v zmysle dohodnutého plnenia

poskytli svoje finančné prostriedky označeným podnikateľským subjektom (ďalej aj

„nebankové subjekty“).

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovatelia tak konali preto, lebo „tieto obchodné

spoločnosti, označované ako nebankové subjekty ako účastníci zmluvného vzťahu

uzatvoreného so sťažovateľmi ponúkli výhodné zhodnotenie ich hotovostných finančných

vkladov“, pričom uzatvorením uvedených zmlúv podľa právnej zástupkyne sťažovateľov

„prevzali: BMG Invest s. r. o. Južná trieda 50, 040 01 Košice, AGW s. r. o., Štúrova 14,

040 01 Košice, HORIZONT Slovakia o. c. p., a. s., Kováčska 63, 040 01 Košice, ako

nebankové subjekty na seba zmluvnú povinnosť zabezpečiť vkladateľom (sťažovateľom)

podiel na zisku, výnos, alebo iným spôsobom označené zúročenie vkladov“.

Podľa právnej zástupkyne sťažovateľov: „Uvedené spoločnosti vykonávali činnosť

v oblasti finančného trhu. Pre výkon takejto podnikateľskej aktivity sa okrem všeobecných

náležitostí pre podnikanie vyplývajúcich z vyžadovalo aj splnenie

špeciálnych podmienok stanovených v právnych normách (...).“

Sťažovatelia vo svojej sťažnosti namietajú, že ústredné orgány štátnej správy,

konkrétne Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Ministerstvo financií Slovenskej

republiky a Úrad pre finančný trh „v rámci svojich zákonných povinností nevenovali

dostatočnú pozornosť pôsobeniu tzv. nebankových subjektov na trhu“, pričom vedeli, že ich

podnikanie je v rozpore s platným právnym poriadkom Slovenskej republiky.

Sťažovatelia tvrdenie o zodpovednosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky,

Ministerstva financií Slovenskej republiky a Úradu pre finančný trh za nezákonnú činnosť

tzv. nebankových subjektov a ich následnú neschopnosť plniť svoje zmluvné záväzky

opierajú o ustanovenia , , a o organizácii

ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení

neskorších predpisov, ako aj o ustanovenia , a

o kolektívnom investovaní v znení neskorších predpisov.

V tejto súvislosti sťažovatelia poukazujú na , podľa ktorého sú

ľudia slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach, pričom základné práva a slobody sú

neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné, v spojení s ,

podľa ktorého každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má

rovnaký zákonný obsah a ochranu. Dedenie sa zaručuje.

Podľa právnej zástupkyne sťažovateľov: „(...) sťažovatelia negatívnym

a protizákonným stavom plynúcim z vykonávania podnikateľských aktivít nebankových

subjektov utrpeli ujmu na svojich základných právach, keď vložené úspory neboli

zhodnotené spôsobom garantovaným. (...) Sťažovatelia vložením vlastných finančných úspor

do spoločností (...) za účelom ich zhodnotenia utrpeli ujmu a to aj z toho dôvodu, že

Ministerstvo financií Slovenskej republiky, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky a Úrad

pre finančný trh nekonali dôsledne svoju povinnosť kontrolovať dodržiavanie zákonnosti

v rámci im zverených kompetencií. Svojou nečinnosťou spôsobili, že subjekty, ktoré

podnikali na trhu nespĺňali zákonom predpísané podmienky a ústredné orgány štátnej

správy nezasiahli v rámci možnosti zverených im zákonom.“

Na základe tvrdení obsiahnutých v sťažnosti žiadali sťažovatelia, aby ústavný súd ich

sťažnosť prejednal a nálezom vyslovil: „nekonaním Ministerstva vnútra Slovenskej

republiky, Ministerstva financií Slovenskej republiky, Úradu pre finančný trh bolo porušené

základné právo sťažovateľov zakotvené v a priznáva sa

im primerané finančné zadosťučinenie, ktoré sa rovná istine, ktoré je Ministerstvo vnútra

Slovenskej republiky, Ministerstvo financií Slovenskej republiky a Úrad pre finančný trh

povinný vyplatiť spoločne a nerozdielne v dvoch mesiacoch odo dňa právoplatnosti tohto

nálezu. (...)“

II.

Podľa rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa hospodárstvo Slovenskej republiky sa zakladá na

princípoch sociálne a ekologicky orientovanej trhovej ekonomiky.

Podľa Slovenská republika chráni a podporuje hospodársku

súťaž. Podrobnosti ustanoví zákon.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje,

či sú splnené zákonom ustanovené podmienky na jeho prijatie na ďalšie konanie.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Z obsahu podania a najmä návrhu na rozhodnutie (petitu) vyplýva, že sťažovatelia

namietajú porušenie v dôsledku nečinnosti príslušných orgánov Slovenskej

republiky vo vzťahu k pôsobeniu nebankových subjektov.

Základnou ústavnou podmienkou konania o ústavnej sťažnosti fyzickej osoby alebo

právnickej osoby pred ústavným súdom podľa je sťažovateľom namietané

porušenie niektorých jeho základných práv alebo slobôd zaručených v ústave, alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z kvalifikovanej medzinárodnej zmluvy,

pričom ochrana uvedeného práva v okolnostiach daného prípadu nepatrí do právomoci

všeobecných súdov.

V rámci svojej rozhodovacej činnosti už ústavný súd uviedol, že ustanovenia čl. 55

zakotvujú základné ústavné princípy limitujúce právnu úpravu hospodárskych

a ekonomických aktivít v Slovenskej republike, ako aj samotnú hospodársku politiku štátu

na báze trhovej ekonomiky zahŕňajúc podporu a ochranu konkurenčného hospodárskeho

prostredia, vytváranie právnych prostriedkov a záruk proti obmedzovaniu hospodárskej

súťaže za súčasného rešpektovania záujmu na zabezpečení trvalo udržateľného rozvoja

v oblasti ochrany prírodných zdrojov a životného prostredia, ako aj v oblasti sociálnej.

Z ustanovení však nemožno vyvodiť pozitívne právo fyzickej osoby

alebo právnickej osoby voči štátu (prípadne jeho mocenským orgánom) na elimináciu

prípadne kompenzáciu strát vyplývajúcich z rizík spojených s jej dobrovoľnou účasťou

v podnikateľských, resp. súkromnoprávnych vzťahoch založených na báze zmluvnej

voľnosti (). Sťažovatelia pri tom na základe vlastného rozhodnutia vstúpili do

takých typov záväzkovoprávnych vzťahov, v rámci ktorých právny poriadok neposkytuje

účastníkom právneho vzťahu právne garancie zo strany štátu týkajúce sa „návratnosti“

poskytnutého peňažného plnenia, či ekonomickú dosiahnuteľnosť dohodnutej miery

úročenia alebo podielu na zisku vo vzťahu k poskytnutému peňažnému plneniu. Zákonom

ustanovené podmienky ochrany vkladov a poskytovania náhrad za tieto vklady, ak sa stanú

nedostupnými, boli sťažovateľom v čase uzatvárania dotknutých zmlúv dostupné a známe

( o ochrane vkladov a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

V okolnostiach daného prípadu nepokladal preto ústavný súd samotný

za ústavnú bázu pre poskytnutie ústavnej ochrany sťažovateľov.

Na základe uvedeného dospel ústavný súd k záveru, že v danom prípade orgány,

ktoré sťažovatelia vo svojej sťažnosti označili ako porušiteľov ich základných práv, sa tohto

porušenia, tak ako to žiadajú sťažovatelia vysloviť v petite sťažnosti, nemohli dopustiť.

Táto skutočnosť zakladá dôvod na odmietnutie sťažnosti sťažovateľov z dôvodu jej

zjavnej neopodstatnenosti podľa tak, ako je uvedené vo

výroku rozhodnutia.

Sťažovatelia v odôvodnení svojej sťažnosti poukázali aj na

garantujúci právo vlastniť majetok, rovnosť vlastníckeho práva, ako aj rovnakú ochranu

vlastníckeho práva všetkých vlastníkov, v spojení s . Vo vzťahu k uvedeným

článkom sa však sťažovatelia rozhodnutia ústavného súdu nedomáhali. Ústavný súd sa preto

súc viazaný návrhom ( ) sťažnosťou sťažovateľov

zaoberal v rozsahu, v akom predmet konania vymedzila právna zástupkyňa sťažovateľov

v petite sťažnosti.

Pokiaľ však ide o uvedenú časť odôvodnenia sťažnosti, je potrebné uviesť, že

ochrana vlastníckeho práva porušeného spôsobením majetkovej škody v dôsledku

prípadného nesprávneho úradného postupu štátnych orgánov patrí do právomoci

všeobecných súdov (, o zodpovednosti za škodu spôsobenú

rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom) v dôsledku čoho je

v takýchto prípadoch v zmysle vylúčená právomoc ústavného súdu

konať o veci.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. marca 2004